Krehká superveľmoc: Všetko čo ste kedy chceli vedieť o Číne (ale báli ste sa opýtať)

Richard Turcsányi (34), jeden z editorov a autor niekoľkých kapitol knihy Superveľmoc? s podtitulom: Všetko čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne, pochádza z Košíc. Žije v Olomouci, špecializuje sa na Čínu a jej zahraničnú politiku. Pracuje na olomouckej Palackého univerzite ako výskumník v projekte, ktorý sa zaoberá najľudnatejšou krajinou sveta. Ako odborný asistent pôsobí aj na Mendelovej univerzite v Brne. Je  programovým riaditeľom nezávislého think thanku – Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS). 

"V uplynulých štyridsiatich rokoch sa Čína zmenila na nepo­znanie. Tradičnú čínsku architektúru vystriedali mrakodrapy, ryžové polia ustúpili obrovským továrňam. Krajina v Číne je dnes popretkávaná hustou sieťou diaľnic a vysokorýchlostných železníc. Úchvatná rýchlosť čínskeho ekonomického rastu a jeho materiálne výsledky inšpirujú mnohých politikov, političky, ekonó­mov aj ekonómky v zahraničí, ktorí by chceli podobný hospodársky zázrak uskutočniť aj vo svojich krajinách."

"Hoci sa od roku 1978 čínska ekonomika postupne liberalizuje, niektoré nástroje si vláda dodnes ponecháva vo svojich rukách. Vznikol tak zmiešaný ekonomický systém, v ktorom sa spája kapitalizmus so silnou úlohou štátu v ekonomike. Oficiálne sa tento systém nazýva „socializmus s čínskymi špecifikami“, čo je zároveň aj úradným názvom pre hospodárstvo Čínskej ľudovej republiky." (úryvok z knihy Superveľmoc? Všetko čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne) 

Ste rodený Košičan. Ako ste sa dostali do Číny?

Z Košíc som najprv išiel študovať ekonómiu. Potom som prešiel na politológiu a medzinárodné vzťahy. Súčasne ma začal baviť rozvojový svet mimo Európy. Počas štúdia som strávil rok v Ázii, z toho pol roka v Indii a v Číne. Zistil som, že Ázia a špeciálne Čína je veľmi dôležitá a prišlo mi to tak, že bude čoraz viac. Pričom my v Európe a na Slovensku už vôbec, nevenujeme Čine veľa pozornosti. Vtedy som sa rozhodol, že sa budem špecializovať na Čínu. Potom som si urobil na tému čínskej zahraničnej politiky aj doktorát.

Kniha sa volá Superveľmoc? S otáznikom na konci. Prečo?

Na Čínu sa laická verejnosť, ale aj médiá často krát pozerajú ako na niečo veľmi mysteriózne. Ohromuje nás jej veľkosť a čísla. Ako táto krajina ekonomicky rastie, ako veľkolepo a rýchlo sa tam stavia, ako sa Čína objavuje v každom kúte sveta. Na druhej strane my, ktorí sa venujeme Číne detailne, si uvedomujeme obrovské limity a problémy čínskej moci. Preto ten otáznik.

Je Čína superveľmoc?

V knihe tvrdíme, že Čína ešte stále nie je taká superveľmoc, akou sú dnes napríklad USA. Alebo akou bol niekedy Sovietsky zväz. Dokonca, že s nimi nie je ani v jednej lige. Čína je určite veľmoc a ašpirujúca superveľmoc. Snažíme sa ukázať práve komplexnosť a limity čínskej moci.

Ako vnímajú Čínu Slováci? Aký rozdiel je v jej vnímaní medzi Slovenskom a Českom?

V Európe patrí Slovensko stále medzi štáty, ktorých vnímanie Číny je relatívne neutrálne. Znamená to, že veľká časť ľudí nevníma Čínu ani pozitívne, ani negatívne. Ak by sme to porovnali s tým, ako Slováci hodnotia Rusko alebo Spojené štáty americké, tak toto sú krajiny, na ktoré má takmer každý Slovák nejaký, pomerne dosť vyhranený a väčšinou nie neutrálny názor. Pozitívny alebo negatívny. Naše vnímanie Číny je v Európe trochu špecifické. Veľmi dobre to vidieť práve pri porovnaní s Českom.

Ako ju vnímajú Česi?

Česko je pre zmenu v Európe unikátne tým, že ich názory na Čínu sú extrémne polarizované. Sú tam politické strany a ich voliči, ktorí Čínu vnímajú extrémne negatívne. Na druhej strane existujú strany a ľudia, ktorí vnímajú túto krajinu veľmi pozitívne.

Ak to porovnáme s politickými stranami a voličmi naprieč politickým spektrom napríklad vo veľkých európskych krajinách, ako Nemecko alebo Francúzsko, zistíme, že tam na Čínu neexistujú výrazné názorové rozdiely. Ľudia tam nie sú ani výrazne proti, ale ani nejako výrazne pročínski.

Aká je vaša osobná skúsenosť s Čínou a Číňanmi?

Predovšetkým je to krajina s komunistickým režimom, ktorý potláča základné ľudské práva a demokratické princípy, na ktoré sme zvyknutí v liberálnej demokracii. Na druhej strane mnoho Európanov, ktorí prídu do Číny alebo tam žijú, je prekvapených, že tá krajina vyzerá úplne normálne.

Na ulici nevidíte žiadnych trpiacich ľudí, väčšina ľudí  je spokojných. A je to úplne normálne. Čínsky komunistický režim má svoju pozitívnu aj odvrátenú stranu.

Mám ale silný pocit, že mnoho Európanov - aj pod vplyvom médií, nie je schopných túto komplexnosť pochopiť. Potom sa stáva to, že niektorí ľudia si myslia, že Čína je peklo na svete, kde každú sekundu všetci naokolo a všade trpia.

Na druhej strane iní - ja ich nazývam „sinoromantici“ - po jedinej pozitívnej skúsenosti v Číne začnú hovoriť, že je to presne naopak. Všetci sú šťastní a režim sa o každého perfektne postará. Osobne si myslím, že je to niekde medzi tým. O tom je aj táto kniha.

Samozrejme, je to režim, ktorý má obrovské problémy. Ale zároveň, neuveriteľný ekonomický rozvoj Číny za posledných 40 rokov viedol k zlepšeniu života pre stovky miliónov ľudí v tejto krajine. To sa vôbec nedá spochybniť.

Dá sa porovnať čínsky komunistický režim s tým, čo zažili Slováci a Česi u nás v bývalom režime pred rokom 1989?

Nedá. Čínsky režim dnes vyzerá úplne odlišne. V prvom rade preto, že náš bývalý režim bol skostnatelý a veľmi rovnostársky, egalitársky. Štatisticky sú Slovensko a Česko dodnes krajiny, kde v porovnaní so svetom, sú rozdiely v príjmoch medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva veľmi malé. Počas komunizmu boli na tom u nás všetci takmer rovnako. Toto v Číne neexistuje.

Skúste si predstaviť, že rozdiely medzi ľuďmi ktorí dnes žijú v čínskych mestách a na vidieku, sú asi také ako medzi ľuďmi žijúcimi vo Švajčiarsku a v Albánsku. Obrovské a diametrálne odlišné.

V Číne je niekoľko sto miliónov ľudí, ktorí sú príslušníkmi, nazvime to stredných vrstiev. Ktorí žijú podobne ako stredná vrstva na Slovensku. Chodia to reštaurácií a kaviarní, dovolenku trávia v zahraničí, nakupujú na internete. Ale sú tam aj stovky miliónov veľmi chudobných ľudí, ktorí žijú v podmienkach rozvojového sveta.

Ako sa v Číne žije bežnému človeku strednej vrstvy?

Toto je jedna z kľúčových vecí, keď sa snažíme porozumieť čínskej spoločnosti a politike. Fakt je, že dnes nemáme vhodný spôsob ako by sme to zistili. V Číne nie sú žiadne voľby. Číňania nemajú možnosť si vybrať. Akékoľvek ich možnosti sú v tomto zmysle pod kontrolou komunistickej strany.

Existujúce informácie a indikácie, ktoré máme z rôznych dotazníkov, skúseností, anekdotických zisťovaní, výskumov a podobne. Ukazujú, že väčšina Číňanov je s tým ako sa im žije spokojná. A vzhľadom na to, ako sa im za posledné desaťročia zlepšil materiálny život, to je celkom pochopiteľné.      

Ovládate nejaký čínsky jazyk?

Dohovorím sa. Nie úplne perfektne, ale áno.

Je ťažké sa naučiť po čínsky? Dá sa to aj bez toho, aby človek navštívil Čínu?

Jazyk sa určite dá naučiť aj bez návštevy Číny. Ale rozhodne je to podstatne zložitejšie. Čínština je pre nás veľmi ťažký jazyk, jej učenie ešte sťažujú čínske znaky. Prakticky sa sa totiž musíte naučiť dva jazyky. Najprv čo znamenajú znaky a potom ako sa vyslovujú a ako sa čínsky hovorí. Viete sa naučiť plynule po čínsky aj bez toho, aby ste vedeli znaky, ale tým pádom si neviete nič prečítať.

Určite odporúčam učiť sa po čínsky už len kvôli tomu, že vám to otvára úplne nový svet. Inú kultúru, iný spôsob myslenia, iný spôsob jazyka, myslenia. Mnoho ľudí sa učí čínske znaky a jazyk aj preto, že im to príde veľmi zaujímavé.      

Čínu navštevujete pravidelne. Čo dnes potrebujem k tomu, aby som ju mohol navštíviť?

Za normálnych okolností pred pandémiou, nebola návšteva Číny až taká zložitá. Je nutné si v Bratislave na čínskom veľvyslanectve vybaviť víza. Letenky tiež nie sú v porovnaní s rovnako vzdialenými destináciami nejako zvlášť drahé.

Ak ste už v Číne, veľmi záleží na tom kam idete a ako bývate a žijete. Dá sa tam fungovať iba s batohom, ale aj bývať v päťhviezdičkových hoteloch. Dnes už ale neplatí, že Čína je lacná krajina. Nájsť si ubytovanie v Šanghaji alebo v Pekingu rozhodne nie je lacný špás.

Tento rok veľmi cestovaniu nepraje.

Momentálne sa do Číny prakticky dostať nedá. Všetko závisí od toho, ako sa bude vyvíjať epidémia COVID-u. Každopádne v roku 2022 budú v Číne zimné olympijské hry. Takže Čína bude chcieť podporiť turizmus do svojej krajiny.  No neprekvapilo by ma, ak by bolo cestovať do Číny dovtedy veľmi komplikované. Sme naozaj vo veľmi špecifickej situácii.   

Aký sú Číňania ľudia? Na Slovensku a v Európe ich vnímame ako veľmi pracovitých a disciplinovaných.

Pracovitosť a disciplinovanosť sú kultúrne črty nielen Číny, ale celkovo ľudí z východnej Ázie. Život  Číňana napriek tomu vôbec nie je jednoduchý. Od mala. Čínske školy sú v porovnaní s našimi, povedal by som až drastické. Deti študujú neskutočný počet hodín a majú neskutočný objem úloh a povinností. V Číne sú školské roky, na rozdiel od európskych krajín, jedny z najťažších v živote.

No ak sa s Číňanmi viete dohovoriť ich jazykom, stávajú sa neskutočne milí a zdvorilí. Možno to znie až paradoxne, ale ak sa niekomu v Číne prihovoríte na ulici po anglicky, je šokovaný a možno sa bude snažiť aj ujsť. Váš dojem pravdepodobne bude, že je to veľmi neslušné.

Ak sa ale tomuto človeku prihovoríte po čínsky, bez ohľadu na to že ste cudzinec, vám ochotne pomôže s čímkoľvek. So všetkým na čo si len spomeniete. Strávi s vami dlhý čas, bude volať svojim známym, až kým to s vami nevyrieši.

Čína dokazuje, že kapitalizmus a trhová ekonomika sa zaobídu aj bez demokracie. To všetko pod kontrolou vládnucej komunistickej strany.

Koncom 70-tych rokov nastúpila Čína na obrovskú reformu. Odvtedy sa čínska ekonomika neuveriteľne zmenila a otvorila. Dnes je Čína najväčší exportér na svete. Existuje tam súkromné podnikanie, je tam obrovská konkurencia. Je tam kapitalizmus, v ktorom prebieha normálne trhové hospodárstvo. Vôbec to ale neznamená, že to všetko neriadi štát. Čínska ekonomika sa niekedy nazýva aj štátom riadený kapitalizmus.

Štátostrana má všade svoje kontrolné pozície. Všetky podniky v sebe majú komunistické bunky. Najväčšiu úlohu zohrávajú štátom vlastnené podniky. Aj napriek tomu, že fungujú vo veľmi intenzívnej trhovej konkurencii.

Či to môže fungovať bez demokracie? Zatiaľ im to bez demokracie evidentne už niekoľko desaťročí funguje. Či tento systém niekedy dosiahne bod, kedy to už fungovať môcť nebude, na to si budeme musieť počkať. Takýto experiment sme ešte nikde nevideli.

Aký trend prevláda v Číne dnes? Viac trhu, alebo viac štátostrany?

V posledných rokoch sa čínsky režim znova uťahuje a centralizuje. Stáva sa viac autoritárskym a v dohľadnej dobe neočakávam nejaké zmeny k lepšiemu. V dlhšom období by som vnímal ako optimistickú variantu, ak by sa Čína vyvinula do podoby v akej funuje Singapur. Nie je síce plne demokratický, ale je relatívne uvoľnený a existujú tam voľby.

Aký je vzťah Číny k našej krajine? Vedia vôbec Číňania, že v strede Európy existuje nejaké Slovensko?

Asi nikoho neprekvapí, že Slovensko pre Čínu nepredstavuje významného aktéra, alebo partnera. Väčšina Číňanov nevie čo je to Slovensko a nikdy o Slovákoch nepočuli. Áno, niektorí počuli o Československu. Toto je aj najčastejšia konotácia s krajinami bývalého východného bloku v  Európe. Hlavne starší Číňania si túto spoločnú komunistickú históriu pamätajú. Slovensko pre Čínu vonkoncom nehrá dôležitú úlohu. Ani v rámci Európy, ani v rámci projektu takzvanej Novej čínskej hodvábnej cesty (Belt and Road Initative, skratka BRI).

Čo si myslíte o čínskych investíciách na Slovensku?

V porovnaní s inými krajinami sa ich na Slovensku, ale napríklad aj v Česku realizovalo veľmi málo. Hlavná vlna čínskych investícií začala pred desiatimi rokmi, v posledných rokoch sa výrazne spomalila. Myslím, že by bolo nesprávne si myslieť, že v budúcnosti k nám budú prúdiť nejaké masívne miliardové čínske investície.

Aj keď Čína bude s veľkou pravdepodobnosťou stále jedným z hlavných svetových ekonomických hráčov a investorov. V budúcnosti určite  dôjde k rôznym čínskym investíciám aj na Slovensku. Nebude to však niečo, čo by úplne zmenilo charakter slovenskej ekonomiky.

Ako by sme mali na Slovensku pristupovať k čínskym ponukám, spolupráci a investíciám?             

Moja primárna rada je, aby sme Čínu nepreceňovali ani nepodceňovali. Nebude našim záchrancom a nepredstavuje pre našu ekonomiku a demokraciu ani životnú hrozbu, aspoň nie je teraz. Áno, je to významný ekonomický a politický hráč, sú tu teda objektívne politické a bezpečnostné vplyvy. A je potrebné s nimi počítať.

Čo dnes vo svojej zahraničnej politike rieši Čína najviac? Na čo sa orientuje mimo svojich hraníc?

V prvom rade sa chce čínska komunistická strana udržať pri moci. Na tom sa zhodnú všetci v zahraničí aj v Číne. Otázka pre nich je, ako môže k tomuto cieľu prispieť čínska zahraničná politika. Aj vzhľadom k tomu, že Čína je na zahraničí extrémne závislá.

Ako?

Dováža obrovské množstvá prvotných surovín a polotovarov na svoju výrobu. Je závislá na zahraničných technológiách pomocou ktorých to všetko vyrába. A následne to zasa exportuje, hlavne na vyspelé trhy v Európe a Amerike.

Z tohto pohľadu potrebuje mať Čína so všetkými týmito krajinami funkčné vzťahy. Na druhej strane je Čína  veľmi nacionalistická a ideologická. V zahraničí vidí hrozbu. Bohužiaľ, v poslednom čase sa čínska zahraničná politika stáva veľmi konfrontačnou. Videli sme to nedávno v Čechách, dnes to vidíme vo Švédsku, alebo v konflikte s Austráliou. Myslím si, že je to prevažne z dôvodov vnútornej čínskej politiky.

Jednoducho Čína je závislá na zahraničí a svet je závislý na Číne. Ak sa budú takéto konflikty vyostrovať, nikto z toho rozhodne profitovať nebude.

►HDP Číny v roku 2020 je približne 70-krát väčšie ako v roku 1980. Kým v roku 1980 bola Čína ekonomicky (podľa HDP na hlavu) na úrovni zaostalých štátov sveta a jej HDP predstavovalo okolo 2 % svetovej produkcie, v roku 2020 sa už ekonomicky nachádzala nad úrovňou Srbska a jej podiel na svetovej ekonomike sa približuje k hranici 20 %. Zároveň s ekonomikou rastie aj čínska vojenská sila a celkovo vplyv a prítomnosť vo svete.

►Vo svete sa bežne hovorí o „čínštine“, avšak v skutočnosti je presnejšie hovoriť o čínskych jazykoch v množnom čísle. To, čomu bežne hovoríme čínština – teda štandardná čínština (niekedy nazývaná aj mandarínčina, z anglického Mandarin Chinese) – je len jeden variant zo širokej škály početných dialektov, z ktorých mnohé sú od seba natoľko vzdialené, že nie sú vzájomne zrozumiteľné a z lingvistického hľadiska môžeme hovoriť skôr o samostatných jazykoch.

►K čínskemu kultúrnemu svetu s 1,4-miliardami obyvateľov je potrebné pripočítať aj zahraničných Číňanov a Číňanky, ktorých dnes vo svete žije okolo 40 miliónov. V mnohých krajinách sa čínska diaspóra stala pomerne vplyvnou komunitou.

►Čínska história pozostáva z ér cisárskych dynastií, ktoré vládli v Číne po tisíce rokov. Ako prvá mýtická čínska dynastia sa uvádza Xia. Za zlaté obdobie sa následne vníma vláda dynastií Han (206 p.n.l. – 220) a Tang (618 – 906). Počas ich vlády bola Čína kul­túrnym a civilizačným centrom širšieho ázijského regiónu a bola rešpektovaná ako „Ríša stredu“ napríklad aj v Japonsku či Kórei, ktoré od Číny prijali mnohé prvky jej tradičnej kultúry.

►Čínska ľudová republika je jedným z piatich komunistických režimov - spolu so Severnou Kóreou, Vietnamom, Laosom a Kubou - ktoré prežili až do dnešných dní.

►Kým politické reformy sú v Číne vo veľkej miere zmrazené, to isté sa nedá povedať o ekonomike. Krátko po smrti Mao Ce-tunga (1976) sa k moci dostal Deng Xiaoping, ktorý prakticky okamžite začal proces reforiem a tzv. otváranie sa svetu. Nasledovali štyri desaťročia rastu okolo úrovne 10 % HDP ročne, čo predstavuje jeden z najradikálnej­ších ekonomických výsledkov v rámci ľudskej histórie, keď zoberieme do úvahy rozsah a rýchlosť.

►Odvrátenou stranou ohromného ekonomického rastu Číny sú environmentálne problémy. Po dlhú dobu bol politický záujem prakticky jednostranne zameraný na využívanie dostupných zdro­jov a rast produkcie. Postupom času sa však situácia v životnom prostredí dostala do kritickej fázy a začala významne ovplyvňovať životy bežných ľudí – napríklad z hľadiska znečistenia ovzdušia, ale aj kontaminácie pôdy či vody.

►Najdôležitejším zahraničným aktérom pre Čínu sú dlhodobo USA a ich vzťah je v posledných rokoch označovaný aj za „najdôležitejší bilaterálny vzťah sveta“.