Už od stredoveku v Košiciach pôsobili pôrodné babice, ktoré vykonávali dôležité a nezastupiteľné úlohy pri pôrodoch, keďže zdravotná starostlivosť bola na nižšej úrovni a obzvlášť detská úmrtnosť bola veľmi vysoká. Pôrodné babice boli v službách mesta a za svoju činnosť dostávali pravidelný plat.
V určitých obdobiach mesto zamestnávalo až tri pôrodné babice. Napríklad, v roku 1733 dostávala ročne 20 zlatých, k tomu jej náležali aj naturálne náhrady, štyri gbely obilia a šesť vozov palivového dreva. Pre porovnanie, ročný plat mestského kata bol 60 a kominár mal 25 zlatých ročne. Richtár ako hlava mesta poberal ročne 450 zlatých.
V 19. storočí sa mohli pôrodné babice dokonca vyučiť svojmu remeslu na Kráľovskej akadémii v Pešti. V roku 1801 sa takto na Peštianskej akadémii vyučila Barbora Saghy, ktorej mesto Košice ponúklo miesto a preplatilo náklady vo výške 38 zlatých. Babice si mali svoje náradie, „inštrumenty“, potrebné pri výkone svojho povolania, zabezpečiť sami, mesto im ich ale zvyčajne preplatilo.
Z titulu svojej funkcie a pracovnej náplne pôrodná babica z poverenia mestských orgánov vykonávala prehliadky žien, u ktorých jestvovalo podozrenie z mimozákonného styku pri deliktoch smilstva a cudzoložstva. Takisto pri delikte infanticídia, čo je vražda novonarodeného dieťaťa, bola povinná obhliadnuť a vyšetriť takúto ženu. O jej stanovisko sa v takých prípadoch opierali mestské orgány pri vyšetrovaní týchto deliktov a stávalo sa súčasťou trestných spisov v konkrétnych prípadoch.
V roku 1579 boli nariadením mestskej rady poslané tri pôrodné babice spolu s troma počestnými ženami, manželkami senátorov, do väzenia za účelom zdravotnej obhliadky istej ženy. Aj pôrodné babice sa však niekedy pohybovali na hrane zákona. Takto dopadla pôrodná babica Dorka, ktorá slovne potupila istého Jána Tótha, keď ho nazvala zlodejom a jeho manželku, ktorej povedala, že je ženou dvoch mužov. Za trest bola katom zbičovaná na pranieri.
Medzi klientelu pôrodnej babice patrili aj prostitútky, ktoré často trpeli nákazlivými chorobami a bolo potrebné im vykonať zdravotnú prehliadku. V priebehu 18. storočia takto pôrodné babice dostávali od mesta štyri zlaté za tieto mimoriadne služby nad rámec ich bežných povinností. Pôrody sa niekedy uskutočnili aj vo väzení a koncom 18. storočia pôsobila dokonca „väzenská pôrodná babica“, ktorá za tieto úkony dostávala príplatky. V roku 1782 takto pracovala Zuzana Prohaszka s príjmom 12 zlatých. Toto „remeslo“ vykonávali zväčša skúsenejšie ženy, nezriedka aj vo veku 55 rokov, ktoré si však často vychovávali mladšie nasledovníčky.
PhDr. Richard Papáč