Odpovede a ich pravdivosť sa následne overovali.
V košickej Tabačke sa v prvý októbrový deň o 18.00 hod. uskutočnila verejná predvolebná diskusia s kandidátmi na primátora mesta Košice i na post predsedu Košického kraja. Organizovala sa v spolupráci s portálom 360tka a s Nadáciou Zastavme korupciu. Pozvanie prijal súčasný primátor Jaroslav Polaček, Ladislav Lörinc a Martin Mudrák. Dvojhodinovú diskusiu viedol moderátor a novinár Michal Kovačič, ktorý pre Košice Online uviedol, akým spôsobom sa vyberalo, kto z kandidátov sa zúčastní jednej z vôbec prvých interaktívnych diskusií v Košiciach:
„Postupujeme naozaj úplne v každom meste podľa najlepších dostupných dát so snahou vytvoriť čo najzmysluplnejšiu skupinu kandidátov. Dozvedel som sa, že niekto komunikoval, že sme zrušili nejakú pozvánku, ale to nie je vôbec pravda, lebo my sme ju vlastne indikatívne posielali mnohým kandidátom, ktorí ani neprišli. Posielali sme to tak aj kvôli tomu, aby sme vedeli zabezpečiť to, aby vždy bola nejaká opozícia a podobne. Nie je to také jednoduché. Kandidáti sa potom ešte navzájom všelijako odmietajú a hovoria, že nechcú byť v zmixovanej debate primátorov a županov. Takže, snažíme sa v každom prípade vždy postupovať podľa tých najlepšie dostupných dát a zároveň tak, aby debata mala zmysel, a aby sa ľudia niečo dozvedeli.“
Z popredných kandidátov na župana Košického samosprávneho kraja bol prítomný len Marián Porvažník:
„Je to povinnosť a slušnosť voči voličom, že ak sa uchádzam o ich dôveru, tak využijem všetky relevantné mediálne príležitosti odprezentovať svoje postoje. A zároveň, keď to je ten fact checking, tak o to lepšie, pretože potom to publikum môže mať aj spätnú väzbu, či to, čo rozprávajú jednotliví kandidáti, je pravda. Máme trošku vychýlenú diskusiu v tom ohľade, že prišli všetci traja zásadní kandidáti na primátora mesta Košice, ale z tej trojice vážnych kandidátov na post župana, som tu ostal sám.“
Nosnou témou volebného programu všetkých kandidátov je práve nájomné bývanie a výstavba novej bytovej infraštruktúry. Na uplynulom mestskom zastupiteľstve sa schválila spolupráca s rakúskym investorom WBG, ktorý poskytne financovanie na výstavbu 750 nových nájomných bytov v lokalitách Jesenského, Thurzova, Clementisova a Alejová. Mesto tiež partnerovi poskytlo vklad nehnuteľného majetku v hodnote takmer deväť miliónov eur. Za návrh nehlasoval Ladislav Lörinc, ktorý svoje dôvody prezentoval aj vo verejnej diskusii:
„Chcem povedať, že byty jednoznačne treba stavať. Viackrát som hlasoval za to, aby to smerovalo k tejto výstavbe, ale na konci dňa som nebol spokojný s podmienkami, aké dostalo mesto. Ak by sa mi podarilo byť primátorom, staval by som takisto. Pravdepodobne by som spolupracoval s externými zdrojmi. Ale je aj so Štátnym fondom rozvoja bývania či Európskou investičnou bankou. A zároveň, je nutné povedať, že najlukratívnejšie pozemky, ako sú napríklad Jesenského, sme si mali nechať sami. Mesto má stavebné povolenie, mesto vlastní pozemok, mali sme to stavať sami a rozpredať časť bytov tak, aby sme z tých utŕžených peňazí vedeli investovať do ďalšieho bytového fondu.“
Jaroslav Polaček následne uviedol, že spoluprácu s firmou, ktorá byty stavia desaťročia, považuje za prínosnú. V rámci schémy štátom podporovaného nájomného bývania sa tiež v meste má postaviť až 5400 nových bytov. Výstavba by mala byť hotová do roku 2035.
Martin Mudrák v otázke nájomného bývania vyslovil nedôveru voči vláde, ktorá mohla výstavbu podporiť prostredníctvom Plánu obnovy:
„Sme na štvrtom najhoršom mieste v dostupnosti bývania v Európe. Ja mám ale obavu z jednej veci. Pán Holý bol podpredsedom vlády pre Plán obnovy a do Plánu obnovy tento projekt nedal napriek tomu, že eurofondy boli k dispozícii aj na takéto účely. Štátom podporované nájomné bývanie je cesta, avšak za podmienky, že dokážeme garantovať to, že naozaj mesto si udrží kontrolu nad svojím podielom. Ja mám veľký problém s dôverou voči tejto vláde. Mestské nájomné bývanie je cestou, ale súhlasím s tým, že je veľký problém, že zatiaľ sa ani jeden byt nepostavil.“
Riešením je podľa neho vyhlásenie stavu bytovej núdze, čo umožní vláde určiť okresy, kde je aktuálne nedostupné bývanie. Stav núdze zároveň urýchli administratívne procesy a začiatok výstavby. V predvolebnej diskusii sa skloňovali aj nedokončené vízie z predchádzajúceho volebného obdobia.
„Ak by sme chceli rozprávať o nejakých nedokončených projektoch, ktoré by to boli? Možno aquapark, ale dnes už máme kúpené obrovské pozemky a práve tí, čo kritizujú, robili tie bariéry v mestskom zastupiteľstve. Boli proti aquaparku, proti pozemkom, proti nájomnému bývaniu. Toto sú veci, ktoré mne osobne vadia. A potom, keď niekto povie, že veci sa vám nedaria, idú nejak pomaly, pričom mnohokrát sú oni príčinou spomalených procesov, to už akosi nechceme vidieť. Otázky z publika mi otvorili oči, že aha, toto nie je dostatočne vysvetlené a treba o tom viac rozprávať. Čiže ma to aj motivuje a verím, že vždy zasejeme semienko tých dobrých vecí,“ uviedol súčasný primátor Polaček.
Aktuálne vedenie mesta tiež konfrontovalo Lörinca s kauzami súčasného predsedu Košického kraja Rastislava Trnku. Dosluhujúci starosta Sídliska KVP reagoval, že post vicežupana zastával až po medializovaných udalostiach.
„Čiže všetky tie kauzy prebehli v rokoch 2011 a 2021, kedy ja som nepôsobil na župe a nemal žiadnu funkciu. Ja som začínal v novembri 2022, a tam už v podstate nie sú žiadne kauzy. Ja teda vychádzam iba z verejných článkov, z lokálnych médií. Nie som v pozícii ani svedka, ani vypočúvaného. Kvázi s tým absolútne nič nemám. Teda, riadim sa len verejnými informáciami a verejná informácia bola, že v kauze teplomery, teda nie je na konci dňa obžalovaný. Čiže čakám ďalej, že to vyšetria orgány činné v trestnom konaní a ja sa ako občan čudujem, že takéto veci trvajú osem rokov,“ skonštatoval Lörinc.
Diskusia v Tabačke bola jedinečná aj tým, že sa tvrdenia jednotlivých kandidátov aj overovali. Kontrola faktov následne potvrdila, že sa Košice nachádzajú na chvoste rebríčka v dostupnosti bývania v Európe. Metropolu východu predbehli len Atény, Amsterdam a Praha. Tvrdenia v súvislosti s prípadmi súčasného predsedu KSK bude musieť preveriť ešte generálna prokuratúra.