Košický nohejbal je vo svete športu pojmom a zásluhou dlhoročnej dominancie klubov DPMK a neskôr KAC sa môže pochváliť v kráľovskej disciplíne trojíc 38-mimi majstrovskými titulmi.
Po strate domáceho zázemia v podobe telocvične ZŠ Bruselská pôsobí KAC už vyše roka v obci Fintice pri Prešove a svoje zápasy tak hráva mimo pozornosti košických priaznivcov. Zásluhou 44. ročníka Majstrovstiev Slovenska trojíc juniorov sa však nohejbal konečne vrátil do metropoly východu. Aj keď nateraz iba jednorazovo.
„Som v prvom rade veľmi rád, že sa takéto podujatie konalo po dlhom čase v Košiciach. Teší ma, že sa opäť spojila košická nohejbalová komunita a mohli sme si užiť zisk titulu v domácom prostredí. V juniorskej kategórii sa nám to totiž nepodarilo dlho. Pochváliť by som chcel Janka Brutovského, ktorý zvládol celú akciu výborne organizačne a ako tréner bol v podstate našim piatym hráčom,“ vyslovil sa kapitán juniorského tímu KAC Tomáš Dulava, ktorý doviedol svoju družinu k zlatým medailám. Paradoxom je, že Košičania utrpeli jedinú prehru s B-tímom Vrbového, čiže s posledným tímom základnej časti. „Dali sme šancu aj mladším hráčom a tí sa potrebujú naučiť hrať ťažké zápasy. Keďže hrávam v poli i na smeči, tak som si chcel trošku oddýchnuť pred play-off a chalanom to bohužiaľ nevyšlo. Nič sa však nestalo a tá prehra nás v konečnom dôsledku nebolela.“
Jediná prehra Košičanov nemrzela, nakoľko v play-off už nestratili ani set. V semifinále zdolali Revúcu po setoch 11:8 a 11:8, v boji o zlato si poradili so Zalužicami ešte presvedčivejšie 11:8 a 11:1. Práve mladíci zo Zemplína však patrili medzi príjemné prekvapenia a ziskom striebra prekonali vlastné očakávania.
„Bol to veľmi kvalitný turnaj s výbornými výkonmi. My sme prekvapili aj samých seba. Netušili sme, že to dotiahneme až do finále a škoda len, že nám ušlo celkové prvenstvo. Striebro je však určite úspech,“ skonštatoval spokojným tónom kapitán NK Zalužice Lukáš Lešo, ktorý ocenil hru svojho tímu v poli. „Pochytali sme veľa lôpt. Bohužiaľ sme nevedeli premeniť všetky vypracované pozície. Inak to mohlo byť ešte lepšie.“
Z pohľadu slovenského nohejbalu patria Zalužice medzi silné značky a vďačia za to hlavne šéfovi klubu Gabrielovi Viňanskému.
„Na tréningoch nás zvykne byť maximálne dvanásť, pričom máme aj pár starších hráčov nad 50 rokov. Nás mladších je do šesť a trénujeme dvakrát týždenne. Nohejbal má v Zalužiciach bohatú tradíciu a keďže sú naši futbalisti až v šiestej lige, v našej obci sme najúspešnejším športom,“ podotkol s hrdosťou Lešo, ktorý sa venuje aj spomínanému futbalu. „Nohejbalu sa venujem tri roky a hoci hrávam stále aj futbal, tento šport ma baví svojou dynamikou. Futbalová technika je plusom, ale nohejbal si žiada aj roztiahnutie svalov a má svoje špecifiká. Chce to rýchlosť, mrštnosť a techniku.“
Veľkou výhodou nohejbalu je skutočnosť, že úspešní hráči sa s ním môžu dostať na svetové podujatia výrazne kratšou cestou, ako keby to chceli dokázať futbalom.
„To je pravda. Aj v nohejbale však potrebujete veľa trénovať, mať disciplínu a pracovať na sebe. Inak vás do reprezentácie určite nezavolajú,“ pousmial sa nohejbalista z obce pod Zemplínskou Šíravou.
Zalužice potvrdili svoje nohejbalové zanietenie aj organizáciou Majstrovstiev Slovenska juniorov dvojíc, ktoré sa uskutočnili už deň po košickom podujatí. V domácom prostredí však skončili Zemplínčania až štvrtí.
„Dvojice sú úplne inou disciplínou a je ťažké pokryť pole. Chce to lepší pohyb a efektivitu na smeči,“ poznamenal Lukáš Lešo.
Košičania naopak potvrdili svoje kvality aj v dvojiciach a tandem Tomáš Dulava – Daniel Novák potvrdil výkony zo základnej skupiny triumfom 2:0 nad Martinom v semifinále a 2:1 nad Vrbovým vo finále.
Výkony mládeže KAC potvrdzujú, že Košice sú i naďalej nohejbalovým mestom. Ďalší rozvoj však bude bez návratu do metropoly východu náročný.
„Osobne by som bol veľmi rád, ak by sme sa vrátili do Košíc. Podstatné je však hlavne stále naberať nových hráčov. Máme šikovných žiakov i juniorov, muži sa bohužiaľ trochu rozpadajú. Poodchádzali do iných klubov, ale verím, že nohejbalové Košice sa čoskoro opäť rozbehnú a bude to také ako v minulosti,“ zaželal si Tomáš Dulava, ktorý by si jedného dňa rád užil nejaké veľké medzinárodné podujatie na domácej pôde. O parádnej atmosfére košických majstrovstiev sveta z roku 1994 vie totiž iba z rozprávania pamätníkov. „To je sen každého z nás. Zažil som majstrovstvá sveta pred štyrmi rokmi v Prahe a bolo to úžasné. Ak by sme zažili niečo také aj doma, tak by to bola veľká vec a motivácia by bola obrovská.“
Výsledky 44. Majstrovstiev Slovenska trojíc juniorov v Košiciach:
Semifinále:
KAC Košice – Revúca 2:0 (11:8, 11:8)
Vrbové A – Zalužice 0:2 (5:11, 10:12)
o 3. miesto:
Revúca – Vrbové A 0:2 (6:11, 5:11)
o 1. miesto:
KAC Košice – Zalužice 2:0 (11:8, 11:1)
Výsledky 44. Majstrovstiev Slovenska dvojíc juniorov v Zalužiciach:
Semifinále:
KAC Košice - NK Martin 2:0 (11:6, 11:8)
NK Zalužice - NK Vrbové 1:2 (11:8, 8:11, 8:11)
o 3. miesto:
Martin -Zalužice 2:1 (4:11, 11:8, 11:8)
o 1. miesto:
KAC Košice - Vrbové 2:1 (7:11, 11:5, 11:4)