V dnešnom článku vám prinášame preklad jedinečného dobového textu z maďarských novín Vasárnapi Ujság z roku 1895, ktorý opisuje Košice očami súčasníka konca 19. storočia. Okrem pútavého rozprávania o mestských uliciach, budovách a pamiatkach ponúka pohľad na atmosféru a vzhľad mesta tak, ako ho vnímali jeho obyvatelia i návštevníci pred viac ako storočím. Text dopĺňajú vzácne historické fotografie, ktoré zachytávajú Košice v období, keď sa menili z provinčného sídla na moderné mestské centrum.
„Najprestížnejším a najzaujímavejším mestom Horného Uhorska sú Košice, ktoré boli v minulých storočiach oficiálnym hlavným mestom Horného Uhorska. Ľudovo sa aj dnes označujú hlavným mestom Horného Uhorska a tento titul si právom zaslúžia vďaka svojej polohe a čulému spoločenskému, priemyselnému a vedeckému životu.
Na jeseň tohto roku sa spustí rozsiahly projekt: monografia Uhorska, ktorá v samostatných zväzkoch pod názvom „Maďarské župy a mestá“ predstaví všetky župy a mestá Maďarska so všetkými zaujímavosťami a významnými udalosťami ich minulosti a prítomnosti.
Toto monumentálne dielo vzniká v spolupráci odborníkov a miestnych znalcov, pričom predsedníctvo redakčnej rady prevzal Jenő Rákosi. Kniha sa vydáva vo vydavateľstve Apolló a rozširuje ju spoločnosť Franklin.
Prvý zväzok začína opisom jednej z našich najznámejších žúp Abovsko-Turnianskej a mesta Košice. Úvod knihy napísal Mór Jókai, ostatné časti vytvorili najlepší miestni odborníci. Hoci každý písal zvlášť, redaktori sa usilovali, aby dielo pôsobilo ako jednotný celok.
Spomedzi veľkých bojov minulých storočí boli Košice jedným z najvýznamnejších miest. V Košiciach môžeme vzhliadnuť najstaršiu a najkrajšiu pamiatku Horného Uhorska, Dóm sv. Alžbety. Sústreďoval sa tu v stredoveku v 16. – 17. storočí a obchod medzi Haličou a Uhorskou nížinou v 16. storočí; prekvitalo tu zlatnícke umenie; István Bocskay a Gábor Bethlen tu istý čas držali svoje sídla a dvor a Bethlen v preslávenej spoločnosti vyslancov európskych kniežat tu slávil aj svadbu; tu sa neskôr spustila reakcia viedenskej absolútnej vlády, ktorá reagovala na vojny za nezávislosť Thökölyho a Rákócziho. Tu dal Kazinczy nový život maďarskej literárnej tvorbe; Košice boli popri Cluj-Napoca jednou z prvých kolísok mladého maďarského herectva.
Svojou polohou sa Košice stali hlavným mestom Horného Uhorska. Mesto vyrástlo v úrodnej doline rieky Hornád. Dnes je možné vidieť len málo zvyškov starých mestských hradieb, bývalý rozsah je vyznačený centrom mesta. Centrum mesta pretína po celej dĺžke impozantná široká Hlavná ulica, na ktorej oboch stranách niekoľko pozoruhodných starých budov hlása majestátnosť minulosti, zatiaľ čo početné zdobené nové budovy hlásajú pulzujúci život a bohatstvo, ktoré prekvitalo v posledných desaťročiach.
Najvýraznejším prvkom mesta je Dóm svätej Alžbety, najväčší chrám v Hornom Uhorsku. Je to jedinečný skvost nielen veľkosťou, ale i výzdobou. Postavený bol v 14. storočí, no dokončený mohol byť len vďaka štedrosti kráľa Mateja Korvína a aj to nie úplne. Za kráľa Vladislava II. bola stavba južnej veže prerušená a v tomto nedokončenom stave je dodnes. Rozpadajúcu sa pamiatku začali obnovovať v roku 1877 po predchádzajúcej nevydarenej rekonštrukcii. Zosnulý minister Trefort poveril Imre Steindla prípravou plánu a riadením obnovy; zároveň sa na mieste vytvoril stavebný výbor pod vedením mešťanostu Tivadara Münstera. Pri rekonštrukcii boli zistené mnohé závady a zanedbaný stav, ktoré ohrozovali celý kostol. Na záchranu slávneho kostola pred zrútením sa vynaložilo nadľudské úsilie. Dnes je katedrála tak pripravená, že čoskoro bude možné ju využívať ako predtým. Podľa Steindlovho plánu, ktorý je na jednom z našich obrázkov, by sa vzhľad kostola výrazne zmenil, severná veža dostane nový štít namiesto poškodeného zvonového zakončenia a zrezaná južná veža by bola úplne dostavaná.
Táto výnimočná stavba však potrebuje na dokončenie nemalé prostriedky. Preto je pre návštevníkov zaujímavé už aj to, čo je zatiaľ hotové – napríklad východná strana chrámu. Spomedzi detailov kostola považujeme za zaujímavé predstaviť našim čitateľom krásnu južnú bočnú bránu, ktorá je dnes úplne dokončená; tiež nádherne spracovaný svätostánok z Matejovej éry, ktorý je jedným z najvzácnejších umeleckých pokladov a ktorý bol tiež kompletne zrekonštruovaný; v kostole napokon tento rok umiestnia aj oltár od Steindla.
Košice, ktoré sa nachádzajú na trase Spišských kúpeľov, sú povinnou návštevou každého cestovateľa. Z vlakovej stanice sa po pár minútach chôdze cez starostlivo udržiavaný odľahlý park pripomínajúci lesík môžete dostať do mesta. Najzaujímavejšie budovy v meste sú všetky na Hlavnej ulici, ktorá je rozdelená na dve časti hlavným kostolom.
Tu stojí Urbanova veža znázornená na fotografii, ktorá bola postavená pre katedrálu v 17. storočí. Bola postavená pre zvon odliaty začiatkom 16. storočia, ktorý sa kvôli veľkosti nedal umiestniť do veže katedrály; ďalej sa v blízkosti nachádza radnica a župný dom, obe postavené v minulom storočí.
Južne od katedrály, v jej tesnej blízkosti, sa nachádza najstaršia budova v Košiciach postavená v ranogotickom štýle, Kaplnka sv. Michala, ktorá si ako architektonická pamiatka zvlášť zaslúži našu pozornosť.
Zaujímavé je porovnanie bývalej veľkosti mesta s jeho súčasnou rozlohou. Ako môžeme vidieť na najstarších známych obrazoch Košíc, hoci sa stali miestom veľkého významu už v stredoveku, v 14. storočí a v 15. storočí ešte zaberal malú plochu, sotva štvrtinu či pätinu dnešných Košíc.
Začiatkom 14. storočia boli Košice len dedinou, no bola to privilegovaná dedina, ktorú vlastnil kráľ. Keďže jeho obyvateľstvo rástlo a obchod neustále rozkvital, význam mesta nadobudol taký význam, že mu kráľ Karol Róbert udelil v roku 1342 privilégium, vďaka ktorému sa mesto mohlo obrátiť so svojimi záležitosťami priamo na kráľovského pokladníka. To bol prvý krok k povýšeniu Košíc na slobodné kráľovské mesto, čo nenechalo na seba dlho čakať. Ľudovít Veľký vydal veľké privilégium pre mesto v roku 1347 a on aj jeho nástupcovia obohatili mesto o ďalšie nové výsady, vďaka ktorým Košice zohrávali v Hornom Uhorsku vedúcu politickú úlohu až do konca Rákócziho vojny za nezávislosť.
Ako sme spomínali, knieža Gábor Bethlen sa dlhší čas zdržiaval v Košiciach so svojím dvorom a na krátky čas sem priniesol z Prešporka aj korunu Sv. Štefana; tu usporiadal svadbu so svojou druhou manželkou Katarínou Brandenburskou v roku 1626. Na svadbe bol prítomný aj cisár Ferdinand II. ako vyslanec uhorského kráľa, okrem iného aj sultánov vyslanec, bavorský vyslanec, kolínsky vyslanec, braniborský vyslanec, španielski kráľovskí vyslanci – všetci priniesli cenné dary v mene svojich panovníkov. Svadobné oslavy v Košiciach trvali celý týždeň a takú nádheru mesto už nikdy predtým ani potom nezažilo.
Všetky tieto historické obrazy ožívajú v našej pamäti, keď sa pozeráme na starobylé budovy Košíc: dom hlavného kapitána, ktorý dnes patrí armáde; starý generálny dom, ktorý daroval Ferdinand III. jezuitom – na jeho mieste dnes sídlia premonštráti, dominikánsky kostol, ktorý je po Kaplnke sv. Michala a Dóme tretím najstarším kostolom v Košiciach; kostol uršulínok, ktorý bol pôvodne reformovaný kostol, no počas vlády Leopolda I. bol zabratý a neskôr, po sto rokoch, reformovaní veriaci postavili nový chrám na pozemku premonštrátov. Po smutnom období krvavých bojov a nemilosrdných prenasledovaní nastalo pokojnejšie obdobie, ktoré privítalo Košice s najkrajšími nádejami – obdobie rozvoja a pokroku v poľnohospodárstve, kultúre i priemysle. Vnútorný i vonkajší rozvoj mesta napreduje míľovými krokmi, takže dnes sú Košice nielen najväčším, ale aj najkrajším mestom Horného Uhorska.
Aj okolie Košíc je veľmi pekné. Najbližším obľúbeným výletným miestom do mesta je rekreačné stredisko zvané Bankov. Ďalej, ale len pár hodín odtiaľto, je známy sezónny prameň a kúpeľ Herľany, Jasov (kláštor prepoštstva na odľahlom mieste), kúpele Štós, nádherné údolia Zádiela a Háj atď.“
Článok bol uverejnený v novinách Vasárnapi Ujság, dňa 23. júna 1895
Autor: HistoricKE