Ako slávia Veľkú noc rímskokatolíci, gréckokatolíci či židia?
Veľká noc znamená pre každého z nás niečo iné. Najväčšie sviatky v roku, predlžený víkend alebo niečo medzi tým? Táto Veľká noc však bude poznačená pandémiou i karanténou. Niekto to, čo sa aktuálne deje, vníma ako nekončiaci sa víkend, počas ktorého je potrebné pracovať. Iní čakajú, kedy sa to celé skončí. No popri tom všetkom prichádza aj tradičné obdobie, počas ktorého si užívame veľa chutného jedla, oblievačky a všetko, čo k sviatkom patrí. Veľká noc má však hlavne duchovný význam. Aj keď sa tento rok nestretneme v kostoloch, netreba klesať na duchu.
Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších kresťanských cirkví slávia najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka –Veľkú noc. Uplynulou, tzv. Kvetnou nedeľou sa začal Veľký týždeň. A jeho súčasťou je napríklad v katolíckej cirkvi Posvätné trojdnie. To sa začína na Zelený štvrtok večer a trvá počas Veľkého piatka a Bielej soboty až do rána Veľkonočnej nedele.
„Veľkonočné trojdnie symbolizuje najdôležitejšiu udalosť, ktorá spája kresťanstvo. Je to smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, jedinečný okamih, ktorým Boh vstúpil do tohto časopriestoru, kedy rozdelil dejiny sveta na to, čo bolo pred Kristovým zmŕtvychvstaním a čo bolo po. Podobne je to v rámci Vianoc,“ uviedol jasovský opát, otec Ambróz.
Veľkonočným sviatkom predchádza aj pôst. Jeho dĺžkou si pripomínajú Ježišov 40 dní trvajúci čas strávený na púšti. Pôstna disciplína sa v jednotlivých cirkvách značne líši. Ako povedal otec Ambróz, pointa však zostáva:
„Sú dva základné dni, ktoré ohraničujú pôst, a to je Popolcová streda a Veľký piatok. Má symbolizovať to, že nežijeme iba pre svoje brucho, nežijeme pre tento svet.“
Pôst očisťuje nielen telo, ale aj dušu a ak sa nám podarí splniť svoje pôstne predsavzatia, budeme hrdí na svoju pevnú vôľu. Či už sme veriaci, alebo nie.
„Pôst nie je iba o vyhýbaní sa mäsu, ale to je robenie dobra, dávajú sa dary na dobročinnosť, majú sa navštevovať chorí, tí, ktorí sú vo väzení, pomáhať hladným, smädným. Pôst nie je iba o nejedení mäsa v stredu a v piatok, to by bolo dosť mylné,“ dodal otec Ambróz.
Svätá Štyridsiatnica
Veľký pôst sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva tiež Svätá Štyridsiatnica, pričom sa začína o niečo skôr. Rozdiely medzi rímsko a gréckokatolíkmi počas týchto sviatkov nie sú výrazné. Hoci napríklad Zelený štvrtok volajú trochu inak.
„U gréckokatolíkov sa tento deň nevolá Zeleným štvrtkom, ale Veľkým štvrtkom, lebo nás upozorňuje na veľké tajomstvá, ktoré sa dejú. Počas tohto dňa si gréckokatolícka cirkev spomína na dve udalosti z Ježišovho života. Prvou je ustanovenie kňazstva a druhou je ustanovenie Eucharistie,“ vysvetlil cirkevný historik a hovorca Košickej eparchie Martin Mráz.
Často sa polemizuje o tom, či je pre kresťanov „dôležitejší“ Veľký piatok alebo Veľkonočná nedeľa. Ako povedal Mráz, tieto dni však z cirkevného hľadiska nemožno oddeľovať, keďže udalosti na seba nadväzujú a sú základom kresťanstva:
„Veľká sobota, aj keď sa na ňu často zabúda, je veľmi dôležitým dňom. Všade je ticho, ľudia doma čosi varia a pripravujú, v chráme je ticho, len kdesi tá pláštenica. Telo je uprostred chrámu, ľudia prichádzajú v tichosti, aby sa poklonili, ale kdesi mimo toho nášho priestoru sa deje čosi veľké.“ V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu pripomína Ježišov pohreb, balzamovanie a najmä zostúpenie do podsvetia. Je to jediná sobota v roku, kedy je predpísaný pôst.
Ako sa prežíva Veľká noc v židovskej kultúre?
Židia slávia Veľkú noc v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Veľkonočná nedeľa tak môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Termín týchto sviatkov je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Dátum kresťanských veľkonočných sviatkov často nadväzuje na židovské sviatky Pesach. To, že ide o židovskú Veľkú noc, nie je pravda.
Tieto úplne rozdielne sviatky sa však obvykle časovo kryjú, čo potvrdila aj Marta Ďóriová z organizácie židovských žien na Slovensku: „Pesach slávime každý rok. Je to štrnásty nisan, to je židovský mesiac, ten vychádza vždy na iný dátum. Pesach je spomienka na Exodus, Židov štyridsať rokov viedol Mojžiš.“
Ako skonštatovala Ďóriová, aj v judaizme majú počas svojich sviatkov špecifické jedlá: „Keďže Židia boli vyhnaní, Mojžiš s nimi šiel a už nebol čas pripraviť na cestu také cesto, aby vykyslo. Tak vznikli len na slnku také tenké chlebíky a nazvalo sa to maces, tenké nekvasené cesto. Pesach sa môže volať aj Sviatok nekvasených chlebov.“
Ako gazdinky bežne svoje domy pripravujú na sviatky upratovaním, platí to aj v židovskom náboženstve. Na Pesach používajú aj zvláštne nádoby a príbor.
„Na osem dní sa pripravuje celá domácnosť. Všetko sa musí vypratať, vyčistiť všetky vrecká kabátov a všetko, aby tam neostala náhodou omrvinka chlebíka alebo niečoho. Potom celá domácnosť nie je pripravená na ten sviatok,“ doplnila Ďóriová s tým, že najdôležitejším rituálom sviatku Pesach je Sederová večera: „Je to nádherný večer, keď sedí celá rodina spolu a otec rodiny alebo starý otec prečíta celú Hagadu, to je príbeh, ktorý sa číta na Pesach. Celý príbeh je tak rozprávkovo pekne napísaný, putovanie po Izraeli s Mojžišom na štyridsať rokov.“
Pesach pripadá tento rok na 9. apríla. Tomuto sviatku však predchádzal ešte v prvej polovici marca veselý sviatok Purim, kedy čítajú tzv. Megilu. „Je to príbeh o Ester, krásnej mladej žene, ktorá sa vydala za nežidovského kráľa, a tým zachránila židovský národ. Tam vystupuje Haman, to je zlý človek, ktorý chcel vyvraždiť všetkých Židov a nepodarilo sa mu to, lebo bola krásna Ester,“ uzavrela Ďóriová.
Autor: RÁDIO KOŠICE