19. storočie možno v Uhorsku charakterizovať ako obdobie postupného završovania vývojových procesov v jednotlivých oblastiach kultúrneho, sociálno-ekonomického a politického života smerujúcich k tomu, čo nazývame modernou érou. Svet sa začal postupne globalizovať, rozvoj železničnej dopravy urýchlil spojenie aj medzi vzdialenými krajinami Európy a s možnosťou cestovať sa ku nám dostávali aj kultúrne vplyvy zo západu. Novinárčina bola už vo viacerých krajinách západnej Európy v 18. storočí rozvinutá, v Uhorsku k tomu došlo až v 19. storočí.
19. storočie bolo storočím, kedy sa aj v Košiciach výrazne rozšírilo kultúrne povedomie. V Košiciach aj začiatkom 19. storočia silne vplýva národné obrodenie Maďarov, ktoré sa prejavilo vo vydávaní ďalších maďarských časopisov v 20. a 30. rokoch 19 stor. Išlo o literárne časopisy Felsőmagyarországi Minerva, Szemlélö a divadelný časopis Nemzeti Játekszín Tudósitás.
Nemecké meštianstvo silne podporované Viedňou však postupne v oblasti (nielen) kultúrneho života získava v meste dominujúce postavenie. Po ústupe latinskej reči v prvých desaťročiach 19 stor. začala nemecká inteligencia vydávať viac nemeckých publikácií a k slovu sa dostali i prvé skutočné noviny vydávané Ottom Wigandom v roku 1818. Boli vydávané pod názvom Kaschauer Wochenblatt für Oberungarn s prílohou Intelligenzblatt – tieto však vychádzali len pol roka (zachovali sa len v Budapešti).
Najaktívnejšou tlačiarňou začiatkom 19. stor. bola tlačiareň Františka Landerera, syna Jána Michala Landerera, ktorý tlačiareň odkúpil v roku 1775 po zrušenom jezuitskom ráde. V roku 1822 túto tlačiareň prevzal Karol Werfer, neskoršia významná osobnosť mesta, ktorý tlačiareň doplnil o litografiu. Počas jeho pôsobenia tlačiareň a publikačná činnosť v Košiciach zažíva veľký rozkvet. Podieľa sa na tlačení spomínaného časopisu Szemlélö, v rokoch 1833 – 1834 tlačí spoločensko-kultúrny týždenník Der Bote von und für Ungarn s obrázkovou prílohou Kreuzer magazin a inzertnou prílohou Intelligenzblatt. V roku 1835 vychádza už pod skráteným názvom Der Bote.
Od roku 1838 tlačí Karol Werfer spočiatku inzertné noviny so zameraním na hospodársky život východného Slovenska Das Kaschau-Eperieser Kundschafts-Blatt. Vydavateľom bol Georg Wigand, ktorý bol aktívny aj v Pešti a v Bratislave a neskôr založil v Lipsku vydavateľstvo a spolu s Albrechtom Kirchhoffom, bibliografom a kníhkupcom, otvorili v roku 1856 v Lipsku antikvariát. Noviny neskôr čiastočne menia názov a ich obsah je doplnený o krátke spravodajstvo, až sa postupne menia na spoločensko-hospodársky a kultúrny nemecký týždenník.
Po smrti Karola Werfera sa v roku 1847 ujal tlačiarne jeho syn Karol II., ktorý začal vydávať o rok nato Oberungarische Illustrierte Zeitung a týždenník Ábrazolt Folyóirat. Išlo o vôbec prvé obrázkové noviny vydávané v Uhorsku. Nezložením kaucie za politické noviny mu zanikol hneď po prvom čísle politický nemecký týždenník Pecsovics. V roku 1852 je vydavateľom a tlačiarom Oberungarische zeitung.
Kultúrne potreby Košíc tlačiareň Landerorovcov a neskôr Werferovcov nestačila pokryť, preto už v roku 1787 zriadil novú tlačiareň Ján Jozef Ellinger, u ktorého sa tlačili i prvé spomínané maďarské časopisy Magyar Museum a Orpheus. Za jeho syna Štefana Ellingera sa tu v rokoch 1825 – 1836 vydáva a tlačí časopis Felsőmagyarországi Minerva (zameraný na humanitné vedy) a roku 1845 na spôsob nemeckého inzertného periodika Das Kaschau Kundschaftsblatt vydáva maďarské inzertné noviny Kassa-Ungvári Hirdetményi Lap (nezachovalo sa však žiadne číslo). Od roku 1846 – 1876 prechádza podnik do rúk Jánovi Ellingerovi, za ktorého tlačiareň upadá, v roku 1876 sa dostáva do rúk nového majiteľa Jána Filipa Scharfa, ale onedlho zaniká.
Druhú polovicu 19. stor. poznačil veľký nárast nových periodík. Noviny Kaschauer-Eperjeser Kundschaftsblatt sa v roku 1871 premenovali na Kaschauer Zeitung. Tie sa síce nestali orgánom niektorej politickej strany otvorene, ale stále sledovali politiku vládnej strany. Politická opozícia si vytvára zázemie v opozične ladených nemeckých novinách Pannonia v rokoch 1872 – 1897 alebo Die Freie Bürger v rokoch 1879 – 1880.
Lepšie podmienky na vydávanie maďarských novín sa v Košiciach vytvorili v priebehu druhej polovice storočia. V roku 1865 bol z Užhorodu do Košíc prenesený týždenník Felvidék, ktorý tu dostal podnázov Felsőmagyarországi Közlöny, vychádzal však len v tomto roku. O rok neskôr, v roku 1886 Karol Werfer začína vydávať rovnomenný maďarský týždenník. Felsőmagyarországi Közlöny (orgán klubu Deakovej strany), názov však pod tlakom verejnosti zmenil na Abaujmegyei Közlöny, avšak i ten vychádzal len krátko a v roku 1867 vzhľadom na nedostatok hmotnej a duchovnej podpory vyšlo jeho posledné číslo. Spoločensko-politický týždenník spočiatku s programom Tiszovej strany ľavice, Abauj-Kassai Közlöny zakladá Ede Szerényi v roku 1872. Po niekoľkých zmenách v redakcii i v zmenách v názve fungoval až do roku 1914.
Po ďalších neúspešných pokusoch o stále maďarské noviny, ktoré boli politicky ladené: Felsőmagyarországi Szemle, koaličné noviny liberálnej strany Kassa és Vidéke a neskôr Kassai Lapok či Felvidéki Közlöny sa ujali v Košiciach až Kassai Szemle. Vydávané boli tlačiarom Ludwigom Reisom a vychádzali od roku 1885. V roku 1893 zmenili názov na Felsőmagyarország a začali vychádzať denne ako vôbec prvé košické noviny. Pod týmto názvom existovali až do roku 1918.
Pôvodne nemecký časopis Pannonia v roku 1897 zmenil jazyk obsahu na maďarčinu a začala sa formovať ako maďarský politický denník. V roku 1900 sa Pannonia po zmenách v redakcii premenovala na Kassai Napló. Medzi ďalšie neúspešné pokusy o zriadenie stabilných periodík patrí i snaha Lajosa Keménya o kultúrnopolitický časopis Kassa és Vidéke (vychádzal len rok) a o nadstranícke a kultúrne vyspelé noviny sa snažil János Kresz v Kassai Hírlap vychádzajúce v rokoch 1896 – 1898.
V Košiciach, ktoré sa stali centrom novinárstva na území dnešného východného Slovenska, vyšlo do roku 1900 presne 70 periodík – nezarátajúc tu tie tituly, ktoré vychádzali len ako prílohy a netvorili samostatnú bibliografickú jednotku. Prevažná väčšina periodík bola vydávaná, resp. jej hlavný obsah bol v maďarskom jazyku. Tak je to v prípade 50 periodík, v nemeckom vyšlo 20 titulov. Noviny Pannonia spočiatku vychádzali v nemčine, neskôr v maďarčine. Mnohé periodiká z tohto obdobia však hneď po vydaní i zanikli, až 35 (čo je presná polovica) titulov zanikla v priebehu roka. Do piatich rokov zaniklo 61 periodík a len 9 vytrvali viac než 5 rokov fungovania. Dôvodom krátkej životnosti viacerých periodík boli hlavne finančné ťažkosti či nízky počet čitateľov. Prvé košické slovenské periodikum vzniklo až po roku 1918, kedy sa Košice stali súčasťou Československa.
Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice