Vasárnapi Ujság (v preklade Nedeľňajšie noviny) boli v Uhorsku najznámejšie noviny, ktoré vychádzali týždenne už od roku 1851. V roku 1862 bol v nich uverejnený zaujímavý článok o Košiciach, v ktorom sa spomína jeho história, pamiatky, ako aj krátky dobový opis mesta. Článok napísal Gusztáv Zombo a súčasťou bola aj zaujímavá dobová rytina – pohľad na mesto. Dnes vyberáme z článku zaujímavé časti, ktoré približujú život pulzujúceho mesta Horného Uhorska v 60. rokoch 19. storočia.
Článok začína textom:
„Na pravom brehu rieky Hornád, ktorá preteká Abovskou župou, leží v priestrannom prostredí obklopenom bujnou vegetáciou, nádherné hlavné mesto Horného Uhorska, krásne Košice.“
Následne sa venuje histórii mesta a histórii jednotlivým pamiatkam. Kvôli viacerým nepresnostiam tieto časti nebudeme uverejňovať a spomenieme tie zaujímavejšie časti článku.
„Za takýchto okolností sa Košice už dávno stali významným mestom, a tak niet divu, že si kniežatá (Bethlen, Bocskay, Rákóczi...) zvolili toto pekné mesto za svoje sídlo a ako aj vtedy, aj dnes drží krok s rýchlo napredujúcou kultúrou Uhorska. Napriek svojej malej rozlohe a populácii, ktorá dnes sotva prevyšuje stredne veľké mestá krajiny, sa radí na prvé miesto po hlavných mestách krajiny Budín-Pešť a Bratislava, nie kvôli finančnému vplyvu vládnucich kruhov, ale skôr kvôli svojej kráse, výstavbe, ako aj všeobecným vzdelaním obyvateľov...“
„...Košice v poslednom období výraznými zmenami nabrali veľa na kráse a priateľskom vzhľade. Hradné múry a brány, ktoré existovali ešte v minulom storočí, museli ustúpiť pokojnému duchu nových čias; zasypali sa vodné priekopy, z ktorých na ujmu zdravia prúdil zapáchajúci vzduch a na ich mieste sa postavili tie najkrajšie domy či záhrady. Centrum mesta oddeľujú od predmestí námestia vysadené radmi stromov. Existujú tri predmestia Košíc, ktoré sa nazývajú dolné, horné a stredné. Domy na predmestí blízko mesta sú stále veľmi pekné, vo vzdialenejších častiach si môžeme všimnúť veľké domy a priestrannejšie záhrady, ktoré dodávajú celku dedinskejší vzhľad.
Košice sú ako hlavné mesto Horného Uhorska sídlom viacerých úradov a dobročinných inštitúcií. Nie je možné tu zdĺhavo spomenúť všetky dominanty a slávne budovy tohto krásneho kráľovského mesta, preto tu uvádzame len niektoré z nich, ktoré slúžia ako dizajn mesta. Taká je okrem iného aj veľmi krásna radnica, biskupská rezidencia, palác grófa Forgácha, divadlo, kasíno atď.
Mnohé honosné budovy a súkromné domy, najmä tie na Hlavnej ulici, by boli ozdobou každého väčšieho mesta. Za zmienku stojí aj kostol a kláštor mníšok Uršulínok, ktoré tu usídlil bratislavský biskup Fenesyegri a tu sa venujú výchove a výučbe dievčat. Z histórie nedávnych čias zostanú pre obyvateľov Košíc navždy pamätné dni zúriacej cholery v roku 1831 a s ňou spojeného sedliackeho povstania, ktoré vyvolalo toľko strachu a neistoty. Pokoj posledných desaťročí bol prospešný aj pre Košice.
Počet obyvateľov sa zo dňa na deň zvyšoval, čo sa týka bohatstva a blahobytu, ako aj počtu. Podľa Korabinszkeho výpočtov bol v roku 1786 počet obyvateľov mesta len 6200, ktorý sa odvtedy strojnásobil. Obchod a remeslá, poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a obchod s vínom, to sú hlavné zamestnania obyvateľov. Počas zimy sú Košice obzvlášť pestré, pretože počet pánov, ktorí si toto pekné mesto vyberú za svoje zimné sídlo, je veľmi veľký. Oblasť okolo Košíc je jednou z najkrajších a najatraktívnejších. Neďaleké vinohradnícke kopce, aj keď neprodukujú víno takej kvality ako susedné podhorie, sú stále dobrým stolovým vínom. Občania tu, podobne ako v iných maďarských vinohradníckych oblastiach, mali privilégium, že mohli v určitom čase voľne merať svoje vína, a to v čase od sviatku sv. Jakuba do Alžbetinho dňa (19. novembra). Mešťania Košíc vraj získali výsady za odvahu a statočnosť v tureckej vojne, a preto je tu zvykom vystavovať vo vínnej pivnici tureckú hlavu.
Dve romanticky situované susedné kúpele – Rank /Herľany/ a Bankov – slúžia ako príjemné miesta pre zábavu a oddych obyvateľov Košíc.“
