Výstavba jej vnútorných priestorov viazla, nebola však prázdna. Podobala sa na malé mestečko, ktoré si žilo vlastným životom s vlastnými pravidlami.
V dnešnom článku sme sa rozhodli priblížiť menej známy objekt z košických dejín - košickú citadelu, ktorá podľa plánov mala zohrávať dôležitú úlohu v obrane mesta počas komplikovaného 17. storočia. Postavili ju južne od hradieb mesta, jej časť bola odhalená pri archeologickom výskume, ktorý predbiehal výstavbe nákupného centra Aupark na Námestí Osloboditeľov. Pozostatky citadely si môžeme prezrieť v rámci priestranstva pred Auparkom, rovnako aj v jeho podzemnom parkovisku. My sa pozrime na jej históriu.
Následkom reformačného hnutia, ktoré odštartovalo na začiatku 16. storočia v Nemecku, zasiahla Uhorsko v ďalšom období vlna rekatolizácie, ktorá sa vo veľkej miere dotkla aj Košíc. Keď v roku 1657 nastúpil na uhorský trón cisár Leopold I., stal sa horlivým podporovateľom rekatolizačného procesu a zároveň zaviedol vládu s absolutistickými a centralistickými črtami, voči ktorým aktívne vystupovala uhorská šľachta.
Košice sa v minulosti viackrát stali centrom týchto protihabsburgských povstaní, napríklad v roku 1619 obsadilo Košice sedmohradské knieža Gabriel Bethlen a krátko na to sa mu podarilo dobyť celé dnešné územie Slovenska. Komplikovanú situáciu navyše zhoršovala neustála hrozba tureckých nájazdov. V rokoch 1663 – 1664 sa Uhorsko ocitlo v novej vojne s Turkami. Po strate Nových Zámkov a Veľkého Varadína zostali Košice najvýznamnejšou vojenskou pevnosťou v cisárskych rukách. Tu je potrebné spomenúť, že v meste sídlil Hornouhorský hlavný kapitanát od roku 1559 do začiatku 18. storočia, jeho súčasťou bola cisárska armáda, ktorá dohliadala na obranu mesta, ale aj celej oblasti.
Mesto v tomto období disponovalo jedným z najkvalitnejších fortifikačných systémov v rámci Horného Uhorska, no bolo už značne zastarané. Leopold I. sa preto rozhodol posilniť a zmodernizovať hradbový systém Košíc, okrem iného vybudovaním samostatne stojacej citadely v južnej časti mesta, v priestoroch vtedajšieho Dolného predmestia. Predmestia boli miesta pred hradbami obývané chudobnejšími vrstvami obyvateľstva, ktoré síce žili pod ochranou mesta, no neužívali rovnaké práva ako mešťania vo vnútri hradieb. Tieto domy však museli ustúpiť výstavbe citadely, preto sa začalo s ich postupnou demoláciou a ľudia, ktorí ich obývali, boli presunutí do iných okrajových častí mesta, napríklad do lokality pod Tehelným vrchom (Tegla sziny hegy).
Projektantom novej pevnosti sa stal plukovník Jakub von Holst, špecialista na bastiónové opevnenie, v západnej Európe totiž bolo bežnou praxou, že vysokí vojenskí hodnostári zastávali zároveň funkciu stavebných dozorcov. Košickú citadelu plánoval postaviť v tvare päťuholníka s piatimi bastiónmi spojenými takzvanými kurtinami, pričom celý objekt mala obkolesovať vodná priekopa.
Samotná výstavba citadely sa začala v auguste 1671 a o niekoľko rokov neskôr stála na juh od Dolnej brány rozostavaná, ale už obranyschopná citadela. Archívne záznamy naznačujú, že citadela v tom čase neslúžila ako vojenská pevnosť tak, ako si to predstavoval plukovník. Výstavba jej vnútorných priestorov viazla, nebola však prázdna, slúžila v nej posádka o sile okolo 200 mužov a nechýbali tu ani ženy a deti. Podobala sa na malé mestečko, ktoré si žilo vlastným životom s vlastnými pravidlami. Spomínané bastióny niesli pomenovania: Mlynský, Montecuccoli, Cintorínsky, Claudia a Leopold. Naďalej pokračovala výstavba košickej citadely veľmi pomaly, pretože ani začiatkom 80. rokov 17. storočia nemala vybudované všetky fortifikačné prvky.
Obavy cisára Leopolda I. z ďalšieho protihabsburského povstania sa ukázali ako oprávnené. V roku 1682 Imrich Thӧkӧly, vodca ďalšieho povstania, spoločne s protestantským zemanom Andrejom Szirmayom zosnovali plán nočného prepadu košickej citadely, do ktorej by sa útočníci nepozorovane dostali pomocou rebríkov. Pod vedením Pavla Semseyho sa počas noci 20. júla 1682 podarilo zrealizovať tento prepad citadely, využili nepripravené cisárske vojsko a citadela bola obsadená. Deväť rokov stavaná cisárska citadela tak nezvládla svoj prvý bojový krst a bola pokorená bez jediného výstrelu z dela. Nasledujúce dni v auguste 1682 sa viedli boje, z citadely sa povstalcom darilo realizovať vojenské prepady Košíc. K mestu sa už blížili ďalší povstalci, no najmä početné turecké vojská - spojenci Thӧkӧlyho, ktoré u Košičanov vyvolali veľký strach z plienenia. Cisárska vojenská posádka a mešťania sa tak napokon rozhodli kapitulovať. Thӧkӧly po dobytí mesta usúdil, že citadela bola naozaj nebezpečnou zbraňou, ktorú rovnako ako on mohli v budúcnosti zneužiť jeho protivníci a začal s jej demoláciou pomocou pušného prachu.
V tomto období sa cisárskym vojskám podarilo zmobilizovať, získali podporu aj spoza hraníc a Turkov začali postupne vytláčať z územia Uhorska. Po ich zdrvujúcej porážke v bitke pri Viedni v roku 1683 boli následne aj povstalecké vojská postupne izolované a likvidované habsburskými vojskami, tým stratili aj svoje hlavné sídlo – Košice. V dôsledku potlačeného povstania bol Thököly napokon nútený utiecť z Uhorska.
O ďalšom osude citadely sa vie málo. Sčasti rozobraná citadela už neslúžila pôvodnému zámeru a v roku 1713 boli na príkaz cisára Karola III. aj jej zvyšky zbúrané. Ak vás táto téma zaujala, viac sa o nej dočítate v knihe „Košická citadela“ od autoriek Martiny Orosovej a Henriety Žažovej, z ktorej sme aj my veľa čerpali pri písaní článku.
Autor: HistoricKE