Súčasťou maratónskeho víkendu je už tradične aj Košický vodácky maratón. Jeho 55. edíciu ovládla rodina úspešnej vodnej slalomárky Zuzany Paňkovej.
Štvrtá žena kategórie C1 z tohtoročnej olympiády v Paríži síce tentoraz neštartovala, no účastníkov prišla osobne povzbudiť ešte pred samotným odchodom do dejiska štartu v Malej Lodine.
„Povinnosti mi štart nedovolili, ale prišla som rozdať pár podpisov a poďakovať sa za účasť všetkým vodákom, ktorí prišli. Pre mňa to bolo vždy srdcové podujatie a na vode sme mali ako rodina početné zastúpenie. Štartovali moji starí rodičia, bratia, sestry, sesternice i tety,“ pousmiala sa Z. Paňková, ktorá si to z košickej lodenice nasmerovala do Banskej Štiavnice, kde absolvovala extrémne cyklistické preteky organizované jej hlavným sponzorom. Ešte pred odjazdom však ponúkla pár rád bratovi Jurajovi: „Vravela som mu, aby to na úvode neprepálil, udržal sa v teple a postupne zrýchľoval.“
Sedemnásťročný Juraj rady poslúchol a vyhral. Bezprostredne po štarte v Malej Lodine bol druhý, no už počas prejazdu pod mostom vo Veľkej Lodine mal slušný náskok. Do cieľa športovej časti v Trebejove dorazil ako jasný víťaz.
„Som šťastný, že som potvrdil príslušnosť do vodáckej rodiny s dlhoročnou tradíciou. Týmto víťazstvom som oslávil náš rod a som veľmi vďačný otcovi, mame a hlavne starým rodičom, ktorí ma dostali na vodu. Rád by som im vyjadril nehynúcu vďaku za všetko, čo pre mňa od malička urobili. Verím, že je na mňa hrdá i sestra a oceniť musím aj všetkých ostatných účastníkov tohto podujatia,“ vyslovil krásne slová po vystúpení z lode Juraj Paňko. Za kľúč k víťazstvu označil aj dokonalú znalosť Hornádu. „Súper sprvoti viedol, ale potom si v jednej zákrute vybral kratší úsek, v ktorom však nebol taký prúd. Ja som sa zviezol po silnejšom a potom som už len poctivo pádloval a zrýchľoval. Som rád, že mi to vyšlo, netrafil som žiadne kamene a mám to tretie víťazstvo.“
Tretí triumf v rámci KVM je spojený aj s udelením špeciálnej, vyše metrovej trofeje. Na tú mohla v prípade štartu útočiť aj Zuzka. Pred 55. ročníkom mali totiž na svojom konte obaja po dve prvenstvá.
„Myslím si, že Zuzka by ma v prípade štartu porazila. Je poctivo trénovaná a fyzicky i mentálne je to mašina. Zaslúži si všetky tie svoje krásne výsledky a víťazstvá. Škoda, že nemohla štartovať, ale možno sa na vode stretneme o rok,“ poznamenal J. Paňko. Okrem neho sa na vodu vydali i jeho dvaja mladší bratia, mamka, dve tety, bratranci i sesternice a samozrejme aj starí rodičia. „Po pretekoch si dáme spoločný obed a v nedeľu sa potom všetci stretneme na omši. To už by s nami mala byť aj sestra.“
Spomínaní starí rodičia Zuzky a Juraja patria medzi neodmysliteľné tváre KVM. V rámci jeho 55. ročníka ovládli kategóriu mixovaná C2.
„Na toto podujatie chodíme s manželom vyše 50 rokov a nevynechali sme azda ani jeden ročník,“ rozhovorila sa Zuzana Pirická, na ktorú nadviazal manžel Peter. „Je to veľmi pekné podujatie a z pohľadu košických vodákov aj najmasovejšie. Chodia sem aj vodáci z Maďarska či Česka a je to príjemný záver sezóny.“
Viac ako vlastné víťazstvo urobilo starým rodičom súrodencov Paňkovcov radosť prvenstvo vnuka Juraja. „Veľmi sa na to tešil a pripravoval. Dvakrát týždenne chodil trénovať na lodenicu a ukázal, že je veľmi šikovný,“ pochválila víťaza Z. Pirická. Rovnakú hrdosť samozrejme cíti aj v súvislosti s vnučkou Zuzkou. „Je to veľmi skromná a usilovná športovkyňa. Na olympiáde dosiahla krásny úspech a verím tomu, že na ďalších veľkých podujatiach získa ešte viac. Neustále trénuje a aj teraz sa vrátila zo Španielska. Veľmi jej držíme palce.“
„Hlavne, nech ju podrží zdravie a môže pokračovať vo svojom športovom raste. Všetci sme na ňu hrdí,“ nadviazal starý otec, ktorý sledoval olympijské výkony Zuzky prostredníctvom televíznych prenosov. „Do Paríža sme nešli. Nevieme francúzsky a pri televízii máte dokonalý prehľad. Boli sme samozrejme nervózni a tŕpli sme ako to dopadne.“
Pani Pirická sledovala pamätnú jazdu vnučky Zuzky v rámci hodiny jógy v Košickej Belej. „Malým i veľkým jogínom sa tam venujem už vyše tridsať rokov a v tom čase sme mali tréning. Sledovali sme to teda cez mobily. Keď išla Zuzka, tak nás tam bolo 80 a všetci sme boli nadšení jej výkonom.“
Polookrúhlemu 55. ročníku Košického vodáckeho maratónu dodala špeciálny podtón aj výnimočná návšteva zo stredného Slovenska. Na štarte totiž nechýbal víťaz úplne prvého (a neskôr i tretieho) ročníka KVM Emil Coplák.
„Vyhral som tu v roku 1970 a vtedy som mal z toho veľkú radosť. Stále som na to hrdý a k tomuto podujatiu mám do dnes vrúcny vzťah. V tom čase som samozrejme netušil, že pôjde o začiatok takej krásnej tradície. Prišiel som sem aj preto, aby som sa presvedčil, či je to stále také krásne. A je. Teším sa, že som sa stretol aj so Zuzkou Paňkovou a potešilo ma, keď mi povedala, že ostanem navždy prvým. Ja si s ňou už bohužiaľ nezapretekám, ale všetkým vodákom prajem, aby tu bol Košický vodácky maratón aj o ďalších 50 rokov. Ja tu už nebudem, ale dôležité je, aby ľudia milovali Hornád tak, ako sme ho milovali my,“ vyznal sa 87-ročný Emil Coplák, ktorý založil v roku 1971 majstrovstvá Slovenska na 50 kilometrov na jeho domácej rieke Hron.