Zaspomínajte si s nami na košický hokej v najvyššej československej lige

Po vybudovaní zimného štadióna s umelou ľadovou plochou a tribúnou (1959) sa začali výrazne zlepšovať podmienky pre tréningy košických hokejistov. Prvý košický hokejový tím Lokomotíva Košice sa tri sezóny neúspešne snažil o postup z krajskej súťaže do celoslovenskej ligy.

TJ Lokomotíva mala v tom čase v súťaži dve mužstvá a súhlasila, aby jedno z nich, doplnené predovšetkým o vojakov, mohlo štartovať ako vojenské družstvo pod hlavičkou Dukly. Tá sa prihlásila v sezóne 1962/63 a senzačne bez väčších problémov vyhrala, čím sa prebojovala do II. československej (I. slovenskej) ligy. S vyspelejším kádrom „košickí vojaci“ vyhrali ako nováčik slovenskú „D“ súťaž, ale to najťažšie bolo ešte pred nimi – kvalifikácia aj za účasti českých tímov. Čakal ich dvojkolový systém štyroch tímov. Prvé tri zápasy vyhrala Dukla nad Motorlet Praha, Českými Budějovicami a Královopolskou Brno. I napriek dvom prehrám v odvetách Košičania o bod predstihli druhých Pražákov.

Senzačný postup Dukly z krajskej súťaže medzi československú hokejovú elitu v priebehu dvoch rokov bol na svete. Metropola východu sa následne stala po Slovane Bratislava druhou baštou slovenského hokeja, kde prúdili talenty z klubov nižších súťaží, ale rástli tu aj vlastní odchovanci. V Košiciach sa po rokoch znova šíril hokejový ošiaľ, popri futbale sa stal  najpopulárnejším športom v meste.

Premiérová sezóna v najvyššej lige bola nesmierne náročná. Začiatok sezóny bol natoľko zlý, že po 18. kole bola Dukla so siedmimi bodmi beznádejne posledná a málokto veril, že sa ešte udrží v lige. Vedenie klubu v snahe zachrániť „ligu“ vykonalo opatrenia, ktoré pomohli. Klub neprehral 12 zápasov v rade a v poslednom stretnutí dotiahla v závere dvojgolové manko na ľade Gottwaldova. Zápas sa skončil remízou a ziskom bodu sa tím senzačne zachránil.

Jednou z najväčších opôr tímu bol rodák z Prahy, brankár Jiří Holeček, ktorý posilnil druholigovú Duklu, dotiahol ju k postupu a 10 sezón pôsobil v Košiciach. Holeček bol prvýkrát povolaný reprezentovať Československo na MS v roku 1966 v Juhoslávii. Ako druhý brankár reprezentácie si z MS priniesol striebornú medailu. Začiatkom januára 1967 prešla Dukla pod TJ VSŽ, generálnym sponzorom sa stali Východoslovenské železiarne (VSŽ) a klub sa pretransformoval z vojenského na civilný.

V sezóne 1970/1971 postúpilo B mužstvo do I. slovenskej ligy a úspechy sa dostavili aj v mládežníckom hokeji, ktorý sa postupne stával liahňou talentov. Prvému tímu VSŽ sa tiež darilo, v celkovom hodnotení obsadilo 5. miesto, čo bolo dovtedy najlepšie umiestnenie. Na MS 1971 sa opäť ako gólman predstavil Holeček a do útoku pribudol ďalší hráč VSŽ, a to Bedřich Brunclík. Domov sa hráči reprezentácie vrátili so striebornými medailami, a tak sa obaja stali súčasťou zlatej éry československého hokeja, veď v 70. rokoch národný tím ani raz nechýbal na stupni víťazov MS.

V sezóne 1973/1974 skončilo v lige VSŽ Košice na 6. mieste a prvýkrát v histórii sa umiestnili pred Slovanom Bratislava. V 70. rokoch sa v Košiciach rodili nové hokejové hviezdy, medzi ktorými vynikal Vincent Lukáč. Ako mladého hráča ho povolali do reprezentačného tímu ČSSR na MS vo Viedni 1977 a domov sa vrátil rovno so zlatou medailou. Po Ladislavovi Trojákovi to bol druhý hráč, rodák z Košíc, ktorý sa dočkal trofeje z MS.

V bohatej histórii košického hokeja je zapísaná ako jedna z úspešnejších sezóna 1982/83. Mužstvo VSŽ vyrovnalo rekord spred 12 rokov, keď takisto obsadilo medzi československou hokejovou elitou 5. miesto. Vincent Lukáč sa stal najúspešnejším ligovým strelcom aj najproduktívnejším hráčom. Ako najlepší hokejista ČSSR 1983 vyhral aj ocenenie Zlatú hokejku. Na MS v nemeckom Mníchove a Düsseldorfe sa okrem Lukáča predstavil aj druhý výrazný košický talent Igor Liba. Československo predviedlo na MS skvelý výkon a zo šampionátu si hráči doniesli strieborné medaily.

V roku 1985 to bolo pre VSŽ v celoslovenskej lige skvelé druhé miesto. Najproduktívnejším hráčom ligy sa stal hráč VSŽ Miroslav Ihnačák pred tímovým kolegom Jánom Vodilom. Onedlho po oslavách si duo Lukáč a Liba zahrali na MS, ktoré pred domácim publikom v Prahe predviedli nádherné výkony. Spolu s kapitánom čs. tímu Dáriusom Rusnákom tvorili mimoriadne produktívnu útočnú formáciu, v tom období jednu z najlepších na svete. Československá reprezentácia sa umiestnila na prvom mieste, a tak si títo dvaja košickí hráči mohli vychutnať senzačný pocit majstrov sveta.

Pre košický klub VSŽ bol prelomový rok 1986. Tím vedený trénerom Jánom Selvekom vyhral základnú časť a do play-off nastúpil z najlepšej pozície. Po vyradení Sparty Praha a Pardubíc nastúpil vo finále proti majstrovi uplynulých štyroch sezón Dukle Jihlava. V dramatickej finálovej sérii VSŽ zdolal Jihlavu 3:2 na zápasy, pričom ten rozhodujúci vyhral na domácom ľade až po samostatných nájazdoch. Zápas sa odohral 21. marca 1986 a bol to historický moment pre celé mesto. Národnému tímu Československa sa na MS v Moskve nedarilo ako v Prahe a skončil na štvrtom mieste, ale pre košický klub bolo potešujúce, že ho reprezentovali noví košickí hráči Mojmír Božík, Ján Vodila, Michal Staš a Vladimír Svítek.

Nasledujúci rok mali Košičania v pláne hrať opäť o tie najvyššie priečky. Síce sa titul nepodarilo obhájiť a železiari skončili na štvrtom mieste, ale tím hral pekný hokej a diváci videli veľa zaujímavých a dramatických momentov. Pod novým vedením Jána Faitha a Jána Šterbáka malo VSŽ v pláne ďalej nadviazať na veľký úspech z roku 1986. V nadstavbovej časti ligy VSŽ obsadilo druhú priečku za Českými Budějovicami. V play-off najprv vyradili Duklu Trenčín, v semifinále Poldi Kladno a vo finále sa stretli s pražskou Spartou. Tá pritom čakala na majstrovský dlhý titul 34 rokov a keď Košičania prehrali prvý domáci zápas, pražáci verili, že im tentoraz zlato neujde. V druhom košickom zápase už triumfovali hokejisti VSŽ 4:0 a séria sa presunula do Prahy. Tam sa Košičanom mimoriadne darilo, vyhrali najprv 6:3 a pamätný dramatický štvrtý zápas sa odohral 27. apríla 1988. Košice zvíťazili 6:5 až po dvojnásobnom predĺžení a radovali sa opätovne z víťazstva v najvyššej hokejovej súťaži. Pár dní po triumfe TJ VSŽ odišli reprezentovať klubové i národné farby na finále Pohára európskych majstrov 1988/89 do Kolína nad Rýnom, kde obsadili opäť skvelé druhé miesto za legendárnym CSKA MOSKVA.

V nasledujúcej sezóne 1988/89 sa tím opäť držal v popredí, síce na obhajobu titulu majstra to nestačilo, ale vybojoval si krásne tretie miesto v silnej konkurencii. To sa už blížila Nežná revolúcia v roku 1989, ktorej dôsledky výrazne zmenili pomery aj v československom hokeji. Hranice sa otvorili a rokmi budovaný tím sa rozpadol. V nasledujúcich sezónach Košičania popredné priečky opustili, no stále patrili medzi to lepšie, čo Federálna liga ponúkala.

V 80. rokoch  vyrástlo v Košiciach viacero hráčov, ktorí sa stali výraznými hokejovými osobnosťami. S dvoma titulmi sa Košice stali najúspešnejším slovenským mužstvom v 50-ročnej histórii najvyššej československej súťaže.

Autor: HistoricKE