Je to deň prísneho pôstu.
Veľký piatok je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži a je spravidla dňom prísneho pôstu. Ako vysvetlil jasovský opát otec Ambróz, pôst očisťuje nielen telo, ale aj dušu:
„Sú dva základné dni, ktoré ohraničujú pôst, a to je Popolcová streda a Veľký piatok. Má symbolizovať to, že nežijeme iba pre svoje brucho, nežijeme pre tento svet. Pôst nie je iba vyhýbanie sa mäsu, ale to je robenie dobra, dávajú sa dary na dobročinnosť. Pôst iba nejesť mäso v stredu a v piatok by bolo dosť mylné.“
Katolícka cirkev na celom svete v tento deň neslúži svätú omšu, ale konajú sa obrady. Z dôvodu pandémie koronavírusu sa ich veriaci nemôžu zúčastniť priamo v chrámoch.
„Vedel presne, čo ho čaká. Ja som vďačný, že neviem, čo bude zajtra, lebo možno by som to nezvládol, keby som vedel, že ma čaká nejaké utrpenie, pád zlyhanie. U nás je taký zvyk, že v piatok aj v sobotu nejeme mäso, možno niektorí ryby a živočíšne produkty. Niekde sa je iba jedno jedlo denne. Poznám viacerých ľudí, zbory, ktoré praktizujú, že Veľký piatok je pôst a neje sa nič, len sa pije. Kto vydrží, môže aj Bielu sobotu,“ povedal zborový farár Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Stanislav Kocka.
Kresťania sa od Veľkého piatka až do Bielej soboty modlia pri hrobe Ježiša Krista, ktorý veriaci pripravia v každom kostole. Gréckokatolícky kňaz Michal Ondovčák zdôraznil, že prevedenie Božieho hrobu je v jednotlivých cirkvách odlišné:
„Východná cirkev ako taká nepoužíva sochy, takže náš Boží hrob vyzerá trošku inak. My do neho kladieme takzvanú plaščenicu. Tá sa ukladá do hrobu pri Veľkej večierni. Plaščenica je plátno, na ktorom je zobrazený umučený Pán Ježiš, ktorého kňaz nesie okolo chrámu a potom ho kladie do Božieho hrobu. Pri ňom sa modlíme ako bratia rímskokatolíci, akurát nemáme sochu, ale máme takéto zobrazenie Pána Ježiša, ktorý je umučený.“