Aktualizované: 27.3., 13.30 hod.
Jednou z tém, ktorá roky rezonuje v metropole východu, je zlučovanie mestských častí. Košický klub dnes doručil do podateľne magistrátu návrh na zmenu Štatútu mesta Košice. Jeho súčasťou je zníženie počtu miestnych samospráv z aktuálnych 22 na 12 mestských častí. Predseda Košického klubu a starosta Sídliska KVP Ladislav Lörinc vyhlásil, že súčasný model usporiadania mestských častí nie je ekonomický ani dlhodobo udržateľný:
„Je potrebné sa baviť aj o financovaní a novom modeli usporiadania kompetencií pre mestské časti. Chceme, aby všetky novovytvorené mestské časti mali rovnaké kompetencie a rovnaké férové predvídateľné financovanie. Na tom je potrebné pracovať a prišli sme na množstvo legislatívnych prekážok. Preto ukladáme primátorovi mesta Košice, aby spoločne s nami, s odbornými útvarmi Magistrátu mesta Košice a všetkými poslancami do 30. septembra vypracoval návrh nových kompetencií a nového financovania mestských častí tak, aby sme to stihli prijať všetko do konca roka, aby bolo úplne jasné, ktorým smerom sa vyberáme.“
Samosprávy v súčasnosti čelia viacerým krízam. Z tohto dôvodu sa podľa Košického klubu potrebujú správať ekonomicky a racionálne. Mestský poslanec a starosta Furče Dominik Babušík pripomenul, že v roku 2023 predložil návrh na nové usporiadanie mestských častí, ktorý však nemal dostatočnú podporu:
„V mene zákona o meste Košice máme jedinú možnosť, a to je presadiť to cez mestské zastupiteľstvo skrze hlasovanie poslancov v mestskom zastupiteľstve. To znamená, že tento model aktuálne vychádza na základe aktuálnych rozhovorov, ktoré prebehli aj s poslancami mesta, teda je najpriechodnejší model. Ak by bola otázka na menej mestských častí, samozrejme, my sme všetkými desiatimi za, ale aktuálne dvanásťmodelová situácia je najpriechodnejší model v mestskom zastupiteľstve.“
Model, ktorý by znížil počet miestnych samospráv na nulu, nie je v rámci platnej legislatívy možný. Ten, ktorý predkladá Košický klub, môže podľa nich získať podporu. V prípade, ak ho mestské zastupiteľstvo schváli a primátor podpíše, rozhodne o ňom Rada starostov. Ak ho bude vetovať, poslanci to môžu prelomiť trojpätinovou väčšinou. Model s 12 mestskými časťami počíta aj s tým, že štyri miestne samosprávy zostanú podľa Lörinca nedotknuté a ostatné sa spoja tak, aby vytvorili celky s vyše 20-tisíc obyvateľmi:
„Vychádzame z analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý hovorí, že najefektívnejšie na samosprávne činnosti sú mestské časti o veľkosti 20 – 50-tisíc obyvateľov. Rešpektovali sme ale aj územné členenie a nejaké veľkosti mestských častí a majetku. Niektoré mestské časti sú menšie a majú 7000 obyvateľov. Takou mestskou časťou je napríklad Luník IX, ktorá je veľmi špecifická. Ponechávali sme samostatne aj mestskú časť Krásna, ktorá je veľká dedina, s históriou, 7000 ľudí, takisto aj Šacu, ktorá je dislokovaná, veľký kataster, železiarne, opäť 7000 ľudí. V našom návrhu by všetky mestské časti mali nad 20-tisíc obyvateľov, respektíve tri až štyri majú 7000.“
Cieľom je zaviesť rovnaký a transparentný systém kompetencií, zlepšiť komunálny servis pre obyvateľov a prispieť k ročnej úspore financií, ktorá sa odhaduje na úrovni 1,5 – 3,5 milióna eur. Poslanec a starosta Terasy Marcel Vrchota uviedol, že aj obyvateľov či podnikateľov čaká niekoľko zmien:
„Ako bude vyzerať to prechodné obdobie od momentu volieb do zloženia sľubu starostov a poslancov. Ako budú prechádzať pracovno-právne vzťahy. Ako bude napríklad prechádzať majetok, záväzky, pohľadávky. Ako sa vysporiadame s otázkou kontrolórov, v prípade rôznych v jednotlivých mestských častiach platiacich všeobecne záväzných nariadení, ako sa potom zjednotia. Zaoberali sme sa aj otázkou sídel nových mestských častí. Riešili sme povinnosti nákladov, ktoré sú spojené s výmenou občianskych preukazov, taktiež aj zmeny, ktoré vyplývajú zo zápisov z rôznych registrov.“
Bývalý predseda Rady starostov Ján Nigut za malé mestské časti uviedol, že požadujú väčšiu diskusiu k tejto téme a nerozhodovalo sa o nich bez nich:
„Myslím si, že po roku 1967 a 1972, kedy „zabrali katastre“ malých mestských častí, aby mesto mohlo byť metropolou, a to ešte nehovorím o pozemkoch, ktoré boli zabraté a takisto nenavrátené, to sú spory, ktoré ešte neprešli mnohými vecami, poďme hovoriť o týchto veciach, aby naozaj ľudia neboli občanmi druhej kategórie, kde sa štát nevysporiadal s nimi. To sú mnohé témy, ktoré kozmetická úprava v počte mestských častí nerieši.“
Nigut reagoval aj na včerajšie (17.3.) stretnutie starostu Lörinca a Babušíka na univerzitnej pôde, kde prezentovali svoj názor k zlučovaniu mestských častí. Hovorí, že ide o zlyhanie univerzity:
„Keď som dostal v kuloároch otázku, prečo tam nie sme, minimálne v nejakom pomernom zastúpení, že sme sa neprihlásili, ja som nevedel, že je to nejaká súťaž alebo ideme licitovať priamo pred verejnosťou. Rozprávajme o tom a diskutujme, čo je najvhodnejšie pre občanov mesta Košice. Toto, si myslím, že nebolo zvládnuté Filozofickou fakultou, ktorá minimálne má participovať na jednej z analýz, za ktorú majú byť poslané peniaze. Tam, si myslím, že to nie je korektné vo vzťahu k občanom a konečným užívateľom analýzy, o ktorej majú poslanci rozhodovať.“
Diskusiu zorganizovalo občianske združenie (OZ) Res Publica a Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach. Predseda OZ Res Publica a odborný asistent Katedry politológie FF UPJŠ Tomáš Dvorský v tejto súvislosti zdôraznil, že podujatie organizačne nezastrešovala ani univerzita, ani fakulta:
„Podujatie sa neuskutočnilo na akademickej pôde, ako uvádza pán Nigut, ale bolo realizované mimo priestorov FF UPJŠ v Košiciach a bolo cielené pre širokú verejnosť, nie akademickú obec. Pán Nigut nepravdivo uvádza, že išlo o stretnutie starostu Lörinca a Babušíka. Hlavnými pozvanými diskutérmi podujatia boli navrhovatelia rôznych legislatívnych riešení k problematike mestských častí v Košiciach a diskutérmi boli aj páni poslanci Šimko a Sitkár.“
Do diskusie sa mohli zapojiť aj hostia v publiku, čo podľa Dvorského využil aj starosta Ťahanoviec:
„Pán Nigut uvádza, že Filozofická fakulta má participovať na jednej z analýz, za ktorú má dostať peniaze. Ide o nepravdivé tvrdenie, keďže Filozofická fakulta sa na žiadnej takejto analýze nepodieľa.“
Košický klub nepovažuje za prekážku to, že generálny prokurátor napadol na Ústavnom súde novelu zákona o meste Košice, ktorá umožňuje zrušenie či zlúčenie mestských častí bez konania miestneho referenda.