Okrem iného pripravila preventívnu akciu.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach sa stala prvým zdravotníckym zariadením na Slovensku, ktoré začalo komplexne riešiť problematiku dekubitov od príchodu pacienta do nemocnice, cez jeho prepustenie, až po domácu liečbu. UNLP sa od roku 2019 pravidelne zapája do osvetovej akcie Stop dekubitom. Ide o preležaninu, teda bolestivú ranu, ktorá vzniká ako následok pôsobenia tlaku na určitú plochu tela. Dekubit môže mať každý pacient, pričom na jeho tvorbu vplýva viacero faktorov.
Odborníci UNLP počas preventívnej akcie vysvetľovali verejnosti, ako predchádzať preležaninám. Zároveň si mohli pozrieť inštruktážne ukážky správneho polohovania pacienta a preventívnych postupov. K dispozícii bola aj prezentácia osvedčených postupov ošetrovania pacientov zdravotníkmi. Príbuzní, ktorí sa doma starajú o ležiaceho pacienta, by mali vedieť, ako správne odľahčiť rizikové časti tela, aby nevznikali dekubity alebo sa čo najskôr zahojili.
Fyzioterapeutka z Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Miroslava Vysocká predviedla ukážky správneho polohovania pacienta:
„Je dôležité vedieť, že aj keď doma nemáme k dispozícií polohovacie pomôcky, môžeme improvizovať a pomôcť si rôznymi vankúšmi či uterákmi. Dokážeme tak správne polohovať svojho blízkeho a rizikové miesta na tele adekvátne odľahčiť. Pacienta polohujeme pravidelne každé dve až tri hodiny. Každá poloha je totiž po uplynutí tohto času nepríjemná a nepohodlná. Nie je pri tom potrebné zakaždým meniť polohu úplne, stačí napríklad podložiť koleno či lopatku, čo mu zvýši pohodlie, a zároveň odľahčí zaťažené miesto.“
Polohovanie pacienta závisí aj od jeho diagnózy a funkčného stavu. Osoby so zápalom pľúc či s problémami s dýchaním by nemali ležať na chrbte, ale mali by mať vyvýšený hrudník. Príbuzní by si mali najskôr sami na sebe vyskúšať polohu, do ktorej chcú pacienta uložiť.
Dekubity je potrebné včas a správne ošetriť. Vzhľadom na to, že ich liečba je zvyčajne dlhodobá a finančne náročná, je dôležité predchádzať ich vzniku. Najohrozenejšími miestami sú krížová časť chrbta, záhlavie, lakte, päty, ale aj ucho, rameno, kolená či lopatky. Z celosvetových štatistík vyplýva, že dekubit sa vytvorí približne u 10 percentách pacientov aj pri správnej prevencii a polohovaní. Napriek tomu je možné predísť ich vzniku.
„Dekubit sa tvorí, ak je tkanivo zatlačené a dochádza k horšiemu prekrveniu. Dĺžka liečby závisí od štádia, v ktorom sa dekubit nachádza a od doby, kedy sa začne liečiť. Liečba môže trvať mesiac, ale aj roky. Prvým štádiom je začervenanie, druhým plošný defekt a čím je štádium vyššie, tým je liečba problematickejšia. V najhorších prípadoch dochádza k sepse, teda otrave krvi a tá môže viesť až k úmrtiu pacienta. Práve preto je dôležitá prevencia ich vzniku,“ vysvetlil vedúci lekár Septického oddelenia Kliniky úrazovej chirurgie Marián Rošák s tým, že na Slovensku chýba centrálna evidencia a nie sú k dispozícii žiadne konkrétne čísla pacientov s dekubitmi:
„Naša nemocnica si vedie vlastnú evidenciu pacientov, ktorým pomáhame zvládnuť problémy s dekubitmi, keďže k nám často prichádzajú pacienti so zanedbanými preležaninami z iných zdravotníckych zariadení, je to asi 800 pacientov ročne. Snažíme sa ich pritom okrem liečby aj edukovať, aby vedeli, ako majú postupovať v následnej starostlivosti po prepustení z nemocnice.“
Pri liečbe dekubitov je potrebná nielen zdravotná starostlivosť v nemocnici, ale aj nadväzujúca liečba v domovoch sociálnych služieb či v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
„Organizujeme nielen aktivity pre verejnosť, ale pre vlastných zdravotníkov sa koná štyrikrát ročne odborný seminár zameraný na preventívne postupy v ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj liečbe dekubitov. Je určený pre sestry, praktické sestry-asistentov a sanitárov. V nemocnici sme tiež zriadili tzv. ranové tímy, ktoré sa o týchto pacientov starajú. Jeden je v areáli na Triede SNP 1 a druhý v areáli na Rastislavovej 43,“ skonštatovala námestníčka Úseku ošetrovateľstva Alena Kellnerová.
Pacient, ktorý má predispozíciu na vznik dekubitov alebo ich už má, je nahlásený do konziliárnej ambulancie. Poverený lekár spolu so sestrou ho navštívia a zhodnotia jeho stav. Kellnerová doplnila, že pripravia správu o ošetrení, naordinujú liečbu a edukujú ostatných zdravotníkov, ako sa o konkrétny dekubit správne starať:
„Pred prepustením pacienta z nemocnice vysielame ranový tím na ošetrenie a na určenie ďalšej liečby po ukončení hospitalizácie. Najväčším problémom je to, že v prípade ak pacient odchádza do iného zariadenia či domáceho prostredia, máme obavy, či jeho preležaniny budú naďalej adekvátne ošetrované.“