Čím sú pre profesionálnych športovcov olympijské hry, tým sú pre veteránov World Masters Games. V rámci nedávnej 30. edície tohto celosvetového podujatia súperilo o cenné kovy v Tchaj-pej na Taiwane vyše 25 000 športovcov vo veku nad 35 rokov v 35-tich športoch.
Svoju skromnú, no veľmi úspešnú výpravu, vyslalo do Ázie aj košické karate. Norbert Múdry získal v kategórii nad 55 rokov vo váhovej kategórii 94+ kg striebro a Rudolf Vancák dokonca v kategórii nad 60 rokov 84+ kg zlato.
„Bolo to niečo šialené! Takýto úspech sa nepodarí hocikomu a ja som sa na to pripravoval dlhodobo. Dva roky predtým som vyhral Európu a tak som si veril. Je to krásny úspech, o to viac, že sa podaril v takej ďalekej krajine. Osobne ma navyše veľmi teší, že sme tam išli z Košíc dvaja a obom sa nám podarilo získať medailu. Osláviť sme to tak mohli spoločne,“ rozhovoril sa Rudolf Vancák, ktorý na Taiwane neoslavoval zlato iba v spoločnosti svojho oddielového kolegu. „Nie je to lacné, ale s kolegyňami a našimi polovičkami sme to poňali aj ako spoznávací výlet. Zasúťažili sme si a zároveň sme objavili novú krajinu. Ak si však myslíte, že sme zlato zajedali nejakou exotikou, tak to nie. S manželkou sme skôr klasici a exotickým špecialitám sme sa teda vyhli. Kolega bol odvážnejší a následne musel hltať viac liekov na žalúdok ako my,“ podotkol s úsmevom predseda košického Karate klubu Slávia UPJŠ.
Na ceste za zlatom potreboval zdolať tri náročné prekážky. „Vzhľadom na vzdialenosť podujatia bolo účastníkov menej ako zvykne byť v Európe. Tu nás zvykne byť niekedy toľko, ako v hlavnej seniorskej kategórii. V Tchaj-pej súťažilo v mojej kategórii šesť pretekárov, pričom sa mi podarilo vyhrať všetky tri zápasy,“ priblížil svoju cestu za veľkým kariérnym úspechom košický karatista, ktorý ma vo svojej zbierke úspechov aj prvenstvo z European Masters Games (2023) a množstva iných európskych a celosvetových podujatí.
Svoj prvý turnaj v karate absolvoval 17. júna 1975. Čiže pred päťdesiatimi rokmi. „Pri tejto príležitosti sme doma nedávno sfúkli sviečky na torte s okrúhlou päťdesiatkou. Predtým som hrával stolný tenis, gymnastiku, trochu som zabŕdol do futbalu. Päťdesiat rokov sa však venujem karate a v tomto športe som už zažil asi všetko,“ pokračuje vášnivý propagátor karate, ktorý začal s vážnejším súťažením až v starších kategóriách. „Predtým som na to nemal toľko času a prostriedkov. Našťastie sa mi podarilo naštartovať kariéru v Masters a veteránskych kategóriách a chcem sa tomu venovať, pokiaľ mi bude slúžiť zdravie.“
V súčasnej dobe končí mnoho športovcov v mladom veku a väčšina odkladá po tridsiatke kimono do skrine. V prípade R. Vancáka súťažná vášeň nikdy nevyprchala. „Človek by mal hľadať výzvy a ak robíte niečo súťažne, tak to robíte s väčšou vervou, ako keď iba trénujete.“
Udržiavať sa v súťažnej kondícii je pre Rudolfa Vancáka prirodzené. Karate sa totiž v pozícii predsedu a trénera klubu venuje prakticky na každodennej báze.
„Celých tých 50 rokov som verný jednému oddielu a v minulosti sme patrili medzi najúspešnejšie kluby v republike. Kovid nás trochu pribrzdil, ale opäť naberáme mladých a momentálne máme okolo 60 až 70 aktívnych členov,“ približuje aktuálnu situáciu v Karate klube Slávia UPJŠ Košice. „Zväčša ide o mladých ľudí a to je z pohľadu budúcnosti dobrý signál. Chcelo by to ešte väčšiu osvetu zo strany štátu, pretože šport dáva ľuďom pocit zdravia, dobrej psychiky a mentalitnej veľkosti. Celkovo však platí, že o karate je záujem a na najväčšej slovenskej súťaži je spravidla okolo 3000 pretekárov.“ Niektoré súťaže v zahraničí dokonca po dosiahnutí 2500 súťažiacich uzatvárajú prihlášky z dôvodu kapacitných dôvodov.
Príčiny silného záujmu o karate sú viaceré. Niekto sa tomuto športu venuje pre súťažné úspechy, inému stačí nájdenie správnej harmónie medzi fyzickou a psychickou stránkou.
„Karate nie je o bitke, ale učí deti správnym hodnotám. Samozrejme, rodičom často vravím, že ak ich niečo nenaučili za 15 rokov, tak mne na to nebudú stačiť tri tréningy. Dlhodobá práca s mládežou však prináša pozitívne efekty a karate je skvelým prostriedkom k osobnostnému rozvoju. Fyzickému i ľudskému,“ prízvukuje Rudolf Vancák. Príjemným bonusom je samozrejme aj spoznávanie sveta. „Sú to spojené nádoby. Prvoradé sú súťaže a je fajn stretávať sa s chlapmi, s ktorými súťažíme roky. Rovnako príjemné je však spoznávať svet a nové krajiny. Atmosféra takýchto podujatí je navyše unikátna. V rámci World Masters Games bolo vyše 25 000 športovcov a je to v podstate taká olympiáda pre skôr narodených. Žilo tým celé mesto a takéto zážitky sú na nezaplatenie.“
Ak si však myslíte, že človek s päťdesiatročnou praxou vstupuje na súťažné tatami s úsmevom a bez stresu, tak ste na veľkom omyle.
„Do zápasov idem stále s malým srdiečkom a stres ma posiela na záchod. Či som mal 18,40, alebo teraz 60 rokov, ten pocit je stále rovnaký. Chce to fyzickú i psychickú prípravu a je to len o tom, koľko ešte zvládnete,“ dodáva Rudolf Vancák, ktorý sa už teraz teší na ďalšie súťažné výzvy. Tými najväčšími budú ďalšie World Masters Games, ktoré sa uskutočnia o dva roky v Japonsku a o štyri v Austrálii.