Luník IX mal slúžiť pre vyššiu vrstvu, na Sídlisku KVP mali byť zase dve plavárne. Realita je však nakoniec celkom iná. Aký zámer mali projektanti s košickými sídliskami v čase komunizmu, prezradil košický architekt Milan Motýľ.
S výstavbou košických sídlisk sa začalo na Komenského ulici v terajšej Mestskej časti Sever. Bolo to sídlisko okolo ulíc Hlinkova, Obrody a Tolstého. Môžeme povedať, že išlo o prvé sídliská v Košiciach, ktoré boli postavené prevažne tehlovou a nie panelovou technológiou.
Podľa architekta Milana Motýľa najväčší boom sídliskovej výstavby zaznamenali Košice v 60. rokoch. Tie boli v znamení dynamického rozvoja mesta, ktorý sa dal číselne vyjadriť. Potrebných bolo 2000 bytov v roku. V tom čase už stála Terasa aj s väčšinou svojich Luníkov.
„Bolo treba Moldavskou a Turgenevovou a všelijakými pri tehelni nahrádzať túto kapacitu prištipkovým spôsobom. Tento objem zďaleka nestačil a bolo treba sa hlbšie nadýchnuť a začať s prípravou veľkej megastavby. A tou sa zavialo územie medzi Myslavou a Popradskou cestou na Terase spôsobom takým, že všetko treba naplniť,“ uviedol architekt Milan Motýľ.
A to intenzívnou mestskou zástavbou. Táto lokalita však podľa neho nemala zabezpečenú žiadnu infraštruktúru, preto bolo potrebné potiahnuť rádovo až šesť kilometrov trás. Predkolom tohto veľkého programu a vyskúšanie, či fungujú potrubia všetkého typu, bolo Sídlisko ABC. Tam bolo 600 bytov, ktoré boli nadštandardné po každej stránke.
Zámer sa nevydaril
Vtedajšie Sídlisko ABC, čiže dnešný Luník IX, bolo prioritne určené pre špičkových pracovníkov železiarní. Urobiť tu lukratívne bývanie malo viacero dôvodov. V okolí sa nachádzal les a celé sídlisko bolo tak trochu odtrhnuté od ostatných Luníkov. Takisto tu bola plná vybavenosť aj s nadštandardnými službami. Situácia sa však zvrtla.
„Vzhľadom na to, že sa medzitým vyhrotila situácia stredu mesta Košice, keď bolo potrebné urýchlene urobiť zmenu občianskeho vybavenia a všetkého toho, čo stred mesta žiadal, aby sme vyčistili mesto od asociálov,“ zaspomínal si Motýľ.
Z večera do rána, už po kolaudácii, sa toto sídlisko obetovalo v prospech rómskych spoluobčanov, prípadne neprispôsobivých ľudí žijúcich v centre Košíc. Odvtedy sa mesto začalo viac páčiť a bolo turisticky atraktívnejšie.
„Po 30. rokoch príslušná komunita vybývala tieto panelové domy, a to takým spôsobom, že sú na spadnutie. A muselo sa pristúpiť k ich postupnej likvidácii,“ skonštatoval na Margo dnešného Luníka IX Milan Motýľ.
Školu, ani plavárne nepostavili
V čase výstavby ďalšieho sídliska, konkrétne Sídliska KVP, bol Milan Motýľ šéf projektantom. Sídlisko vtedy zabezpečovalo v celom rozsahu okolo 6000 bytov pre 25-tisíc obyvateľov.
Jednotlivé okrsky však postupne pribúdali, zvyšoval sa aj počet obyvateľov a bolo potrebné vybudovať aj ďalšiu školu. Jej postavenie bolo vyhodnotené ako experiment. Rozhodlo sa, že tri ministerstvá, a to ministerstvo školstva, zdravotníctva a kultúry, si sadnú za jeden stôl a spoločne vypracujú nový program výstavby školských zariadení.
„Vyhodnotenie tohto experimentu nenastalo, lebo medzitým sa nám systém z hľadiska štátnej politiky rozsypal. Prišla Nežná revolúcia a vyhodnotenie vrátane zaplatenia za projekty na seba muselo ešte desať rokov čakať,“ prezradil košický architekt.
Na Sídlisku KVP boli rozostavané aj dve plavárne. Podľa Motýľa bolo potrebné do toho vložiť len technológie a dotiahnuť to do konca. Bohužiaľ, sa tak nestalo. Práce sa zastavili počas Nežnej revolúcie.
Napájací koridor v nedohľade
Najneskôr sa začalo s výstavbou Sídliska Ťahanovce, ktoré patrí k najmladším sídliskám v Košiciach. Jeho výstavba sa delila na dve časti. Ako poznamenal Motýľ, južným oblúkom je to americká trieda, vrchom ázijská trieda.
Druhú etapu vraj dostali v pol čase tak, že sa urobilo len torzo prvého okrsku. A to torzo predstavovali len bytovky a škola. Všetko ostatné, čo malo byť v nadstavbovom programe, už bolo stopnuté. Išlo o ďalší napájací bod zo sídliska, ktorý mal smerovať ponad Hornád a rekreačnú oblasť Anička na Kostoliansku cestu.
„Tento bod je vo hviezdach. Napriek tomu, že sme to x-krát žiadali a trvali na tom, aby tento napojovací koridor, ktorý vyusťuje až na Komenského pri Lokomotíve, bol zachovaný aspoň ako koridor. Aby sa na tom mieste nestavalo a bola zabezpečená možnosť dostavby, keď na to budú prostriedky od mesta či štátu,“ vysvetlil Motýľ.
Aj koridor, ktorý mal byť medzi štadiónom a veterinou, sa však časom podarilo zastavať. Čím sa ale Ťahanovce môžu pochváliť, je veľká podzemná chodba so všetkými médiami okrem kanalizácie, ktoré sú voľne prístupné pre odborníka. Ťahanovce sa týmto usporiadaním vyhli problémom so starým praskajúcim potrubím, ktorého životnosť býva približne 20 rokov.
Pribudne nové sídlisko
Pointou sídlisk je, aby mali potrebnú občiansku vybavenosť. To znamená obchody, školy či škôlky, prípadne poštu. Dobrým príkladom je Luník I, ktorý má centrálnu časť – námestie s fontánou, kde je priestor na stretávanie, a obvodové centrum s obchodmi.
Podľa hlavnej architektky mesta Petronely Királyovej výstavba sídlisk sa momentálne rozrastá, ale viac-menej ide stále o doplnenie tých služieb. Také malé sídlisko vzniká v súčasnosti v lokalite za nemocnicou, teda na Terase II a Terase III.
„Je tam navrhovaná nejaká občianska vybavenosť pod bytovými domami, ale nie je v celej tej škále základnej občianskej vybavenosti, ako to poznáme z minulosti,“ prezradila Petronela Királyová.
Takisto vzniklo kvázi nové sídlisko ako ucelená výstavba v lokalite Park Anička. Taktiež v okolí Košíc vznikajú bytové domy, ktoré môžeme nazvať aj sólo domy. Obvykle majú na svojom prízemí nejakú kaviarničku alebo obchod.
Autor: SILVIA KARASOVÁ