Od 60. rokov nastal v Košiciach prudký rozvoj bytovej výstavby. 22. februára 1962 začala výstavba sídliska Nové mesto, ľudovo nazývané Terasa, sídlisko tak oslavuje svoju šesťdesiatku. Aké boli plány a počiatky výstavby, si priblížime v dnešnom článku.
Na konci 50. rokov sa v Košiciach naplno prejavoval vplyv v československom hospodárstve prebiehajúcej industrializácie podľa sovietskeho modelu. Napriek neúspechu s výstavbou Hutného kombinátu zo začiatku 50. rokov sa československá vláda nevzdala plánov vytvoriť z Košíc „oceľové srdce“ republiky, a tak uznesením vlády číslo 1040 zo dňa 19. novembra 1958 bola schválená výstavba Východoslovenských železiarní pri Košiciach.
Samotná stavba fabriky začala v januári 1960 na priestore v rámci katastrálneho územia obcí Šaca, Veľká Ida, Sokoľany, Haniska a Bočiar. Opäť tak vznikla potreba nového SÚP, jeho vypracovaním bol poverený architekt Michal Hladký a kolektív, plán bol dokončený v roku 1959 a znamenal dovtedy najvážnejší dokument pre cieľavedomý rozvoj Košíc.
„Mesto bolo vtedy na prahu rozvoja. Úrodná poloha Hornádu už nestačila, bolo treba prejsť na nové plochy. Bolo treba hľadať novú koncepciu rozvoja. Košice mali narásť z 83-tisíc obyvateľov na 120-tisíc obyvateľov v roku 1965, v roku 1975 by mali mať podľa SÚP 180-tisíc obyvateľov. Alternatívne riešenie, s ktorým sa uvažovalo, vyznelo jednoznačne v prospech výstavby Nového mesta na západnej strane Terasy, kde nájde bývanie približne 50-tisíc obyvateľov na 316 ha plochy.“
Popri naplnení bytových požiadaviek, ktoré mal so sebou priniesť uvedený plánovaný populačný nárast v meste, bolo nutné vystavať aj príslušnú občiansku vybavenosť, čím malo dôjsť k zásadnému rozšíreniu vtedajšieho bytového pásma. Nevyhnutnosť ďalšieho rozvoja a vytvorenia nového centra Košíc smerom na západ dokladajú aj relevantné archívne pramene. Na tento účel bolo vymedzené západné územie košického extravilánu zvaného Terasa, predtým sa na ňom nachádzalo vojenské cvičisko. Vybrané plochy boli bez akýchkoľvek inžinierskych sietí a len čiastočne poľnohospodársky využívané, pôvodne boli spojené so staršími časťami mesta len poľnou cestou.
„Nový obvod na Terase je spojený [s historickým centrom] severojužnou komunikáciou, na ktorej bude ležať obvodové centrum. Výrazné terénne odčlenenie od starého centra ležiaceho východným smerom a na druhej strane ich plynulé vzájomné spojenie severojužným smerom dáva predpoklady riešenia sídliska na Terase, ako nového „mesta,“ teda odlišným charakterom, pričom však riešenie musí zdôrazňovať podriadenosť týchto obvodov centrálnej mestskej oblasti, ktorou naďalej zostáva historické jadro prispôsobené novej funkcii… V riešení je potrebné sledovať gravitáciu „nového mesta“ k starému mestu, kde najmä terénna výrazná hrana Terasy má v prvom rade poskytovať pohľad na mesto a až potom upútavať pozornosť svojím stvárnením v siluete mesta.“
Slávnostný výkop na začiatku výstavby sídliska sa uskutočnil vo februári 1962, ukončené bolo v roku 1972. Z hľadiska územného členenia Nového mesta je zaujímavé, že pozostáva z ôsmich takzvaných komplexných okrskov – „Luníkov,“ dnes už tradičnej súčasti identity Košíc. Okrsky predstavovali v socialistickom urbanizme základný organizačný článok obytného územia mesta. Tie košické na Terase boli pomenované podľa luníku (Luny) sovietskych kozmických rakiet určených na výskum mesiaca. Zoskupené boli okolo zeleného pásu, ktorý sa aj v súčasnosti tiahne popri pešej trase obyvateľov k celomestskému centru. Tým sa Nové mesto podarilo prepojiť s historickou časťou, aj keď bolo pojaté v zástavbe a architektúre odlišne.
Sídlisko s príznačným názvom malo zároveň spĺňať aj ideologickú úlohu – zdôrazňovať politický význam socialistického krajského sídla Košíc. Za týmto účelom bola v rámci jedného z okrskov počas rokov 1979 – 1985 postavená budova straníckych orgánov „Biely dom.“ Po prvýkrát v histórii Košíc sa tak politické centrum mesta nachádzalo mimo historického centra. Aj v súčasnosti má Magistrát mesta Košice sídlo v „Bielom dome.“ Luníky sú spolu s priľahlou domovou zástavbou súčasťou najľudnatejšej mestskej časti, Košice – Západ. V roku 2011 na ploche 5,32 km² žilo 40 599 obyvateľov, z toho 30 828 tvorili obyvatelia Luníkov.
