Prvé podniky továrenského charakteru sa v Uhorsku začali objavovať v prvej polovici 19. storočia. Podobne tomu bolo aj v Košiciach, ktoré prežívali v tom čase hospodársko-spoločenský rozmach a priemyselná výroba sa začala rozvíjať. Už na počiatku storočia zaznamenávame v Košiciach existenciu troch manufaktúr, a to na výrobu súkna, klobúkov a kameninového riadu. Z nich sa postupne vyvinuli tri samostatné továrne. V meste pôsobili aj vyše tri desiatky rôznych výrobní, z ktorých niekoľko prispelo k vzniku moderného priemyslu.
Jednou z prvých tovární v Košiciach bol cukrovar, ktorý vznikol v roku 1836. Továreň bola zriadená na rohu dnešných ulíc Štúrova a Žižkova podnikateľom Karolom Fiedlerom. Táto významná osobnosť dejín nášho mesta pochádzala z Banskej Bystrice a do Košíc sa presťahovala v roku 1813. Fiedler si po príchode našiel prácu v obchode so železiarenským a zmiešaným tovarom I. Henszlmana. Už v mladosti bol mimoriadne ambiciózny a po pôsobení v zahraničí a získaní skúseností sa stáva spolumajiteľom firmy. Oženil sa s dcérou majiteľa a v roku 1833 prevzal celý podnik.
V tomto období plne rozvinul svoj podnikateľský talent. Založil spomínaný cukrovar na Moldavskej ceste, neskôr klinčikáreň (továreň na výrobu klincov, založená v roku 1847, fungovala až do roku 1925) a tiež napríklad myslavskú hutu sv. Jána. Viacerí odborníci pokladajú Fiedlera za zakladateľa košickej továrenskej výroby. Mal veľa obchodných aktivít a tiež mu záležalo na rozvoji mesta a mimoriadne aktívny bol aj ako člen mestského zastupiteľstva.
V továrni sa spočiatku vyrábal len sirup. V roku 1844 sa prešlo na výrobu surového cukru z repnej šťavy získanej podľa Schulzenbachovej metódy. V tom čase to bol jediný cukrovar na území dnešného východného Slovenska. V roku 1852 bol v cukrovare inštalovaný prvý parný stroj v meste a zároveň sa aj postavili pri továrni dva polygonálne továrenské komíny. Išlo o nepochybne prvé továrenské komíny v Košiciach. Fiedler zomiera v roku 1864 a podnik začal postupne upadať.
Čo sa týka niektorých zaujímavých údajov o výrobe v cukrovare, do roku 1852 spracoval cukrovar 4500 q cukrovej repy ročne, v rokoch 1852 – 1867 od 4 do 18 ton cukrovej repy ročne, pričom na výrobu 1 metráku surového cukru sa spotrebovalo približne 15 metrákov cukrovej repy. Výrobky cukrárne sa vyznačovali svojou kvalitou a produkty získali striebornú medailu z výstavy v Pešti v roku 1846.
Pre vysoké výrobné náklady a nedostatok cukrovej repy bolo nutné v roku 1872 prevádzku zastaviť a podnik postupne likvidovať. V priestoroch továrne následne fungovalo niekoľko menších výrobných prevádzok a do jej priestoroch sa v roku 1898 presťahovala z Mýtnej ulice strojnozámočnícka dielňa Karola Poledniaka.
Po zániku cukrovaru pracovali v Košiciach dve menšie továrničky na výrobu cukríkov za veľmi nepriaznivých podmienok z hľadiska obstarávania surovín (predtým mali odpadový cukor z cukrovaru, po jeho zániku sa museli zamerať na dovoz z cudziny). Jednu založil K. Szakmáry a v 80. rokoch pokračoval vo výrobe E. Weiser, pričom v roku 1885 zamestnával 20 – 25 robotníkov a vyrábal cukríky v hodnote 50-tisíc zlatých ročne.
Druhá továreň E. Szerencsiho – výroba cukríkov a čokolády spojená s výrobou kávovín, ale aj metiel a ciroku, práve vo výrobe kávovín bola táto továreň predchodcom Franckovej továrne v Košiciach. Vyrábala kávoviny z čakanky a fíg, ktoré sa dovážali z Holandska, majitelia sa snažili pomáhať aj pri zavádzaní čakanky, ale s malým úspechom. V 80. rokoch sa tu vyrábalo 110-tisíc kg cukríkov, 3200 kg čokolády a 100-tisíc kusov metiel a kávoviny v hodnote 32-tisíc. Zakladateľ Szerencsi predal koncom roka 1888 svoju továreň rakúskej firme H. Francka z Ludwigsburgu a továreň na metly firme Leopold Braun a spol.
Autor: HistoricKE