Odznejú diela Mozarta, Bartóka či Gliérea. Romantické koncerty pre lesný roh od známych autorov sú aktuálne „nedostatkovým repertoárom“.
V Dome umenia dnes zaznie koncert Lesný roh a tance strednej Európy. Orchester Štátnej filharmónie Košice (ŠFK) predstaví diela Wolfganga Amadea Mozarta, Bélu Bartóka, Reinholda Gliérea, Ľudovíta Rajtera a Zoltána Kodálya. Košických hudobníkov povedie svetovo uznávaný hráč na lesnom rohu Radek Baborák, ktorý sa predstaví nielen ako dirigent, ale aj ako sólista. Koncert má začiatok o 19.00 hod. a o 18.00 hod. je na programe stretnutie O koncerte pred koncertom.
Baborák je podľa portálu The Arts Desk označovaný za najlepšieho žijúceho hornistu sveta. V Košiciach uvedie Gliéreov Koncert pre lesný roh a orchester B dur. Romantické koncerty pre lesný roh sú v dnešnej dobe skôr nedostatkovým repertoárom, zvlášť od známych autorov.
„Koncert Reinholda Gliérea je veľká výnimka. Takže ho veľmi rád hrám. Jednou z hornistických výziev je aj jeho dĺžka a fyzická náročnosť. Ale hudobne sa hrá skvele, práve preto, že má mnoho kontrastov a v záverečnej vete potom má okrem tanečného rázu aj určitú presahovú hudobnú víziu, ktorá sa zhmotní vo fortissime v záverečnom vrchole skladby pred virtuóznou kodou,“ uviedol Baborák o diele, ktoré kombinuje prvky ruskej a ukrajinskej hudobnej tradície.
Súčasťou koncertného programu sú Mozartove Tri nemecké tance a Symfonická suita slovenského skladateľa Ľudovíta Rajtera. Zaznejú aj orchestrálne výsledky etnomuzikologických výskumov. Jadrom Bartókových Rumunských ľudových tancov sú autentické melódie, ktoré si hudobník nahral v transylvánskych dedinách. Snaží sa tiež o zachovanie pôvodnej melódie a rytmizácie, no pridáva aj vlastné harmonické farby.
Terénny etnomuzikologický výskum Zoltána Kodálya sa premietne do Tancov z Galanty. Dielo otvára pomalý začiatok, potom už prichádza séria štyroch rýchlych tancov, ktoré pripomínajú regrútske piesne a cifrovaný verbunk.
„Bude to taká radostná tanečná cesta Európou. A trošku by mohla poslucháčom umožniť preniesť sa do čias, keď sa na vidieku a na horách ľudia bavili hudbou, ktorú si sami takpovediac vysnili a odovzdávali si ju nezapísanú v notách. Skladatelia, ktorí sa o tú ľudovú tvorivosť zaujímali a jej plody zbierali a nechali sa ňou ďalej inšpirovať, obdivovali jej citovosť, vášnivosť, emočnosť aj rozmanitosť,“ dodal Baborák.
Zdroj: TASR