Finálové série sú spravidla spojené s radosťou víťazov a smútkom zdolaných. Po záverečnom klaksóne série medzi futsalistami Lučenca a Košíc sa však tešili obe strany. Favorit z Novohradu oslávil svoj štvrtý majstrovský titul v rade, mladý klub Podpor Pohyb vyšperkoval svoju druhú sezónu medzi elitou historickým striebrom.
Košičania nemali mať podľa papierových predpokladov v sérii proti legionármi prešpikovanej zostave účastníka Ligy majstrov nárok. Senzačným víťazstvom v treťom súboji na ihrisku Lučenca si však vybojovali návrat domov a v siedmej minúte dokonca viedli po góloch Trojana a Matisa 2:0. Reprezentačný tréner Mimelu Marián Berky zareagoval hrou bez brankára a Lučenec začal dominovať.
„Úvod bol geniálny, fantastický a možno vyvolal až prílišnú eufóriu. Možno sme nadobudli pocit, že by sme si mohli vynútiť piaty zápas v Lučenci. Súper však potom siahol po hre bez brankára a v tomto jasne dominoval. Ešte do polčasu vyrovnal a potom sme už boli pod neustálym tlakom. Dostali sme dva rýchle a lacné góly. Potom už nebolo síl na obrat, aj keď nás ľudia hnali dopredu a chceli sme ich potešiť,“ vyslovil sa po prehre 3:7 košický kormidelník Richard Bačo.
Aj podľa hráčov v žlto-modrých dresoch predstavovala lučenecká hra bez brankára smrtiacu zbraň.
„Vyzeralo to veľmi nádejne. Začali sme bez chýb, strelili sme dva góly. Potom však začali hrať power play a na to sme nevedeli nájsť recept. Dostali sme pár gólov a nechali sme sa strhnúť túžbou po vyrovnaní. Lučenec si to uhral skúsene. Teší ma však, že sme ich potrápili a donútili použiť všetky tromfy,“ pousmial sa skúsený útočník Peter Serbin, na ktorého nadviazala kapitán António Hernández. „Ťažko povedať, či by sme vyhrali, ak by nevytiahli brankára. Verili sme si, ale power play je ich super zbraň a tú sme nevedeli ubrániť. Prehra mrzí, ale finálová séria dopadla až nad naše očakávania. Klobúk dolu pred chlapcami, splnili mi sen. Vyhrali sme v Lučenci a vybojovali sme si návrat do Košíc. Viac sme chcieť nemohli.“
Konečný stav série 3:1 pre Lučenec predstavuje z košického pohľadu nadplán. „Na Slovensku to asi nikto nečakal. V Lučenci už boli pred tretím zápasom pripravené veľké oslavy a my sme im ich pokazili. Som rád, že sme napokon sezónu uzavreli pred našim výborným publikom a hra pred plnou halou bola potešením. Futsal totiž nerobíme pre seba, ale pre divákov,“ zdôraznil Bačo, ktorý je v civilnom zamestnaní zmrzlinárom. Oslavám striebra však budú podľa všetkého dominovať iné chuťovky. „Keby došli chlapci na zmrzlinu, tak by som sa potešil a mal by som aspoň tržbu. Sezónu však podľa všetkého zhodnotíme a oslávime na nejakej chate či v podniku. Chlapci odviedli dobrú prácu a zaslúžia si to,“ pousmial sa košický tréner.
Do posledného miestečka zaplnená tribúna v Šaci odmenila hráčov potleskom a ten bol adresovaný aj hráčom súpera. V radoch Lučenca pôsobí viacero košických odchovancov, pričom jeden z nich mal česť zodvihnúť majstrovský pohár ako prvý. Do očí Antona Brunovského sa pritom tlačili slzy. Z palubovky totiž odchádza v pozícii hráča naposledy.
„Moje nohy už expirovali a končím v pravý moment. Pre mňa je rozlúčka o to dojímavejšia, že ju končím titulom v Košiciach. Teda tu, kde sa to všetko začalo,“ vyznal sa z pocitov Brunovský. Na majstrovskú cestu do Novohradu sa už vydala výprava Mimelu bez neho. „Chlapci to oslávia aj bezo mňa. Čakajú ma pracovné povinnosti a ja sa už teším na oddych.“
Jeden z najúspešnejších odchovancov košického futsalu zažil v Novohrade krásne časy. „V Lučenci funguje klub ako malá, ale súdržná rodina. Vytvárajú tam skvelé podmienky a aj preto tam pôsobí viacero Košičanov. Aj ostatným chlapcom môžem tento klub iba odporučiť, pretože hrať Ligu majstrov a byť blízko reprezentácie je skvelá skúsenosť.“
Samotnú finálovú sériu proti kamarátom z rodného mesta označil Brunovský ako skvelú reklamu na futsal. Nevydarené začiatky z tretieho i štvrtého zápasu donútili Mimel zaradiť najvyšší stupeň.
„Neviem či máme radi dramatické úvody, ale podobne ako v predošlom zápase sme inkasovali prvé góly a museli sme to otáčať. V šatni sme si však povedali, že to asi má byť takto a titul si musíme zaslúžiť. Košičania nám nedali nič zadarmo a diváci si to určite užili. Bolo sa na čo pozerať,“ poznamenal A. Brunovský, podľa ktorého má Podpor Pohyb mužstvo budúcnosti. „Košice boli stále futsalovou liahňou a rukami trénera Bača prešli aj takí hráči ako Drahovský, Rick či Kozár. Teraz je tu ďalšia generácia, ktorá vyzerá výborne.“
Mladý tím dirigovaný ostrieľanými harcovníkmi Petrom Serbinom a Antóniom Hernándezom nateraz na silný Lučenec nemá, no podľa trénera Richarda Bača nejde o neporaziteľného protivníka.
„Som presvedčený o tom, že aj čisto slovenský tím môže získať majstrovský titul. Chce to však ešte silnejšie mužstvo, ako máme teraz,“ zamyslel sa Bačo, podľa ktorého je Podpor Pohyb na dobrej ceste a táto sezóna bola rozhodne úspešnejšia ako vlaňajšia. „Priznám sa, že zo začiatku som bol dosť skeptický. Odišlo nám dosť veľa hráčov, ktorí išli za štúdiom či podmienkami. Uvidíme, ako to bude teraz. Hľadáme nejakého veľmi dobré sponzora, ktorý by nám umožnil posilniť tím o niektorého z našich úspešných odchovancov či slovenských hráčov z iných klubov. Zatiaľ fungujeme amatérsky a u nás je to o srdiečku a nie o hre za peniaze.“
Pod tieto slová sa ochotne podpísal aj Peter Serbin, ktorý sa vrátil do Košíc práve po pôsobení v Lučenci. V mladom tíme vidí obrovskú perspektívu. „Podstatné je, aby mladí chlapci ostali pri futsale. Košický futsal totiž nie je o peniazoch, ale o srdiečku. V tíme sú samí Košičania a práve tá partia nás doviedla k striebru. Máme na čom stavať a radi by sme sa posunuli opäť krôčik smerom k titulu.“
Fungovanie na báze nadšenia je sympatické, no prezident klubu Matúš Hudák chápe, že zlepšenie podmienok by bolo iba na prospech veci.
„Urobíme všetko preto, aby sme vytvorili minimálne také podmienky ako doposiaľ. V novej sezóne sa chceme vrátiť do Košíc a hrávať v Angels aréne. V Šaci sme vypredali halu a ak by sme hrali tento zápas v Košiciach, tak máme na tribúnach 1500 divákov. Futsal má v tomto meste veľkú perspektívu a čím viac budeme na očiach, tým atraktívnejší budeme pre sponzorov,“ vyslovil sa prvý muž košického klubu, ktorého filozofiou je výchova vlastných hráčov. V tomto smere potešil aj zisk majstrovského titulu juniorov do 17 rokov. V metropole východu je talentu dostatok a legionárska cesta a lá Lučenec preto nehrozí. „Žiadni Brazílčania, Ukrajinci či Srbi. Naša filozofia je jasne daná a budeme stavať stále na našich Košičanoch. Práve preto venujeme veľa úsilia práci s mládežou a Podpor Pohyb bol a bude klubom budovaným na odchovancoch.“
Pri celkovom hodnotení sezóny 2022-23 prevládla veľká spokojnosť.
„Vonku sme hrali výborne, doma to bolo trochu horšie. Súperi k nám chodili brániť a boli aj prehry. Vyformovala sa však výborná partia a verím tomu, že mladí chlapci sa naučili od nás starších veľa. Ak ostaneme pohromade, tak je budúcnosť svetlá. Teraz sa dáme zdravotne dohromady a potom budeme budovať na tom, čo sme začali,“ uzavrel kapitán António Hernández.
4. finále play off Niké Futsal Extraligy 2022/23 (hrá sa na tri víťazstvá):
Podpor Pohyb Košice - MIMEL Lučenec 3:7 (2:2)
Góly: 5. Trojan, 7. Matis, 35. Kuruc - 14., 25. a 34. Strák, 15. Leovski, 25. Čeřovský, 31. Washington, 34. Belaník
/konečný stav série: 1:3, vyhral Lučenec/