V dnešnom článku priblížime uličky, stavby i obyvateľov a atmosféru mesta Košice spred sto rokov, ktoré zachytil na fotografiách slávny český grafik a maliar Jiří (Georg) Jilovský v roku 1924. Tieto svoje fotografie, ktorých počet bol minimálne 20, použil na zaujímavej a veľmi vzácnej sérii pohľadníc. Nám sa z tejto edície zatiaľ podarilo objaviť osem, ktoré si môžete v článku pozrieť. Tiež sa zameriame aj na autora týchto pohľadníc, ktorý patrí medzi najväčšie osobnosti českého umenia v 20. storočí.
Jiří Jilovský sa narodil 15. marca 1884 v pražských Vinohradoch rodičom židovského pôvodu Josefovi Jilovskému (1852 – 1921) a Júlii, rod. Hellerovej (1863 – 1939). Jeho rodičia pochádzali z malých obcí v stredných Čechách a do Prahy sa odsťahovali krátko pred jeho narodením. Jiří mal päť súrodencov a jeho rodinné prostredie bolo z jazykového hľadiska bilingválne. Jiří mal českú základnú školu a svoje krstné meno používal v českej aj v nemeckej forme. Preto sa na zadných stranách pohľadníc s košickou tematikou používala skrátka krstného mena G. (Georg) ako „G. Jilovský“.
Ešte počas štúdií na umeleckopriemyselnej škole začal navrhovať pozvánky na plesy, svadobné oznámenia, pohľadnice, plagáty na výstavy, knižné úpravy alebo priemyselné reklamy. Jilovský vstúpil do profesionálneho umeleckého života po ukončení Pražskej akadémie v roku 1908. Rýchlo sa vypracoval na uznávaného umelca v pražskej komunite.
Po pôsobení vo vojsku a návrate z frontu sa mohol aktívne venovať umeleckej tvorbe. Bol známy ako umelec vychádzajúci z vrcholnej secesie a tvorca drobnej grafiky rozmanitých foriem, technik, štýlov a motívov. Jilovský bol rovnako úspešným maliarom. Maľoval predovšetkým portréty a krajiny, mestské pohľady, žánrové scény, obrazy kvetinových zátiší i dekoratívne kompozície. Najobľúbenejšie a najznámejšie boli jeho série staropražských pohľadov (tie zachytával i v grafike). Bol tiež virtuóznym kresliarom a ovládal všetky grafické techniky. Dá sa označiť spolu s Aloisem Wiererem za posledných novoromantických maliarov.
Obzvlášť populárne sú Jílovského exlibrisy. Patril k jeho priekopníkom a vytvoril ich viac než 120. Popritom mal v 20. rokoch 20. storočia aj fotografický ateliér a zachovali sa desiatky jeho fotografií vydaných na pohľadniciach z rôznych miest a kútov Československa. Košice fotografoval práve v roku 1924.
Počas druhej svetovej vojny bol odvedený s celou rodinou do koncentračného tábora. On sám prežil zásluhou toho, že ho z Osvienčima previezli do Sachsenhausenu, kde bol zamestnaný v dielni, kde sa vyrábali falzifikáty bankoviek (príbeh bol sfilmovaný pod názvom Diablova dielňa), ktorá vyrábala falzifikáty anglických libier. Neskôr bola dielňa presunutá do Mauthaussenu a tu zotrval Jilovský až od oslobodenia v máji 1945. Smutný osud zastihol jeho dvoch synov, ktorí zahynuli v plynových komorách. Manželka síce väznenie v Ravensbrücku prežila, ale ochorela tam na pľúcnu tuberkulózu a na ťažkosti s tým spojené umiera v roku 1948. Aj po týchto ťažkých chvíľach sa chcel vrátiť k práci, ale po vojne sa mu už nepodarilo byť tak tvorivým a úspešným umelcom. Jiří Georg Jílovský umiera zabudnutý v roku 1958 v Prahe.
