V dnešnom článku nadviažeme na ten minulotýždňový, v ktorom sme sa venovali histórii kina Central, ktoré sídlilo v budove dnešného Kina Úsmev. Pre filmových nadšencov je aj košický amfiteáter už niekoľko dekád úzko spätý s kvalitnou kinematografiou a príjemným časom stráveným pri dobrých filmoch. Vedeli ste, že v 60. rokoch boli filmové predstavenia tak populárne a hojne navštevované ako napríklad futbalové zápasy košických mužstiev?
V prvých rokoch po skončení druhej svetovej vojny patrilo k jednej z dôležitých úloh vtedajšej košickej samosprávy skvalitniť a rozšíriť občiansku vybavenosť mesta Košice. Okrem iného sa spomína napríklad potreba výstavby ľudového kúpaliska, keďže v roku 1946 fungovala v Košiciach prevádzka iba jediného verejného kúpaliska v blízkosti železničnej stanice. Zvlášť aktuálnou bola požiadavka na zlepšenie možností pre kultúrne vyžitie obyvateľov. Plány na vystavanie nového kultúrneho stánku v Košiciach boli súčasťou tak dvojročného plánu obnovy, ako aj prvého päťročného plánu mesta Košice:
„Neodkladné a potrebné je vystavať nový kultúrny dom, kde by sa občianstvo mesta mohlo vzdelávať, tiež pre kultúrne spolky, mala by tam byť zriadená aj kancelária pre cudzinecký ruch. Tiež by objekt zahŕňal i veľkú prednáškovú halu aspoň pre 2000 osôb.“
Dvojročný pracovný program technického oddelenia MNV
Pre hospodárstvo ČSR počas 50. rokov je však charakteristické to, že komunistická vláda investovala obrovské finančné prostriedky do výstavby priemyselných závodov ťažkého priemyslu, klasickým príkladom z košického prostredia je neúspešný pokus o výstavbu Hutného kombinátu počas rokov 1951 – 1953, s ktorým sa spájajú stámiliónové finančné škody pre československú ekonomiku. Neprekvapí teda, že v konečnom dôsledku ostalo len málo finančných prostriedkov pre investície do bytovej výstavby a súvisiacej občianskej vybavenosti. Z tohto dôvodu došlo približne od druhej polovice 50. rokov v mestách, mestečkách a obciach po celom Československu k rozšíreniu aktívnej participácie občanov na výstavbe a úprave verejných priestranstiev v rámci zveľaďovacích akcií (známe ako akcie Z).
V Košiciach bola najväčšou stavebnou akciou tohto druhu výstavba amfiteátra na svahu v severnej časti mesta, ktorá sa realizovala v dvoch etapách medzi rokmi 1954 – 1966. Na výstavbe amfiteátra participovali najmä košickí študenti, no tým, že šlo o svojpomocnú akciu, stavba sa pretiahla na viac ako desať rokov. Autormi projektu exteriérového amfiteátra s prvkami socialistického realizmu (v čase vzniku plánov presadzovaného štýlu v socialistických krajinách) boli košickí architekti Ján Gabríny a Viktor Malinovský.
Pôvodné plány rátali s kapacitou pre 15-tisíc divákov, štatistiky návštevnosti zo 60. rokov nás informujú, že filmové premietania si prišlo pozrieť aj viac ako 20-tisíc ľudí. V súčasnosti je kapacita amfiteátra 12-tisíc ľudí. Z urbanistického hľadiska si jeho priestorové zasadenie vyžiadalo úpravu celého okolitého územia, vďaka čomu bolo vytvorené dnešné Festivalové námestie. Popri amfiteátri bola od roku 1956 v réžii mesta realizovaná aj adaptácia pôvodnej židovskej synagógy na dnešnej Moyzesovej ulici na Dom umenia, ktorý mal takisto zlepšiť kultúrne pomery v Košiciach.
Starší Košičania majú v pamäti Filmový festival pracujúcich, myšlienka na jeho usporiadanie sa zrodila v roku 1948 v Gottwaldove. Následne sa organizácie zapojili aj v ďalších väčších mestách republiky a v treťom ročníku FFP boli už zastúpené aj Košice. Na jeho usporiadanie mesto určilo najkrajšie miesto v Petrovom sade (dnes Mestský park). Festivalová myšlienka bola natoľko siná a inšpirujúca, že organizátori vyvinuli maximálne úsilie na výstavbu prírodného kina. Vybudovali ho za šesť týždňov a už na prvom festivalovom predstavení sovietskeho filmu Smelí ľudia sedelo v prírodnom kine šesťtisíc návštevníkov. Pritom vtedajšie prírodné kino so všetkým zariadením vybudovali brigádnici.
„Na otvorení tohto prvého festivalu, na ktorom sa zúčastnilo v priestoroch parku prakticky celé mesto a signalizovalo, že festivaly v Košiciach budú mať neobyčajne ornú pôdu. A naozaj festivaly sa stali skutočne ľudovými slávnosťami a navštevovali ich vedľa obyvateľov krajského mesta aj obyvatelia vzdialenejších miest.“
Festivalový týždenník 1967
V roku 1958 sa organizovanie Filmového festivalu pracujúcich v Košiciach prenieslo do nového prírodného amfiteátra, ešte stále nedokončeného. Už to leto sa ukázali prednosti tohto nového areálu a festival navštívilo v danom roku až vyše 90-tisíc divákov. „Amfík“ sa nasledujúce roky stal známym hlavne práve organizáciou FFP, ktorý ročne navštívili státisíce divákov.
Prvé číslo novín Festivalový večerník z roku 1965 oznamovalo, že letné premietanie v košickom amfiteátri oficiálne odštartoval prvý premietaný československý film ocenený Oscarom – Obchod na korze v hlavnej úlohe s Jozefom Krónerom.
„Pred každým predstavením v priebehu celého FFP účinkovali v amfiteátri striedavo súbory dychových hudieb, big-beatové skupiny, tanečné orchestre so spevákmi a súbory ĽUT. Program doplňovali ukážky ľahkej atletiky a športovej gymnastiky dorastencov a dorasteniek telovýchovných organizácií.“
Festivalový večerník 1966
V nasledujúcich desaťročiach amfiteáter bol naďalej obľúbeným miestom pre oddych a zábavu. Pamätným ostáva napríklad rok 1997, kedy tu vystúpil svetoznámy operný spevák Luciano Pavorotti, v neskorších rokoch sa využíval napríklad aj na premietania hokejových zápasov z majstrovstiev sveta s nezameniteľnou atmosférou. Po tom, čo amfiteáter prešiel revitalizáciou v roku 2012, ostáva aj v súčasnosti medzi Košičanmi, ale aj návštevníkmi mesta, populárnym miestom pre kultúrne vyžitie. Rovnako sa obnovilo letné premietanie filmov. Aktuálny program si môžete pozrieť na stránke https://www.facebook.com/amfikkosice/
Autor: HistoricKE
Zdroje: archívny výskum HistoricKE, noviny Festivalový večerník 1965-1980, https://www.kosice.sk/mesto/amfiteater-multifunkcna-hala, https://www.sme.sk/c/2049641/luciano-pavarotti-pride-do-kosic-16-maja-vstupenky-budu-stat-od-850-do-6500-korun.html