V hodnoteniach figurovali aj ďalšie východoslovenské školy.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) opäť pripravil rebríčky škôl podľa dosiahnutých výsledkov žiakov. V kategórii základných škôl svoje prvenstvo obhájila ZŠ sv. Cyrila a Metoda sídliaca na Bernolákovej 18 v košickej mestskej časti Západ. V sledovaných ukazovateľoch získala hodnotenie 9,77, čo je výrazný náskok pred druhou ZŠ Kollárova 2 zo Svätého Jura. Prvú trojicu uzatvára ZŠ T. J. Moussona v Michalovciach.
„Medzi školy, ktoré si vďaka úspechom svojich žiakov opätovne aj po roku udržiavajú pozíciu v top 10, patria okrem vyššie uvedenej trojice ešte ZŠ Pri Podlužianke v Leviciach, ZŠ Staničná 13, Košice-Juh a napokon dve banskobystrické školy – na Skuteckého a na Ďumbierskej ulici,“ uviedlo INEKO.
Najväčší posun v rebríčku zaznamenala ZŠ na Hviezdoslavovej ulici v Lipanoch. Významné zlepšenie v sledovaných ukazovateľoch prinieslo tejto škole posun na 282. miesto medzi všetkými ZŠ. Minulý rok pritom figurovala na 630. pozícii.
V rebríčku stredných odborných škôl sa na prvé miesto prepracovala Obchodná akadémia Kukučínova v Trnave a nasleduje Súkromná SOŠ na Ulici 29. augusta v Poprade. Do top 10 sa už tradične zaradili aj elektrotechnické priemyslovky na Plzenskej v Prešove a Komenského v Košiciach či Obchodná akadémia zo Zlatých Moraviec.
Relatívne najmenšie pohyby na popredných priečkach zaznamenal rebríček gymnázií, pričom bez akejkoľvek zmeny ostala celá vedúca trojica.
„Prvé miesto obhájila Škola (gymnázium) pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici v Bratislave. Nasledujú gymnáziá Poštová 9 v Košiciach a Gymnázium Jura Hronca (GJH) na Novohradskej v Bratislave. V dlhodobom miernom postupe naďalej pokračuje aj Gymnázium Grösslingová 18, Bratislava (GAMČA), ktoré už figuruje v tesnom závese za prvou trojicou, pričom za týmito štyrmi školami vidieť v rebríčku veľký skok – piate gymnázium (Raymana, Prešov) totiž nasleduje so značným odstupom až 0,7 bodu,“ informovalo INEKO.
Inštitút upozornil, že rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale iba informujú o výsledkoch žiakov. Výsledky pritom nezohľadňujú rozdiely medzi žiakmi spôsobené inými faktormi, než je vzdelávací proces (napríklad rozdiely v sociálnom zázemí), rovnako ani nepokrývajú celý obsah vzdelávania.
„Rebríčky tak nemusia plne vypovedať o kvalite školy, môžu však byť užitočným pomocným ukazovateľom pri výbere školy a najmä by mali pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. Pre získanie presnejšieho obrazu by sa rodičia mali učiteľov pýtať na ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania alebo pri vstupe na trh práce. Dôležité sú aj informácie o účasti študentov na rôznych súťažiach, o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov, o atmosfére a šírených hodnotách v škole a pod.,“ upozornil inštitút.
Druhýkrát sa po pandemickej pauze realizovali celoplošné merania Testovanie 9 a maturity, avšak nie Testovanie 5 – čo INEKO považuje za chybu.
„Testovanie 5 je prerušené a nebude ani v aktuálne prebiehajúcom školskom roku. Toto rozhodnutie považujeme za veľkú chybu. Rodičia, ale aj štát tak prichádzajú o časť drahocenných informácií. Celoplošné štandardizované merania sú pritom dôležité nielen pre zabezpečenie spätnej väzby pre školy, zriaďovateľov a rodičov, ale sú tiež jedným z predpokladov pre odstraňovanie informačnej nerovnosti a následný možný rast kvality vzdelávania. Aj preto opätovne apelujeme na ministra školstva Tomáša Druckera a súčasné vedenie ministerstva, aby čo najskôr obnovili celonárodné merania, či už pôjde o porovnávanie výkonu žiakov cez rozlišovacie (normatívne) testy, tak ako to bolo doposiaľ, alebo aj o posudzovanie miery zvládnutia jednotlivých spôsobilostí cez tzv. kriteriálne testy, a to na začiatku a konci každého vzdelávacieho cyklu, aby sme tak dokázali merať aj tzv. pridanú hodnotu škôl. Kľúčové taktiež bude, aby k výsledkom týchto meraní mala prístup aj široká verejnosť, a aby neboli vyhradené len pre insider-ov v rezorte,“ uviedol ištitút.