Niekoľko týždňov bojoval s ochorením COVID-19 o život v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach. Najprv na reprofilizovanom oddelení neurológie, potom na štvrtej internej klinike. Tváre ľudí, ktorí sa oňho starali, nevidel, mená si nepamätá. Pre Jara Baláža sú to jednoducho hrdinovia v bielom, ktorým vďačí za svoj život.
63-ročný Košičan, aktívny športovec a predovšetkým bežec Jaro Baláž, zažil mnoho úspechov a radosti, ktoré môže človeku dať iba behanie. Behu sa začal venovať pred deviatimi rokmi. Prvé bežecké okruhy absolvoval so známym košickým Active life, ktoré presadzuje myšlienku spoznať behom svoje mesto, a rozvíjať aktívny, športový, zdravý život.
Jaro začal športovať po 50-tke zo zdravotných dôvodov. Kvôli cukrovke a nadváhe. „Počas dvoch rokov som vďaka behu schudol 28 kg. Začal som pomaly a postupne som pridával kilometre, až som skončil ako maratónsky bežec. Maratóny behávam už štvrtý rok,“ hovorí aktívny športovec.
V kategórii 60+ zabehol od roku 2018 sedem maratónov. Trikrát získal prvé, trikrát druhé miesto a raz bol tretí. Trikrát zabehol Košický Medzinárodný maratón mieru, v roku 2018 ho zabehol ako najrýchlejší Slovák.
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach odbehol aj tento rok v októbri. V rámci majstrovstiev Slovenska v kategórii nad 60 rokov skončil na krásnom 2. mieste. Na jednom úseku bežal spolu s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom. Potom náhle ochorel. „V októbri som odbehol maratón a v novembri som dostal covid. Bolo to strašné,“ spomína Jaro Baláž. Museli ho hospitalizovať a niekoľko týždňov bojoval s ťažkým priebehom ochorenia.
Covid v tom čase dostala aj jeho 85-ročná mama. Jej vážny zdravotný stav však nerovný súboj s koronavírusom nezvládol. Obaja boli hospitalizovaní v UNLP Košice na reprofilizovanom neurologickom oddelení v tom istom čase.
Jaro na treťom, jeho mama na štvrtom poschodí, v izbe presne nad ním. Kým on urputne bojoval, mama zákernému ochoreniu podľahla. Smutnú správu sa dozvedel až neskôr. Najviac ho mrzí, že sa s ňou nemohol rozlúčiť, ani sa zúčastniť na pohrebe. V nemocnici niekoľko krát odpadol, mal vážny obojstranný zápal pľúc. Jeho stav sa zhoršoval, preto ho preložili na JIS-ku na štvrtej internej klinike.
„Tu som ležal dva týždne, celý čas napojený na kyslík, bez neho by som tu už nebol. Bol som úplne nesebestačný, bez zdravotníckeho personálu, ktorý sa o mňa staral, by som to určite nezvládol. Ľudí som poznal len podľa očí, keby som niekoho teraz stretol, ani ho nespoznám. Moje poďakovanie patrí naozaj všetkým, lekárom, sestričkám, skvelým ošetrovateľom a tiež záchranárom, ktorí mňa a mamu viezli do nemocnice. To sú hrdinovia. Starali sa o nás ako o malé deti, pričom riskovali svoje zdravie a zdravie ich vlastných rodín. Nie každý dokáže riskovať svoje vlastné zdravie, život, zdravie vlastnej rodiny, aby pomáhal iným. Mali by sme byť hrdí na všetkých našich zdravotníkov.“
Spomína si, že na JIS ležal asi najdlhšie zo všetkých. „Ako športovec mám vybudovanú silnú vôľu, ale boli ľudia, ktorí sa psychicky zrútili, plakali od zúfalstva, nevedeli, čo robiť. Z 10 ľudí v miestnosti sme boli 8 neočkovaní. Keď aj prišli očkovaní, odchádzali domov po 2-3 dňoch, osobne som to zažil, aký je medzi nami rozdiel.“
Očkovať sa predtým nedal, nestihol. Po osudovej skúsenosti už má naplánovaný termín. Začiatkom roka musel Jaro Baláž očkovanie odložiť kvôli svojmu ochoreniu a liekom, ktoré v tom čase užíval. Neskôr sa už začal pripravovať na maratón a nechcel zaťažovať organizmus.
„Veľmi to ľutujem a keby sa dal čas vrátiť späť, určite sa zaočkujem, bez ohľadu na lieky. Akonáhle to bude možné, očkovanie bude teraz na prvom mieste. Pôjdem ihneď, ako sa po covide dá. V mojom prípade to je o dva mesiace,“ vysvetľuje.
Ako mnohých iných, ktorí ochorenie prekonali, ho covid veľmi rýchlo vrátil do reality. „Začal som triezvejšie uvažovať o zdraví a o živote. Zistil som, aké je ľudské telo krehké. Ako málo stačí, aby človek ochorel a takmer zomrel.“ Plány do budúcna má teraz skôr krátkodobé.
„Robím denne zhruba desaťkilometrové prechádzky, postupne k tomu chcem pridať aj chôdzu do kopca. Ak mi bude zdravie slúžiť a prekonám postcovidové následky, s ktorými stále bojujem, začnem znovu behávať.“
Či to bude aj maratón, zatiaľ nie je podstatné. Dôležité je, že prežil a zase sa môže slobodne a bez obáv nadýchnuť. „Maratóny sú moja srdcovka, ale to už nie je na prvom mieste. Na prvom mieste je teraz moje zdravie a hlavne aby som neohrozil svoju rodinu. Mojou prioritou je, aby som sa vrátil do normálneho života. Aby som mohol normálne chodiť a napríklad len tak sa voľne prebehnúť po lese,“ hovorí.
Zdroj: UNLP Košice/Jaro Baláž