Vzpieračská extraliga družstiev v dvojboji má za sebou dva z troch kôl a hoci sa košické ženy i muži nepredstavili v domácej hale v plnej sile, pred finálovým kolom majú reálne šance na naplnenie medailových cieľov.
„Samotné výsledky sú vzhľadom na absencie dvoch našich opôr v poriadku,“ rozhovoril sa tréner Mestského klubu vzpierania a silových športov Košice Štefan Gribanin. Mužský i ženský tím sa museli zaobísť bez svojich najväčších opôr – Radoslava Tatarčíka a Nikoly Seničovej.
„Rado má ešte z majstrovstiev Európy zranenie bedra a nahradil ho preto 16-ročný dorastenec, ktorý si robí limit na mládežnícke majstrovstvá Európy (Tomáš Kolpaský, poz. red.). Omladený mužský tím skončil štvrtý, ale v priebežnom poradí si dokázal udržať tretiu priečku a to je pekný úspech. Súperi v extralige totiž vsádzajú aj na legionárov a my pracujeme iba s domácimi chlapcami, s ktorými tu reálne pracujeme,“ pokračoval Gribanin. Podobná situácia nastala aj u žien, kde absentovala pre problémy so zápalom v ramene jednotka Nikola Seničová. „Dievčatá ju nahradili dobre a vyzdvihnúť musím Leu Bolčovú, ktorá si vytvorila súťažné „osobáky“. Hoci sme na rozdiel od suverénneho víťazstva v prvom kole skončili tentoraz na druhom mieste, pred finále je všetko otvorené. Závisieť bude od toho, či budeme v plnej sile.“
Z pohľadu kvality výkonov má podľa Gribanina momentálne vyššiu úroveň ženská liga. „V posledných rokoch totiž skončilo viacero mužských reprezentantov kvôli katastrofálnym trénerom v Dukle Banská Bystrica. Zraneniami nám tam odišlo veľmi veľa pretekárov,“ povzdychol si košický tréner, ktorý je zároveň trénerom ženskej reprezentácie. V nej sa okrem spomínanej Seničovej presadzuje čoraz viac talentovaná Ráchel Závacká.
V rámci domáceho ligového kola vzoprela mladá vzpieračka vážiaca 64 kg v trhu 75 a v nadhode 97 kilogramov. V dvojboji tak zaznamenala výborný výkon 172 kilogramov.
„Trh mi nevyšiel úplne podľa predstáv, nakoľko po zvládnutom základe 75 kg som sa nedostala cez váhu 78 k želanému pokusu na 81 kg. V nadhode sa mi však podaril môj súťažný rekord 97 kilogramov a beznádejný nebol ani pokus na stovke. Premiestnenie bolo celkom v pohode a podarilo sa mi aj minulý týždeň v rámci sústredenia. Vyrazila som to prvýkrát, ale už mi nevládali nohy a nevyšlo to,“ zhodnotila svoj ligový výkon Ráchel. Juniorská reprezentantka Slovenska sa v nadhode postupne blíži k trojcifernej hranici a vytúžená stovka by mohla padnúť v rámci júlových majstrovstiev Európy v Madride. „To by bolo ideálne a bola by som veľmi rada, ak by som tam mohla skúsiť zaútočiť aj na 105 kilogramov. Pripravujem sa na to poctivo a ešte pred šampionátom ma čaká turnaj Vyšehradskej štvorky v Nyiregyháze. Snažíme sa vylepšiť techniku a zosilnieť pred týmito dvoma pretekmi.“
Na spomínané podujatie V4 by mali so Závackou vycestovať aj ďalší talentovaní vzpierači z Košíc. Tomáš Kolpaský sa pripravuje na ME do 17 rokov, Ondrej Beregszászi v kategórii do 23 rokov. V rámci ligy pomohol klubu MKVaSŠ výkonom 245 kg v dvojboji (105+140).
„Teší ma, že som zvládol všetky svoje pokusy. V trhu som sa priblížil ku svojmu osobnému rekordu 107 kg. V nadhode je tam ešte priestor, ale bolo to veľmi fajn. Som teda spokojný. Každý z nás sa snažil pomôcť tímu a verím, že napokon získame medailovú pozíciu,“ povedal Ondrej, ktorý teraz svoju pozornosť preorientuje na spomínanú Nyiregyházu. „Najprv ma čakajú štátnice a potom tie preteky V4. Verím, že tam potvrdím súčasnú formu a vzopriem snáď ešte aj kúsok viac. V trhu by som rád vylepšil svoj rekord a v nadhode zopakoval svoj „osobák“ na úrovni 150 kilogramov.“
Vrcholom tohtoročnej vzpieračskej sezóny budú októbrové majstrovstvá sveta v Nórsku, kde by mali metropolu východu reprezentovať Radoslav Tatarčík, Nikola Seničová a Bibiána Večeřová. Veľa bude závisieť aj od podmienok a podpory zo strany štátu. Ako sme vás totiž pred časom informovali, ženskú jednotku Seničovú vyradili z profesionálnej Dukly Banská Bystrica a zhoršené podmienky v nej vyvolávajú aj úvahy o ukončení kariéry.
„Toto je problém slovenského športu,“ povzdychol si Gribanin. „V Dukle prišlo po výmene vo vedení k totálnej redukcii športovcov a aj zamestnancov a trénerov. Uvidíme, čo sa tam bude diať ďalej, ale je to veľmi zlá cesta. Nikola s Ráchel sú momentálne zaradené v Národnom športovom centre a na Dukle ostal momentálne už len jeden chlapec. Nikola pritom ukázala na posledných ME lepšie výsledky ako on. To isté platilo aj o olympijskej kvalifikácii. Netuším teda, na základe akých kritérií sa tam vyberajú športovci. Takto sa však ďalej fungovať nedá a je treba sa pozrieť aj na to, aké je celé pozadie konania na Dukle.“
Podobné problémy hlásia aj predstavitelia ďalších športových zväzov a výsledok redukcie podpory špičkových športovcov môže mať neblahé následky.
„Na ďalšej olympiáde už nemusíme mať už ani tých 28 športovcov, ale ešte o polovicu menej. To je môj názor, za ktorým si stojím. Viaceré rozhodnutia k tomu spejú a nepomáhajú mladým športovcom s reprezentačnom perspektívou. Uvidíme, ako sa k tomu postavia kompetentné inštitúcie,“ skonštatoval Štefan Gribanin.
Nielen vzpierači už len márne spomínajú na podmienky, aké im vytváral predošlý systém. Zatiaľ čo teraz naháňajú každé euro, v rámci zlatej éry sa mohli sústrediť iba na športové výkony.
„Aj my sme sprvoti začínali v ťažkých podmienkach,“ spomína legendárny vzpierač a dlhoročný tréner Jaroslav Cigánek, ktorý začínal so vzpieraním v rodnom Zlíne, v tom čase ešte Gottwaldove. Do Košíc prišiel v roku 1966. „Spomínam si, že svoje prvé preteky v košických farbách som absolvoval 1. februára 1967 a súťažne som tu potom vzpieral do roku 1972. Potom som prebral tréningové stredisko mládeže a roky som pracoval s množstvom kvalitných vzpieračov.“
V rámci tréningového strediska mládeže mali košickí tréneri k dispozícii desiatky vzpieračov a vlastnú halu vo Všešportovom areáli. „Chlapci, ktorí nikdy predtým nevzpierali, sa u mňa dostali na takú úroveň, že si ich potom prebrali páni Gumán a Korpa. Bol to dobrý systém, pretože nikdy nie je dobré, ak je pretekár veľmi dlho u jedného trénera. Ja som ich naučil techniku a potom mohli pokračovať ďalej. Každý tréner má iný prístup, iné metódy a dokáže pomôcť s ďalšími vecami. Veľká škoda, že zrušili tréningové strediská mládeže, pretože my sme v nich mali vtedy také podmienky, ktoré by nám teraz závideli všetky kluby. S mladými vzpieračmi sme mohli absolvovať sústredenia a podmienky boli naozaj výborné. Talenty sa posúvali do Stredísk vrcholového športu a tam už mali zabezpečené aj platy, stravu a všetky potrebné veci. Mohli sa teda venovať iba športu a zvyšovaniu vlastnej výkonnosti. Toto dnes chýba a preto už nemáme Zarembu, Baraniaka či Jokeľa. Takýto borci svetových parametrov v dnešných podmienkach nevyrastú,“ podotkol s povzdychom Jaroslav Cigánek, ktorý nedávno oslávil krásnych 80 rokov. Pri tejto príležitosti ho pred košickým ligovým kolom ocenili špeciálnou plaketou za celoživotnú činnosť. „Som veľmi rád, že si predstavitelia zväzu i klubu spomenuli aj na ľudí, ktoré pre vzpieranie niečo urobili. A nebolo toho málo. Cez moje ruky prešlo veľa úspešných vzpieračov a teší ma, že sa na to nezabudlo. Všetkým mojim nástupcom želám veľa energie do práce a dúfam, že budú pokračovať v tom, čo sme pomáhali budovať.“