Šach (z perzštiny šáh – kráľ) je považovaný za kráľovskú hru, ktorá v sebe snúbi prvky umenia, vedy a športu. Cieľom hry je zasadiť súperovmu kráľovi mat. Šachové partie, v ktorej stoja proti sebe biele a čierne figúrky, už stáročia tvorili súčasť zábavy intelektuálnych vrstiev na celom svete. Predpokladá sa, že vôbec prvá partia sa odohrala okolo roku 500 v severnej Indii. My sa dnes zameriame na to, ako sa v starých Košiciach darilo tejto strategickej hre.
Azda najúspešnejšie obdobie šachov v histórii mesta môžeme považovať prelom 19. a 20. storočia, kedy sa táto hra tešila mimoriadnej obľube. O popularizáciu sa zaslúžil veľký talent Rezső (Rudolf) Charousek (*19. september 1873, Praha – †18. apríl 1900, Maďarsko). Charousek bol synom českého železničiara a už detstve sa jeho rodina presťahovala do Košíc. Študoval právo v Košiciach a v Budapešti. Mladého talentu sa ujali známe mená košickej šachovnice dr. Hermann, dr. Kalniczky a dr. Gador. Táto garda šachistov vychovala mladého veľmajstra šachu, ktorý v 25 rokoch svojho krátkeho života dosiahol najkrajšie výsledky. Charousek bol prívržencom priamočiarej, ostrej a kombinačnej hry, akou sa prezentoval aj vtedajší superšachista Michail Čigorin.
Na svojom prvom veľkom turnaji v Norimbergu 1896 skončil síce dvanásty, ale porazil víťaza turnaja, majstra sveta Emanuela Laskera. V tom istom roku v Budapešti bol druhý (rozhodujúci zápas o 1. miesto prehral s Čigorinom 1:3). V Berlíne 1897 skončil strieborný, v tom istom roku na ďalšom turnaji v Berlíne zvíťazil a v Kolíne nad Rýnom 1898 zdieľal 2. – 4. miesto. Vtedajší majster sveta Lasker ho považoval za svojho budúceho súpera v boji o titul, avšak jeho závratnú kariéru za krátke dva roky prerušila ťažká choroba a v mladom veku, vo svojich 26 rokoch zomrel na tuberkulózu 18. apríla 1900.
V roku 1918 ukázali Košice svoju šachovú zrelosť usporiadaním medzinárodného turnaja, v ktorom zvíťazil Richard Réti a ako druhý skončil Vidmar. Šachový život po vojne v Košiciach nedosiahol úroveň, na ktorej sa nachádzal už v 90. rokoch 19. storočia a krátko pred vojnou. V zime 1919/1920 zanikol košický maďarský šachový klub, ktorého členovia prestúpili do práve sa tvoriaceho Československého šachového klubu v Košiciach. Ustanovujúca schôdzka nového klubu bola zvolaná na 4. marca 1922 v kaviarni Slávia.
V roku 1920 bol usporiadaný turnaj o majstrovstvo Košíc, víťazom sa stal Charouskov učiteľ Hermann. Prvým veľkolepým povojnovým podujatím bola v januári 1921 simultánna hra šachového majstra Gyulu Breyera (Maďarsko) s 25 hráčmi, ktorú odohral naslepo. Hralo sa v telocvični vtedajšej reálky – dnešného Gymnázia Poštová. Po takmer osemhodinovej hre Breyer 15 stretnutí vyhral, 7 remizoval a 3 s českými hráčmi prehral. Toto podujatie vzbudilo veľký ohlas v širokej verejnosti. Breyerov výkon sa stal novým svetovým rekordom, ktorý bol prekonaný v roku 1924 veľmajstrom Aljechinom.
Na rôznych šachových turnajoch uvedeného klubu sa zúčastnili poprední šachisti sveta ako Aljechin, Maraci, Réti, Kostić, Treybal, Walter, Takacs, Opočensky a i. Odchodom niektorých zaslúžilých členov však utrpel klub také straty, že sa od roku 1926 nezmohol k činnosti a kráľovská hra sa premenila v „hru o korunky“. Podobne ako v Košiciach, aj v iných mestách východného Slovenska je niekde síce lepšie, inde zas horšie, ale možno povedať, že šachový život tu následne živoril a čakal, až sa šachisti prebudia k čulejšiemu životu.
Autor: HistoricKE