Táto pohľadnica z roku 1915 zachytáva centrum Košíc, Hlavnú ulicu – Fő utca s výraznou dominantou, ktorou je súsošie Svätej Trojice (Immaculata). Text na pohľadnici uvádza: „Kassa. Fő utcai részlet a Szentháromság szobrával“, teda „Košice. Časť Hlavnej ulice so sochou Svätej Trojice“.
Košice v roku 1915
Pohľadnica vznikla v prvom roku 1. svetovej vojny. Košice (vtedy Kassa) patrili do Uhorska a mali približne 44-tisíc obyvateľov. Vojnové udalosti zasahovali aj mesto – mnoho mužov bolo povolaných na front, fungovali tu vojenské nemocnice a v mestských uliciach sa objavovali vojenské jednotky i utečenci. Napriek ťažkej dobe sa mestský život úplne nezastavil. Pohľadnice ako táto boli bežným spôsobom komunikácie – posielali sa domov z frontu, vojakom aj príbuzným a mali aj propagandistický či upokojujúci charakter – ukazovali mestá ako pokojné, usporiadané a krásne, aj keď v skutočnosti ich život bol poznačený vojnovými obmedzeniami.
Morový stĺp – pamätník vďaky
Súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata) bolo postavené v rokoch 1720 – 1723 ako prejav vďaky za ukončenie morovej epidémie. Dominantou stĺpa je socha Panny Márie obklopená svätcami, ktorí mali podľa viery ochraňovať mesto pred pohromami. Autorom monumentu bol košický staviteľ Tomáš Tornyosi. Samotné sochy zhotovil sochár Šimon Grimming, ktorý s architektom úzko spolupracoval.
Immaculata bola v čase vyhotovenia fotografie po rekonštrukcii, ktorá prebehla v roku 1908. V tom čase boli na podstavcoch oplotenia dve pôvodné sochy, ktoré nechala mestská rada opraviť, a zároveň dala zhotoviť u sochára Lipóta Hilda štyri nové sochy na piliere južnej ohrady. Na pohľadnici z roku 1915 vidíme stĺp ešte v pôvodnej podobe – obohnaný ozdobným plôtikom.
Hlavná ulica v časoch monarchie
V pozadí sa týčia meštianske domy s klasicistickými fasádami. Na prízemiach sa nachádzali obchody, čo dokazujú markízy a výklady. Na fotografii vľavo pozorujeme budovu vtedajšieho finančného riaditeľstva. Počas stavby novej budovy (dnes Hlavná 68) tu bol nájdený Košický zlatý poklad dňa 24. augusta 1935.
Druhým domom po ľavej strane je dom s dnešným označením Hlavná 70. Palác bol postavený v roku 1779 na mieste starého košického župného domu. Dom bol pôvodne jednoposchodový a v 19. storočí opravený v neskorobarokovom štýle a vtedy pribudlo aj druhé poschodie.
Csýky-Dessewfyho palác je budova stojaca na rohu Hlavnej a Poštovej ulice. Palác bol postavený v roku 1807 v klasicistickom štýle. Postaviť ho dal gróf Anton Csáky (1747 – 1806) a na tympanóne je umiestnený jeho reliéfny erb spolu s erbom jeho manželky Jozefy Szunyoghy.
Napravo od paláca stojí menší dom (Hlavná 72), ktorý má stredoveké základy a po stáročiach a viacerých prestavbách dostal dnešnú podobu. Za prvej republiky v ňom významná košická hotelierska rodina Schmiedlovcov zriadila menší hotel.
V pravej časti fotografie vidno sčasti ešte dvojposchodový dom, ktorý je jednou z najkrajších secesných budov na Hlavnej ulici. Bola vybudovaná podľa projektov Júliusa Répaszkého v roku 1903 na mieste bývalého známeho hostinca Zlatá hviezda.
Vydavateľ pohľadnice
Na zadnej strane pohľadnice sa nachádza nápis: „K. J. Bp. Törv. védve 1915/19.“ Vydala ju budapeštianska tlačiareň označovaná skratkou K. J. sídliaca na adrese Lovag utca 20 Budapešť. Po pátraní sa nám podarilo zistiť, že išlo o Kelemen-nyomda, tlačiareň, ktorá vydala viaceré pohľadnice v čase monarchie. Označenie „Törv. védve“ znamenalo „chránené zákonom“ a číslo 1915/19 odkazovalo na rok vydania a sériu.
Čaro starých pohľadníc
Ulica pulzuje dobovým životom – chodci, predavači a najmä konské povozy, ktoré boli v Košiciach ešte stále hlavným dopravným prostriedkom. Električková doprava síce už existovala (od roku 1891), ale povozy na Hlavnej ulici boli na začiatku 20. storočia stále bežným obrazom.
Viac než sto rokov po vzniku pohľadnice stojí Morový stĺp na Hlavnej ulici stále na rovnakom mieste a je po niekoľkých reštaurátorských zásahoch. Aj meštianske domy v pozadí prežili storočie, no dnes majú nové fasády, farby a na prízemí nájdeme moderné obchody či kaviarne. Z Hlavnej ulice sa stala pešia zóna, s električkami a promenádnym charakterom, zatiaľ čo konské povozy sú už iba spomienkou.
Táto pohľadnica je krásnym svedectvom o Košiciach na začiatku 20. storočia. Ukazuje mesto s dominantami, ktoré dodnes pretrvali, no zároveň nesie odkaz doby – života počas vojny, keď aj prostredníctvom pohľadníc ľudia hľadali kontakt, útechu a pripomienku domova.
Autor: HistoricKE