Ich nedostatočné využívanie podľa župana Rastislava Trnku spôsobuje administratíva a s tým súvisiace predlžovanie projektov.
Košickí krajskí poslanci dnes rokovali o 17 bodoch, ktoré sa sústredili najmä na kultúru i revitalizáciu kritickej cestnej infraštruktúry. Medzi zastrešujúci bod, ktorý rozhoduje o uskutočnení viacerých zámerov, patril práve rozpočet kraja. Za uplynulý rok košická župa hospodárila s prebytkom viac ako 20 miliónov eur. 701-tisíc eur z tejto sumy sa v roku 2026 využije na dofinancovanie investičných akcií. Hoci kraj vykázal prebytkové hospodárenie, košická krajská poslankyňa Lucia Gurbáľová v úvode rokovania upozornila na nižšiu mieru využívania európskych grantov:
„Celkové výdavky boli čerpané len na úrovni 68 percent. To znamená, že tretinu plánovaných zdrojov z rozpočtu sme nevyužili v čase, kedy vieme, kde by sme tieto financie mohli použiť a kde by ich bolo potrebné investovať. A ešte alarmujúcejšie sú kapitálové príjmy naplnené len na úrovni okolo troch percent a kapitálové výdavky, ktoré sú na úrovni približne 24 percent. Myslím si, že to nie je len technický problém, ale nejaký signál o tom, že sme zaostali v investíciách a rozvoji.“
Úvahy niektorých poslancov smerovali aj k tomu, či bol rozpočet nastavený správne. Župan Rastislav Trnka vysvetlil, že nedostatočné čerpanie grantov spôsobuje práve predlžovanie projektov:
„Každý rok máme túto istú debatu. Podstata je tá, že skoro všetky projekty, ktoré máme, riešime cez externe zdroje z eurofondov a tie vieme, ako dlho trvajú. Čakáme tu trištvrte roka na podpisy z ministerstiev, zmluvy o nenávratný finančný príspevok a podobne. Sú to projekty, ktoré sa presúvajú z roka na rok. Preto vzniká takéto malé percento čerpania, ale zároveň ho musíme mať pri schválení v rozpočte.“
Košický kraj minul v uplynulom roku viac ako 321 milióna eur. Celkové príjmy sa spoločne s ďalšími investičnými finančnými operáciami ustálili v plusovej hodnote takmer 30 miliónov eur. Pre rezervný fond sú z prebytku vyčlenené tri milióny eur.