Mestská škola pôsobila v Košiciach už v 15. storočí a slúžila na vzdelávanie chlapcov z mesta a blízkeho okolia. Situovaná bola vo vnútornom meste medzi Kostolom (kaplnkou) sv. Michala a Dolnou bránou. Na jej čele bol rektor, ktorý bol do úradu schvaľovaný a potvrdzovaný mestskou radou a kňazom tunajšej farnosti a za činnosť mu v priebehu 16. storočia náležal ročný plat vo výške štyroch zlatých, na vyžiadanie však mohol byť zvýšený aj na desať zlatých. K tomu dostával ďalšie náhrady v podobe naturálií ako napríklad pšenicu a palivové drevo v stanovených výmerách. V Košiciach však prebývali aj študenti, ktorí nepôsobili na tunajšej škole, ale študovali v iných lokalitách, často aj v zahraničí.
Fungovanie bežného chodu školy zabezpečovalo mesto, ktoré mohlo študentom v prípade potreby pomôcť určitou finančnou čiastkou. V roku 1573 takto prispeli synovi nemeckého kazateľa Adamovi Gedeonovi sumou 10 zlatých. Niektorí študenti sa však v hľadáčiku mestských orgánov ocitli aj iným spôsobom ako svojimi vedomosťami a schopnosťami. V roku 1579 boli traja študenti v nočných hodinách uväznení na podnet rektora školy Juraja a mestského richtára. Pravdepodobne sa dopustili výtržností, napokon sa však s rektorom zmierili a z väzenia boli na druhý deň prepustení. Albert Johann, študent z Tubingenu, ktorý v roku 1580 slúžil u Gergelya Gála, sa mu vlámal do truhlice, odkiaľ zobral peniaze. Za trest bol súdnym sluhom vypovedaný z mesta naveky. Kníhviazač z levočskej školy Ján Bruno sa v Košiciach spolu s ďalšími dopustil smilstva s jednou staršou ženou, načo bol uväznený. Následne však za neho prosili rektor levočskej školy Rhain a Albert Garterus, pričom chceli, aby bol z väzenia odovzdaný na potrestanie do školy, čomu aj košická mestská rada vyhovela.
V roku 1657 vznikla v Košiciach na popud jágerského biskupa Benedikta Kišdyho univerzita, ktorá svoju činnosť začala potvrdením panovníka Leopolda I. o tri roky neskôr. Pôvodne bola spravovaná jezuitmi a vyučovalo sa na filozofickej, teologickej a od roku 1712 i na právnickej fakulte. V roku 1776 ju prevzal štát pod názvom Košická kráľovská akadémia. Po celú dobu existencie vyššieho vzdelávania tu študovalo mnoho mladých mužov z celého Uhorska, ba aj zo zahraničia.
Študenti Kráľovskej akadémie trávili svoj voľný čas rozličným spôsobom. Popri štúdiu sa niektorí dopúšťali trestného konania, za ktoré im hrozil postih nielen zo strany mesta, ale aj školy. V roku 1828 vyzval vrchný kanonik Spišskej Kapituly Daniel Udránszky písomne košickú mestskú radu, aby dôsledne zamedzila nočnému tuláctvu študentov, ktorí sa dopúšťajú rušeniu nočného pokoja. Uvádza tiež, že je potrebné obmedziť pohyb študentov po 10. hodine večer, pričom previnilci majú byť nahlásení aj vedeniu školy a majú byť potrestaní väzením v budove akadémie. V tom istom roku boli zo školy prepustení štyria študenti za výtržnosti, z toho jeden z nich sa dopustil aj krádeže. Po zadržaní policajným strážnikom a vedení do väzenia sa tento mladý muž Ján Szkorušinský vytrhol strážnikovi z rúk a napadol ho.
Z dôvodu nebezpečenstva požiarov sa v určitých obdobiach zakazovalo a obmedzovalo fajčenie, obzvlášť u študentov. Platilo to hlavne počas leta a pri silnom vetre. Mesto zakazovalo študentskej mládeži fajčenie tabaku v meste a na predmestí pod hrozbou zabavenia fajky a vyhlasovalo to formou verejného oznamu bubnovaním. V roku 1824 bol vyšetrovaný študent Piovartsik, pretože na predmestí, na Čermeľskej ulici, napriek zákazu fajčil fajku v blízkosti drevených stajní a počas silného severného vetra. Napokon bol potrestaný bližšie nešpecifikovanou finančnou pokutou.
V roku 1783 prišlo v krčme na Strednom predmestí k bitke medzi študentmi Kráľovskej akadémie a miestnymi sedliakmi, čo bolo umocnené požívaním pálenky. Svedkovia vypovedali, že jeden zo študentov Ján Kurda sa vyhrážal Matejovi Stehovicsovi s tyčou v ruke a poranil ho. Prišlo aj k ďalším bitkám a spomínaný Kurda krvavo poranil aj mladíka Jozefa Buglóczyho tak, že si to vyžiadalo liečbu a v lekárskej správe, ktorú vyhotovil tunajší lekár Juraj Lang, bol uvedený rozsah zranení. Nedozvedáme sa, bohužiaľ, ako boli vinníci potrestaní.
V roku 1780 bol zadržaný a uväznený tunajší mladík, študent akadémie Andrej Tornay za viacnásobné krádeže. Keďže vypomáhal v seminári, dostal sa ku kľúču od kancelárie zástupcu správcu seminára Mateja Priatkaya a odcudzil mu peniaze. Podobne zobral finančnú hotovosť v celkovej výške 200 zlatých aj z ostatných priestorov seminára. Vo svojej žiadosti adresovanej mestskej rade prosil o zľutovanie a milosť, keďže mu hrozil hrdelný trest. Okrem strachu zo smrti argumentoval aj svojím mladým vekom a prísľubom, že sa polepší. Napokon aj po odvolaní sa na Kráľovskú súdnu tabuľu mu bol trest zmiernený na tri roky väzenia a nútené verejné práce.
Ako vidieť, páchanie trestnej činnosti sa nevyhýbalo ani študentom. Cezpoľným, ktorí boli v Košiciach odlúčení od svojich rodín, vyhovovala anonymita mestského prostredia a často sa pod vplyvom alkoholu dopúšťali protiprávneho konania a výtržností. Mesto a škola ich však v rámci svojich možností a podľa platných zákonov trestali.
Autor: PhDr. Richard Papáč