Keď bol v severnej časti mesta, na dnešnej Aničke, koncom 18. storočia objavený prameň, vybudovali sa tu kúpele s prislúchajúcou budovou. Od 70. rokov 19. storočia boli známe ako Lajos fürdő (Ľudovítove kúpele) a prameň ako Lajos forrás (Ľudovítov prameň) pomenované na počesť Lajosa Kossutha. Táto lokalita bola za monarchie obľúbeným miestom trávenia letných dní. Kúpele boli po vojne vo veľmi zlom stave a po obnove boli otvorené pre verejnosť v júni 1923.
„Ludvikove“ kúpele (takto ich nazývali po roku 1918) pri Ťahanovciach, ktoré patrili naďalej mestu, boli počas vojny zanedbané a po prevrate sa ich stav ešte zhoršil, nakoľko sa o ne nik nestaral. Kúpeľné budovy boli schátrané, kúpeľové zariadenie bolo rozkradnuté, tanečná sála znivočená a park bol tiež zanedbaný. Počas zimy v roku 1922 sa tunajšie vojsko zaoberalo myšlienkou obnoviť tieto kúpele a na návrh kapitána Janáka prišiel do kúpeľov generál Gajda, aby sám zhodnotil stav. Ten hneď začal konať a od mesta Košice prenajalo vojsko kúpele na 20 rokov.
Nasledujúce jarné mesiace v roku 1923 sa začalo s ich obnovou. Celý komplex bol oplotený, tanečná sála bola uvedená do pôvodného stavu. V kúpeľoch bola zariadená reštaurácia, prameň kyslej vody bol upravený a kúpeľné miestnosti znova zariadené. Park pred kúpeľovými miestnosťami a alej pri Hornáde bola „daná do poriadku podľa zásad moderného záhradníckeho umenia“.
Vojsko plánovalo vytvoriť z kúpeľov aj veľké športové miesto. „Za tým cieľom zariaďuje pred kúpeľnými budovami tenisové hrište. Za kúpeľnými budovami bude veľké cvičisko s krytými tribúnami a šatnicami. Hrište bude tak veľké. že tam bude môcť pohodlne cvičiť 1000 ľudí a župný slet sokolský v červenci i bude už tam. Okrem toho v stadione bude sriedená 800 metrová bežecká dráha, letná telocvičňa a iné menšie športové objekty. Na Hernáde bude sa pestovať plavectvo a veslárstvo. Tretím podnikom je bazén. Pôvodne mala byt použité za kúpalisko Hernádu, ale úprava tejto rieky je nemožná, lebo Hernád nanáša takú spústu bahna a piesku, že o dva mesiace bola by všetka práca znivočená“. Slovenský východ, 4. máj 1923
Z tohto dôvodu sa vykopal pri Hornáde veľký bazén, ktorý bol dlhý 100 metrov a široký 20 metrov. Jeho hĺbka bola od 80 centimetrov do 3 metrov. Voda v bazéne nebola stojatá, ale vedená z Hornádu a do Hornádu bola aj odvedená, a tak bola neustále čerstvá. Pre kúpajúcich sa zriadilo 150 kabín, ako i pieskové a slnečné kúpele.
„Okrem toho sa pomýšľa na to, preniesť prírodné divadlo z Čermeľského údolia sem a tiež jedná sa o to, aby dostihová dráha z Barči bola preložená ku Gajdovým kúpeľom, kde je pre ňu krásne miesto. V zime má neďaleko kúpeľov byť zariadená sáňkovacia serpentinová dráha a niekoľko veľkých klžišť“. Slovenský východ, 4. máj 1923
Samotné kúpele sa nachádzali v severnej časti mesta, ktorá v tom čase ešte nebola veľmi obývaná a doprava do tejto lokality bola problematická. Zlepšenie dostupnosti už bolo naplánované a mala sa realizovať nová električková dráha. „Spojenie Košíc s Gajdovými kúpeľami je pešo po hradskej okolo Komenského ústavu a okolo Hernádu, vlakom do Ťahanoviec a ešte tento mesiac začne sa so stavbou trati elektrickej dráhy z Košíc ku Gajdovým kúpeľom a do Ťahanoviec“. Slovenský východ, 4. máj 1923
Kúpele boli pomenované ako Gajdove kúpele na počesť košického generála Gajdu, ktorý sa najväčšou mierou zaslúžil o zriadenie mestského kúpaliska a celkovú revitalizáciu tejto lokality zničenej počas prvej svetovej vojny. Podľa generála sa ujal aj názov Košičanom dobre známej vody „gajdovky“.
Generál Radola Gajda, rodným menom Rudolf Geidl, bol však rozporuplnou osobnosťou československých dejín. Český dôstojník, jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku, bol považovaný za jedného z najschopnejších českých veliteľov. Po návrate z tejto krajiny (1920) vyštudoval francúzsku Vysokú vojnovú školu, medzi rokmi 1922 – 1924 velil divízii v Košiciach. 1. decembra 1924 sa stal členom hlavného štábu československej armády a 20. marca 1926 sa stal jej náčelníkom. Po intrige z kruhov Hradu bol z armády vyštvaný a stal sa vodcom Národní obce fašistickej, hnutia organizovaného podľa vzoru talianskeho fašizmu. V 30. rokoch bol považovaný za neformálnu hlavu českého fašizmu. Viac o jeho živote sa dočítate v niektorých z našich ďalších článkov.
„Opísať prácu, ktorá tu bola urobená a ešte urobená bude, není možné. Za to však je súrne uvedomiť si činnosť košickej posádky a hlavne energický postup generála Gajdu, ktorý svojím vplyvom umožnil opravu kúpeľov a zachránil tak Košice od straty jednoho z najkrajších objektov, ktoré sa stane vítaným výletným miestom všetkého obyvateľstva košického. Naše obecenstvo potom iste pochopí obetavosť košickej vojenskej posádky, ktorá už minulý rok ukázala, že stala sa tu u nás jedným z najagilnejších a najobetavejších kultúrnych a verejných činiteľov. Úpravou „Gajdových kúpeľov“ zjednal si generál Gajda novej úcty a obľuby verejnosti a jeho osoba je zárukou, že tak košické dôstojníctvo, ako aj celá posádka nielen vie, aké sú jej povinosti za vojny, ale i v mieru.“ Slovenský východ, 4. máj 1923
