V druhej polovici 16. storočia, konkrétne od roku 1566 do začiatku 70. rokov 16. storočia v Košiciach prebiehala výstavba bastiónového opevnenia mesta, spevňovanie pásma hradieb a ich oprava. Tieto zmeny prišli po zničujúcom požiari mesta v roku 1556, kedy prišlo k poškodeniu či zničeniu častí opevnenia a mnohých budov v meste. Vzhľadom na nepokojné časy ohrozenia krajiny osmanským nebezpečenstvom boli tieto práce nevyhnutné. Pri týchto prácach, ktoré boli pod dozorom hornouhorského kapitána Lazara de Schwendi, bolo zaangažovaných mnoho osôb, väčšinou robotníkov, ale aj kamenárskych a murárskych majstrov. Viacero týchto majstrov pochádzalo zo zahraničia: z nemeckých kniežatstiev, Poľska a dnešného Talianska, no pôsobili tu aj Švajčiari.
Práve talianski majstri však zanechali v Košiciach nielen v tomto období, ale až po začiatok 20. storočia výraznú stopu. No neboli tu len murári či kamenári. V Košiciach pôsobili aj talianski obchodníci, ktorí tu nachádzali vhodné podmienky na svoje obchodné aktivity, ale takisto napríklad aj lekári. Pripomenieme si aj niekoľko osôb, ktoré nám archívne pramene z tohto obdobia zaznamenali. Ich mená a priezviská budú uvedené v pôvodnej podobe.
Budovanie nového opevnenia sa začalo 11. mája položením základov v priestore oproti Tehlovej ulici smerom k severu. Ďalšia časť nového opevnenia bola položená vyššie od predošlej smerom k západu, kde vedie ulica zvaná Žabia, dnes Poštová. Tieto práce sa realizovali od 17. mája.
10. júna sa začala stavať tretia časť opevnenia smerom k východu, pri ceste do mlyna zvaného Schreiber műhl ležiaceho neďaleko rieky Hornád. Nasledovalo opevnenie pri Hornej bráne smerom na sever, kde sa s výstavbou začalo 12. júla. Túto časť opevnenia finančne podporili aj ostatné mestá tzv. Pentapolitany – Levoča 300 zlatých, Bardejov s Prešovom zhodne po 287 zlatých a napokon Sabinov 125 zlatých. Práce pokračovali 23. júla v západnej časti hradieb, na vyústení Hnilnej (Faulgasse) ulice, dnes Alžbetina ulica. Týmto bol rok 1566 vyčerpaný a v nasledujúcom roku sa podľa nariadenia jeho Cisárskeho majestátu začalo s výstavbou bašty pri Hnilnej bráne. Keďže v tomto období bolo predovšetkým zo strategicko-vojenských dôvodov mesto Košice vnímané ako popredné mesto Horného Uhorska, záujem na jeho zabezpečení kvalitným opevnením bol zo strany panovníka žiaduci, pretože mesto predstavovalo bránu ďalej na sever do vyššie položených miest a stolíc. Preto sa s výstavbou pokračovalo aj v roku 1568, kedy na stavbe bašty medzi Dolnou bránou a Hnilnou bránou participovali opäť mestá Pentapolitany, tentokrát pravdepodobne ľudskými zdrojmi. Obdobie druhej polovice 16. storočia sa teda nieslo v znamení veľkých zmien a úprav vo fortifikačnom systéme mesta Košice, ktoré patrilo medzi popredné mestá Horného Uhorska.
Znalostiam a skúsenostiam z výstavby opevnení sa v Taliansku učili aj domáci majstri. V roku 1566 boli takto do Talianska vyslaní murári Ján Schlegel a Juraj Schlegel so svojimi dvoma učňami a mestská rada im k tomu vystavila tzv. Salvus conductus, teda ochrannú listinu zaručujúcu bezpečný prechod cez cudziu krajinu alebo pobyt v nej. V tomto období v Košiciach pôsobilo viacero remeselníkov a obchodníkov zo zahraničia, zväčša z Talianska.
Thadeus Italus – spomína sa v roku 1555, ktorý vystupoval v majetkovej záležitosti s prísažným Vavrincom Ethwesom a Blažejom Theiszerom ohľadne sumy 75 zlatých.
Jacobus Italus z Turína – v roku 1564 predal Zachariášovi Payerovi 10 sudov vína, čím došlo zo strany Payera k porušeniu starodávnych slobôd a výsad mesta. Následne bolo víno zabavené a Payer si mohol ponechať len dva sudy.
V roku 1569 v Košiciach istý čas pobýval taliansky maliar Nicolaus Angelini, autor jedného z nákresov mestského opevnenia s plánom mesta a tiež pre mesto navrhoval výstavbu veľkých bastiónov. Do Košíc bol vyslaný cisárom v snahe uskutočniť tieto záležitosti, pričom na potvrdenie poverenia mu mesto opatrilo svoju pečať.
Georgius Zoretta – murár pochádzajúci z mestečka Clauena v Lombardii sa v roku 1569 preukázal listinou o svojom pôvode, čím splnil podmienky stanovené mestskou radou na získanie meštianskeho práva. Iný, neznámy taliansky murár je spomenutý v zápise z roku 1573, kde sa uvádza, že mu majú poskytnúť 14 zlatých na kúpu domčeka na predmestí.
V roku 1573 sú tu zmienení aj obchodník Gaspar Trusardo Italus a Hieronymus Sculptor (sochár) Italus. V tomto roku sa tu uvádza aj výpoveď v majetkovej záležitosti Antona Teslu, sluhu Ludovica (Ľudovíta) de Pel Itali, toho času bývajúcich v Krakove.
Rok 1573 bol na zmienky o cudzincoch pomerne bohatý, no nielen v pozitívnom slova zmysle. Švajčiarsky murár Jacob Thom Moterlin z mesta Burmbs v opitosti zabil dýkou zámočníka Jána Nitscha, následne bol obžalovaný, odsúdený na smrť a pri mestskom pranieri mu bola odťatá hlava.
V roku 1574 bol murár Georgius Zoyela, bývajúci predtým v Spišských Vlachoch, vyšetrovaný kvôli cudzoložstvu. Následne sa však ospravedlnil, a tak bol zbavený podozrenia.
V Košiciach okolo roku 1579 pôsobil aj obchodník Joannes Regacz, nazývaný aj mercator Italus, teda taliansky obchodník.
V roku 1592 zasa iný obchodník a košický mešťan Joannes Lukin (ex Italica) vypovedal o prijatí peňazí od Georga Ardentiho, krakovského mešťana, pôvodom Taliana.
Toto je len stručný výpočet osobností, ktorí svojou činnosťou a pôsobením formovali mesto Košice. Zväčša po nich zostala len stručná zmienka v písomných prameňoch. Ako vidieť, zvýšený počet cudzincov nemusel nutne znamenať len rozvoj mesta v rôznych oblastiach, ale prinášal so sebou aj vyššie riziko páchania kriminálnej činnosti.
Autor: PhDr. Richard Papáč