Hovoria však aj o iných systémových opatreniach.
Do rozvoja cestovného ruchu pôjde od budúceho roka trojnásobne väčší objem peňazí. Podľa ministerstva cestovného ruchu a športu to bude ročne 30 miliónov eur. Celkové navýšenie, ktoré odobrila vláda v auguste, má priniesť viac pracovných príležitostí a vyššie príjmy pre ľudí v tomto sektore. Väčšiu časť prinesie kabinetom schválený fond na podporu cestovného ruchu. Ten bude mať v budúcom roku k dispozícii 20 miliónov eur. Ďalších 10 miliónov eur prinesie príspevok na rozvoj cestovného ruchu, ktorý vláda schválila v rámci novely zákona o podpore cestovného ruchu.
„Máme obrovský investičný dlh, a preto v našich destináciách uvítame najmä podporu dobudovania infraštruktúry. Zároveň je dôležitá aj podpora dostupnosti destinácií. Z rozvojového hľadiska je dôležité aj posilnenie kapacít, potrebujeme viac kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré budú žiť v destinácii a žiť pre destináciu. Ďalším dôležitým faktorom je posilňovanie kvality samotných produktov cestovného ruchu tak, aby sme udržali pomer ceny a kvality na úrovni, ktorá bude naďalej konkurencieschopná v rámci priestoru krajín V4, prípadne širšieho európskeho priestoru, z ktorého k nám prichádzajú zahraniční hostia,“ uviedla pre Rádio Košice riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková.
Z pohľadu ekonomickej stability odvetvia cestovného ruchu je potrebné zásadnejšie zlepšovať podnikateľské prostredie, aby zamestnanie v ňom bolo dostatočne lukratívne. V rozpore s tým sú však podľa Vargovej Jurkovej niektoré aktuálne opatrenia vlády z konsolidačného balíka:
„Konkrétne skokovité zvýšenie DPH na 23 percent za ubytovanie bude pri súčasných cenách a kvalite ubytovacích služieb na Slovensku znamenať definitívnu stratu konkurencieschopnosti minimálne v rámci krajín V4 a následne celkový pokles výkonu cestovného ruchu u nás. V tvrdých dátach sa táto skutočnosť prejaví tak, že ani v roku 2025 nedosiahnu výkony slovenského cestovného ruchu hodnoty referenčného roku 2019, čo nás v Európe zaradí na chvost post-pandemického oživenia.“
Novelizácia zákona podľa Vargovej Jurkovej nenastavuje systém štátnej podpory tak, aby sa postupne vyrovnávali regionálne rozdiely medzi slovenskými destináciami:
„Ak destinácia ako tá naša dostávala 80-tisíc eur ročne, tak dostane 120-tisíc eur, to je aj príklad destinácie Slovenského raja či Dolného Zemplína, a teda destinácií, ktoré majú obrovský investičný dlh a určite by si zaslúžili väčšiu podporu zo strany štátu. A potom sú tu destinácie ako sú Tatry, Liptov či Bratislava, ktoré doteraz čerpali aj dotáciu zhruba okolo 1,5 milióna eur a táto dotácia sa im navýši na takmer 2,5 milióna eur.“
Vargová Jurková skonštatovala, že by privítali ďalšie systémové opatrenia, ktoré by napomohli cestovnému ruchu na Slovensku:
„Napríklad, budovanie nástrojov digitálneho automatizovaného zberu dát a dátovej analytiky na národnej úrovni alebo zahrnutie jednodňovej návštevnosti do zberu a vyhodnocovania dát o výkonnosti slovenského cestovného ruchu. Potrebné je určite zainvestovať aj do atraktivity slovenských destinácií pre zahraničných návštevníkov, predovšetkým by malo ísť o tieto opatrenia: budovanie jasne rozpoznateľnej značky, priamej leteckej dostupnosti Slovenska zo vzdialenejších zahraničných trhov a vlakovej dostupnosti z krajín V4.“
Ako uviedla Barbora Čechová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Severovýchod Slovenska, na jednej strane sú turisticky mimoriadne atraktívne Vysoké Tatry, na strane druhej regióny, ktoré majú turistický potenciál, ale nie sú ešte dostatočne známe a pokryté potrebnými službami. Vnímajú preto potrebu podporiť tvorbu nových atraktivít cestovného ruchu v menej rozvinutých regiónoch, ktoré následne prinášajú zamestnanosť a zisky aj okolitým poskytovateľom služieb.
„Potrebná je obnova historických pamiatok, turistickej a cykloturistickej infraštruktúry, vrátane budovania nových cyklotrás a atraktivít. Do regiónov lákajú návštevníkov aj veľké podujatia a zážitkové prehliadky s rozličnými ochutnávkami a autentickými zážitkami. Samozrejme, veľmi potrebný je cielený marketing, orientácia aj na nové trhy a s tým súvisiace letecké spojenia. Všetky aktivity však musia byť podporené aj dostupnosťou týchto služieb, do čoho nám vstupuje cenotvorba a konkurencieschopnosť na trhu, ktorú ovplyvňuje výška cien ubytovania, stravovacích a ďalších služieb,“ vysvetlila Čechová.
Môžu požiadať o štátnu dotáciu vo výške vybratej dane za ubytovanie počas vlaňajška, čo je približne 400-tisíc eur. Novinkou je možnosť spoločných projektov s inými oblastnými organizáciami cestovného ruchu, kde zrejme budú môcť žiadať ďalších 50 percent z tejto sumy., čo potvrdila aj Čechová:
„Plánujeme posilniť marketingové aktivity cielené na okolité štáty, kde vnímame veľký potenciál záujmu o náš región. A určite potrebujeme financie aj na obnovu a budovanie prvkov turistickej a cykloturistickej infraštruktúry, podporu silných podujatí a zážitkových produktov cestovného ruchu.“
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je navýšenie dotácie na rozvoj cestovného ruchu pre obce, ktoré sa angažujú v cestovnom ruchu, pozitívnou správou, keďže im môže priniesť viaceré benefity. Podľa ZMOS-u treba upraviť pravidlá tak, aby ani podnikatelia, ani samosprávy neťahali za kratší koniec.
Autor: RÁDIO KOŠICE