Okrem iného je symbolom zaniknutého sakrálneho kultúrneho dedičstva.
V Dóme sv. Alžbety v Košiciach pribudne nový Oltár Poslednej večere. Farnosť sv. Alžbety ho predstaví v rámci vrcholiaceho Jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej. Košický arcibiskup-metropolita Bernard Bober ho požehná počas odpustovej svätej omše v nedeľu 16. novembra.
Farnosť priblížila, že ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého stredovekého oltára:
„Oltár Poslednej večere je rekonštrukciou stredovekého oltára, ktorého veľká časť je nenávratne stratená. Zachovali sa z neho len tabuľové maľby v predele a oltárny nadstavec. Historické pôvodné súčasti sú doplnené o novodobú repliku zničených oltárnych obrazov.“
Pôvodný neskorogotický Oltár Poslednej večere bol v katedrále umiestnený pri takzvanej veľkej prestavbe v roku 1896. Bol to dar mesta Bardejov košickému biskupovi Žigmundovi Bubicsovi. Počas druhej svetovej vojny bol oltár evakuovaný, pričom silne poškodené obrazy zanikli. Farnosť doplnila, že rekonštruovaný oltár sa v súčasnosti nachádza na mieste predošlého neskorogotického Oltára Smrti Panny Márie, ktorý bol tiež evakuovaný a zničený:
„Súčasná inštalácia oltárneho celku pripomína oba nezachované stredoveké oltáre, ktoré sa po druhej svetovej vojne do Dómu už nevrátili, ako symbol zaniknutého sakrálneho kultúrneho dedičstva. Zároveň je pamätníkom dvoch totalitných režimov, ktoré sa zapísali do dejín mesta Košice.“
Rekonštrukčná prezentácia Oltára Poslednej večere pozostáva zo štyroch častí. Z pôvodného oltára sú dve časti, a to predela s maľbami dvoch adorujúcich anjelov a oltárny nadstavec s postavou archanjela Michala. V strede predely je novodobá schránka pre svätostánok alebo relikviár. Stredná časť má podobu trojdielnej tabuľovej maľby (triptychu), pričom predstavuje novodobú repliku pôvodných obrazov. Farnosť dodala, že štvrtou časťou je obetný stôl, uprázdnený po Oltári Smrti Panny Márie:
„Rekonštrukcia Oltára Poslednej večere včleňuje do interiéru Dómu nový oltárny celok, vytvorený v snahe valorizovať historický fond kostola a dať priestor pre súčasný výklad jeho liturgického potenciálu.“
Zdroj: TASR