Ľudia chodia často do brašnárstva, opravy obuvi či opravy dáždnikov s halierovými zákazkami. A tak remeslo už odborníkom nevynáša tak, ako kedysi. Napriek tomu ju robia aj naďalej. Svoju prácu totiž majú radi.
Ľudmila Grešová z firmy Obnova-vkus má v Košiciach tri prevádzky s opravou obuvi, brašnárstvom a krajčírstvom. V minulosti zamestnávala aj skúseného kožušníka. Ten však odišiel do dôchodku, takže s kožušníctvom musela skončiť.
V remeselníckom odvetví podniká už od roku 2006, no v tejto oblasti začala pracovať ešte štyri roky predtým. V súčasnosti má prevádzky na starosti už aj jej dcéra a vypomáha aj syn.
Okrem nich však potrebuje aj „bežnú“ pracovnú silu. Nájsť schopného človeka nie je vždy jednoduché.
„Z 36 záujemkýň som mala problém nájsť jednu. Je to zamestnanie, ktoré je aj dosť náročné, lebo robíme aj pre nejaké firmy v Košiciach, pozáručné opravy topánok alebo odevov. Takže potrebujeme tam mať aj nejakú kvalitu,“ uviedla remeselníčka Ľudmila Grešová.
Práve pre nedostatok odborníkov na trhu sa táto Košičanka rozhodla priučiť remeslu aj svoje deti. Zdôrazňuje, že je dôležité byť špecialistom a vedieť zákazníkovi poradiť. Niekedy to znamená aj vyviesť ho z omylu.
„Veľa ľudí príde a musíme ich sklamať pri pulte, keď im povieme, že to, čo kúpili ako kožené, nie je koža. Kožená je len tá úplne tenučká časť zospodu opaska alebo z vnútornej časti, či len tá stielka v topánke,“ ozrejmila odborníčka.
Opravia, aj poradia
Za socializmu bola podľa nej väčšia kvalita produktov, ako je teraz. Za čo mohla aj výstupná kontrola. Momentálne je v popredí skôr kvantita než kvalita. Grešová spomína aj na to, ako jej na opravu doniesli 1500-eurovú „vuittonku“ a žiadna z krajčírok to nechcela od strachu vziať do ruky. Tak si to musela šiť sama.
Veľa ľudí si vraj dá opraviť aj vec, ktorá bola o polovicu lacnejšia, alebo by si mohli kúpiť novú. Oni si ju však prídu dať opraviť, lebo je to ich srdcovka. Aj vďaka takým ľudom má zmysel robiť remeslo. Jeden pán si raz prišiel dať opraviť ruksak na raketu.
„Potreboval tam dať vyrábať nové záplaty. Hovorím, že by to stálo 30 eur a možno, že kúpite nové. Nevyhadzujte, skúste si pozháňať, nepozháňate, opraviť sa to dá. Naša práca stojí toľko a vy si musíte zvážiť, či sa vám to oplatí. Pán odišiel, asi za hodinku sa vrátil, len aby mi povedal, ďakujem pani, za 12 eur som si kúpil nový. Bol by som prerobil, keby som si bol nechal za 30 eur opraviť. Ja som vďačná aj za také,“ prezradila Grešová.
Avšak nájdu sa aj takí, ktorí sa správajú drzo a povýšenecky. Remeselník je pre nich totiž niekto menejcenný. Párkrát to už zažila aj pani Ľudmila.
„Máme také skúsenosti, že niektorí sa správajú voči robotníkom a pracovníkom, čo robia rukami, dosť povýšenecky. Keď nesedíte za počítačom a nepracujete v kancelárii, ste pre nich len nejakí roboši a oni sú niečo viac. Je mi to ľúto. Mali by sme si toto remeslo vážiť, lebo si myslím, že na to treba mať aj zručnosť aj skúsenosti,“ rozhovorila sa.
Ide to dole vodou
Okrem topánok či odevov si ľudia chodia opravovať aj dáždniky. Za 40 rokov praxe vie o tom svoje aj opravárka dáždnikov Hedviga Miklodová, ktorá hovorí, že kvalitné dáždniky v súčasnosti už ani nenájdete.
„Je to moja srdcovka. Keby som nemala rada tú robotu, tak už tu nie som. Pretože to už roky ide dole kopcom. Prišla revolúcia, prišli lacné, čínske dáždniky, no a všetci remeselníci na tom krachujú. Ja sa spolieham akurát na to, že má prísť jeden mladý Košičan, ktorý ide robiť nejaké dobíjačky na telefón, takže dúfam, že mladí sa spamätajú a začnú to nosiť do opravy,“ uviedla.
A veru, tento dáždnik vymyslel Košičan Daniel Šlosár z Technickej Univerzity v Košiciach. Nazval ho Chargebrella, čiže doslova nabíjací dáždnik. Prvý prototyp je už na svete, do dvoch rokov by sen o nabíjačke s 30-ročnou trvácnosťou mohol byť realitou.
Ľudia si k pani Hedvige chodia opravovať dáždniky najmä počas „obdobia dažďov.“ Niekedy vietor parazóly doláme tak, že ich ľudia rovno vyhodia. Pani Hedviga po búrke neraz pozbiera z Hlavnej ulice aj 50 dáždnikov. A to samozrejme kvôli náhradným dielikom.
Cena za opravu takého dáždnika sa pohybuje od 40 centov do štyroch eur. V prípade, že sa zákazníkovi zdá cena vysoká, nechá dáždnik opravárke na súčiastky.
Klobúky aj za dvesto eur
Košická modistka Eleonóra Gašková zas opravuje klobúky. Klobučníctvo zdedila po mame, ktorá sa rozhodla pre takéto povolanie kvôli kostýmom z divadelných predstavení. Aktuálne sa o obchod s klobúkmi a pokrývkami hlavy stará už jej dcéra a vnučka.
Ako malé dieťa už pomáhala robiť drobné veci, vystrihovala kvietky a robila nielen klobúky, ale aj svadobné doplnky, korunky a závoje. Hovorí, že každá jedna hlava je individuálna a ide to od osobnosti človeka. Keď sa vie nosiť sám, vie nosiť aj odev či klobúk.
„Pred tromi, štyrmi rokmi, som predávala hotový klobúk, za tú cenu, čo teraz stojí materiál. Pri každej jednej objednávke materiálu až tŕpneme, čo budeme platiť, lebo stále idú ceny hore. Ceny sa pohybujú od tých 40 eur, niekto chce aj nejaké ozdoby, takže aj do 200 eur,“ načrtla v akých cenách sa pohybujú ručne šité klobúky modistka Eleonóra Gašková.
Podobne ako pri oprave dáždnikov či brašnárstve, pani Gašková je so svojou prácou spokojná a má byť na čo pyšná. Veď sa učila od vlastnej mamy. Niekedy klobúky opravuje, čo je doslova halierová záležitosť, inokedy ich šije zákazníkom na mieru.
„Keď idem po ulici a vidím moju čiapku alebo môj klobúk, je to veľmi dobrý pocit. A viem, že tá pani si ho kúpila pred rokmi a veľmi pekne sa o neho stará. Lebo aj o klobúk, aj o čiapku sa treba starať, ako aj o iný odev,“ skonštatovala Gašková a dodala, že prežije len ten remeselník, ktorý miluje svoju prácu.
Keby totiž svoju prácu nemiloval, určite sa už zapodieva niečím celkom iným.
Autor: KOŠICE ONLINE