Z kresťanského hľadiska má vajce dôležitý význam. Symbolizuje nový život a zmŕtvychvstanie.
Maľovanie kraslíc patrí medzi najkrajšie ľudové zvyky na Slovensku, ktoré v sebe spájajú kreativitu aj symboliku. História tejto ozdobnej činnosti siaha ešte do predkresťanského obdobia. Dizajnér a učiteľ odborných umeleckých predmetov Peter Majerníček nám vysvetlil, že kraslice nenesú len estetický význam:
„Možno to znie aj prekvapivo, ale zdobenie vajíčok je oveľa staršie než samotné kresťanstvo. Už dávnej kultúry a aj naši slovenskí predkovia vnímali vajce ako symbol života, plodnosti a nového začiatku. To sa postupne rozvíjalo. Na Slovensku sa táto tradícia udomácnila najmä na dedinách, kde bola Veľká noc jedným z najdôležitejších sviatkov v roku. Kraslice neboli len ozdobou, ale mali aj svoj význam. Dievčatá dávali kraslice chlapcom ako odmenu za šibačku či oblievačku, bol to tiež taký „tichý odkaz sympatie“. Ak sa dievčaťu chlapec páčil, dostal tú najkrajšiu kraslicu. A čím bola kraslica krajšia, tým si viac dávala kreatívne záležať aj tá dievčina.“
To, že je vajce jedným zo symbolov Veľkej noci nie je náhoda. Mnohé súvislosti tiež prezrádza aj zdobenie a farebnosť kraslíc.
„Z kresťanského hľadiska má vajce dôležitý význam. Symbolizuje nový život a zmŕtvychvstanie. Aj samotná škrupina predstavuje niečo uzavreté, z čoho vzniká nový život. A práve preto sa kraslice stali prirodzenou súčasťou týchto sviatkov. Rovnako aj použité vzory na krasliciach nie sú náhodné. Každý ornament mal kedysi svoj význam. Napríklad rôzne kruhy, slnečné motívy a rastliny symbolizovali život a energiu. Spomenuté rastlinné vzory odkazovali aj na jar a obnovu prírody. Okrem vzorov nesie symboliku aj farebnosť kraslíc. Napríklad červená symbolizuje život a energiu. Zelená je nový začiatok. Žltá zas odkazuje na svetlo a slnko,“ vysvetlil dizajnér a pedagóg Majerníček, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje aj maľovaniu kraslíc.
Vajcia mali v minulosti aj ochrannú funkciu. Niektorí poľnohospodári ju využívajú dodnes.
„Kraslice mali aj ochrannú silu. Ľudia si ich dávali do domu, do stodoly niekedy na aj na pole, kde priniesli dobrú úrodu, zdravie a chránili pred nejakým nešťastím. Dokonca aj v dnešnej dobe si poľnohospodári a ľudia, ktorí pestujú dávajú posvätené vajíčka alebo posvätené škrupinky z kraslíc do pôdy. Umiestňujú ich tam či už pri sadení alebo sejbe. Je to taká „magická poistka“, ktorá prinesie dobrú úrodu a požehná to pole,“ vysvetlil dizajnér.
Na zdobenie kraslíc sa dnes vyžívajú viaceré techniky využívajúce vosk, lepenie či vyškrabávanie. Dostupné sú aj novšie spôsoby, pri ktorých sa maľuje fixou či akrylom. Na prírodné farbenie vajíčok sa môžu využiť aj šťavy z cvikli, černice, žihľavy alebo odvar z cibuľových šupiniek.
„Keď sa pozrieme na kraslice dnes, tak sú to veľmi rozmanité veľkonočné dekorácie. Ale vždy si pripomeňme aj to, že majú za sebou bohatú históriu a tradíciu. Každý kraslica je samostatným príbehom toho, kto ju vytvára. A možno aj práve preto majú stále svoje miesto aj v dnešnej dobe. Ak nabudúce uvidíte kraslicu, tak si spomeňte, že má za sebou dlhé kresťanské obdobie a vývoj, v ktorom sa odrážajú naše ľudové tradície,“ uzavrel Majerníček.