Muži sa víťazného pocitu nedočkali, ženy si zakričali víťazný pokrik aspoň raz. Slovenským reprezentantkám to v rámci kvalifikačného turnaja na FIBA 3x3 Europe Cup v Košiciach z pohľadu postupu na kodanské finále nevyšlo, dojem však zanechali veľmi dobrý.
Zverenky trénerky Alexandry Rieckej podľahli Portugalsku, Česku a Rakúsku, jediné víťazstvo zaknihovali proti Gruzínsku.
„Dievčatá ma veľmi milo prekvapili,“ pustila sa do hodnotenia trénerka slovenskej reprezentácie. „Plnili pokyny a zlepšovali sa od zápasu k zápasu. Bohužiaľ to nestačilo na postup. Osobne ma stále mrzí zápas s Portugalskom, pretože ten sme mali vyhrať. Proti Gruzínsku to bola povinná jazda, ale zvyšné súperky ukázali obrovskú kvalitu. Češky sú druhým tímom z Women Series a ani v prípade Rakúšaniek sa nie je o čom baviť.“
Češky i Rakúšanky napokon postúpili aj na finálový turnaj do Dánska. Záverečný súboj našich dievčat proti Rakúsku však ukázal výrazný progres slovenského výberu. Poslednú minútu dohrávali s dvojbodovým mankom a v prípade jednej presnej strely spoza oblúka tak mohli vyrovnať a zaobstarať jedno z najväčších prekvapení podujatia na Námestí osloboditeľov.
„Áno, najlepší zápas sme odohrali na záver proti Rakúsku. Tam sme už využívali pozície a ukázali sme už aj súhru. Takto by to malo vyzerať stále. Bohužiaľ, pred týmto turnajom sme toho spolu veľa neodohrali a potrebovali by sme väčšiu hernú prax. Bolo cítiť, že súperky absolvujú zraze, mnoho turnajov a ukázali ozajstnú kvalitu. Pre nás to bola výborná skúsenosť,“ skonštatovala najlepšia strelkyňa nášho tímu Lucia Kašperanová. Bodová líderka košického CBK prijala konečnú bilanciu 1-3 ako odraz súčasnej reality. „Naše ciele sú vždy najvyššie, ale objektívne sme na postupujúce tímy nemali. Snažili sme sa však ukázať našu najlepšiu hru a myslím si, že sa to postupne darilo. Osobne som si to na domácej pôjde užila.“
„Chceli sme postúpiť, ale súperky boli zohratejšie. Napríklad Češky hrávajú v takomto zložení nejakých päť rokov a to sa ukázalo,“ nadviazala Lucia Pondelová, podľa ktorej chýbal ešte aspoň jeden prípravný turnaj. „Potom by sme možno zaútočili aj na postup. Bolo totiž vidieť, že v tom záverečnom zápase sme už hrali naozaj dobre. Takéto výkony by sme potrebovali podávať od prvého stretnutia. Škoda úvodného duelu proti Portugalsku, ktorého sme sa možno trochu zľakli, ale samotný zápas ukázal, že máme aj na takéto súperky.“
Výber v zložení troch Lucií (treťou bola Žilinská) a Terezy Sedlákovej síce na postup nesiahol, ale herne ukázal veľký potenciál.
„Tiež si myslím, že máme potenciál,“ pritaká Kašperanová. „Je to len o skúsenostiach. Ak chceme dosahovať lepšie výsledky, potrebujeme hrávať viac podobných turnajov. Viem, že sa plánuje Women´s Series, ktorej by sme sa mali zúčastniť. Aj na Slovensku to teda ide dobrým smerom, ale ešte máme čo doháňať.“
Ako opora extraligového CBK Košice podotýka, 3x3 formát je jednoducho inou verziou basketbalu a bez špecializovanej prípravy je vízia postupu na finálový turnaj ťažko realizovateľnou výzvou. „Toto je v podstate desaťminútový šprint a svoju rolu hrajú aj poveternostné podmienky. Počas našich zápasoch bolo veľmi horúco. Celkovo je to šport o súhre, fyzických súbojoch i zručnosti. Je to intenzívnejší a v porovnaní s päťkovým basketbalom aj tvrdší šport.“
„Určite by to chcelo viac zrazov a turnajov,“ zamýšľa sa Pondelová. „My sa stretávame až v máji a to je už neskoro. Súperky sú stále spolu, sú z nich kamarátky a vidieť takú utuženosť. My sa stretneme a ideme hrať. Napriek tomu sme však ukázali potenciál a hlavne proti tomu Rakúsku tam už bola aj zohratosť.“
Podľa trénerky Rieckej bola príprava na tohtosezónnu kvalifikáciu lepšia ako v minulosti, no ešte stále nepredstavuje želaný ideál. „Tento rok sme začali pomerne skoro a odohrali sme dva turnaje. Pomohol by nám však ešte aspoň jeden. Hlavne posledný zápas ukázal, že tím je dobre poskladaný a ak ostane pohromade, tak by sme mohli o rok pomýšľať aj na postup.“
Muži sa v úvodnom stretnutí predstavili v pozícii jasného outsidera proti Litve, súperovi svetovej úrovne. Po očakávanej prehre 11:21 však nemali dôvod na zvesené hlavy. Herne nesklamali a už vopred bolo jasné, že prípadná postupová cesta vedie skôr cez Veľkú Britániu. V súboji s „ostrovanmi“ doplatili naši reprezentanti na fauly a po prehre 14:22 si vypočuli posledný potlesk utešene zaplnených tribún ihriska, ktoré vyrástlo pred obchodným centrom na Námestí osloboditeľov.
„Bol to veľmi náročný zápas, obzvlášť, keď sme mali šesť faulov po troch minútach. Potom sme už nemohli hrať tak agresívne a to nás limitovalo. Podobné to bolo aj proti Litve,“ povzdychol si hráč Iskry Svit Šimon Turza. Množstvo faulov v oboch zápasoch pripísal snahe o zdravú súperivosť. „Cítili sme, že hráme proti silným protivníkom, ktorí majú pochodené veľké medzinárodné turnaje a ak sme sa im chceli vyrovnať, museli sme hrať tvrdo. Faktom je, že na Litvu objektívne nemáme. Na Britov sme si verili a tá prehra je sklamaním. Vyhrali však zaslúžene. Potrebujeme potrénovať a skúsiť to o rok.“
Podobne to videl aj hráč majstrovských Levíc Alex Krajčovič. „Hlavne s Britmi to bolo vyrovnané a celý čas sme sa ich držali. Rozhodlo to, že dali viac dvojok ako my a po našich fauloch mali šestky. Mohli sme to však vyhrať a cítili sme, že sú hrateľní. Faktom je, že mali veľmi fyzický tím. V podstate išlo o štyroch rovnako veľkých hráčov.“
Súperi slovenského výberu ukázali v oboch zápasoch väčšie skúsenosti s touto formou basketbalu. Na ihrisku pôsobili zohratejšie a jednotlivé veci mali očividne lepšie natrénované.
„Je to určite aj o tom. My sme nastúpili v tomto zložení v podstate druhýkrát, pričom na predošlom turnaji v Pezinku nebola ani zďaleka taká úroveň ako tu,“ upozornil Turza. „Ak niekto chodí pravidelne po turnajoch, tak má skúsenosti a zvláda detaily. Tento trojkový basket je náročný na kondičku i taktiku. Nemáte priestor na vydýchnutie a stále sa ide naplno. V porovnaní s klasickým basketom je to niečo iné a potrebujete si zvyknúť na fyzičnosť, rýchlosť i agresivitu. Je to síce tiež basketbal, ale iný.“
„Musíme to brať reálne. My tu v tomto smere niečo budujeme a chvíľu potrvá, kým sa vyrovnáme tým najlepším krajinám. Chce to asi väčšiu profesionalitu, pretože konkurenti to vnímajú inak. My to máme ako letnú aktivitu, oni ako profi šport. Chce to teda peniaze a systém. Basketbal hrať vieme, ale potrebujete prax, súhru a veľa takýchto turnajov,“ zhodnotil reálnym pohľadom účinkovanie slovenskej reprezentácie na košickom turnaji Alex Krajčovič. On sám sa na 3x3 formu basketbalu preorientoval len pred pár týždňami a takýto turnaj absolvoval prvýkrát v živote. „V Leviciach sme končili sezónu ako poslední, ale keď sa mi chalani ozvali s ponukou prísť medzi nich, tak som neváhal. Mne sa táto forma basketbalu páči a určite sa jej chcem venovať aj v budúcnosti. Každopádne, pred pár týždňami by mi ani nenapadlo, že na začiatku 3x3 kariéry nastúpim proti takým špičkovým tímom. Bol to zážitok a aj motivácia do budúcnosti. Aj ja som získal cenné skúsenosti. Tou hlavnou je, že musíte ísť stále naplno a nesmiete sa zaseknúť po nejakom inkasovanom koši. Tempo je obrovské a každé zaváhanie súperi potrestajú. Každopádne ma teší podpora ľudí a bol to pre nás pekný víkend.“
Jedinou cestou k úspechu slovenského basketbalu v tejto forme je podľa všetkého väčšia profesionálizácia. Predstava, že sa po dlhej sezóne zíde pár mladých hráčov z extraligy a dokáže porážať top tímy Európy, je totiž až príliš naivná.
„Konkurencia sa tomu venuje dlhé roky a má vytvorených niekoľko tímov, ktoré sa aj cez sezónu venujú iba 3x3 basketbalu. My to máme skôr ako letné spestrenie. Oni prichádzajú na takéto turnaje v najlepšej forme a my sa v podstate zohrávame. Snažili sme sa však ukázať v najlepšom svetle a myslím si, že hanbu sme neurobili,“ podotkol Šimon Turza.
„Pre nás je trochu nešťastné, že vrchol sezóny prichádza takto skoro,“ poťažkal si šéftréner slovenského 3x3 basketbalu Ondrej Haviar. „Tá kvalifikácia je nastavená takto a keďže nemáme profesionálov, tak sme odkázaní na hráčov a hráčky z veľkého basketbalu. Logicky tak nemajú dostatok času na prípravu a turnaje. Pre nás by bolo užitočné stretávať sa aj počas reprezentačných prestávok počas sezóny, ale nikto z nás nie je profesionálom a tak to bohužiaľ nie je možné.“
Vo viacerých iných krajinách si už podľa neho uvedomili olympijský status formátu 3x3 a tomu prispôsobili aj prístup k vytváraniu podmienok.
„U nás je to zatiaľ len taká vízia, hudba budúcnosti. Chcelo by to podporu sponzorov a podobné veci. Nateraz platí, že sa snažíme postaviť najlepšie možné. Sezóna päťkového basketbalu je dlhá a nie každý šikovný hráč má vzťah aj ku 3x3. Z pohľadu budúcnosti som však optimistom, pretože napríklad naše mladé hráčky hrávajú už teraz extraligu a tento rok absolvujú Nations League do 21 a 23 rokov. Určite je tu potenciál,“ vyslovil sa optimistickým tónom Haviar, na ktorého nadviazala Riecka. „Ja by som bola profesionalizácii samozrejme naklonená, ale všetko je o peniazoch. Uvidíme, aké podmienky sa podarí vytvoriť zväzom, ale ja budem hlavne rada, ak budú kluby voči hráčkam ústretové a budú ich uvoľňovať v období ich voľna. Bolo by fajn uvedomiť si, že naša basketbalová cesta na olympiádu je kratšia práve cez tento trojkový formát.“
Pri celkovom hodnotení účinkovania mužskej a ženskej reprezentácie na kvalifikačnom turnaji FIBA 3X3 Europe Cup tak možno hovoriť o zmiešaných pocitoch.
„Nie sme sklamaní, ale neprekročili sme svoj tieň. Muži sa ocitli v skupine smrti a Litva je bronzovým medailistom z poslednej olympiády. Chlapci to však odohrali so cťou a hanbu rozhodne neurobili. Chýbali im skúsenosti i kvalita. Ženy mohli vyhrať aspoň dva zápasy, ale pôsobili naozaj veľmi dobre a od zápasu k zápasu komfortnejšie. Na takýchto turnajoch však musíte zaberať od prvých sekúnd. Celkovo bolo vidieť rozdiel v kvalite a skúsenostiach. Profesionálni súperi mali o čosi navrch a ak chceme dobehnúť svetovú špičku, potrebujeme sa ešte zlepšiť,“ uzavrel Ondrej Haviar.