Charakteristika jeho osobnosti, ale aj konkrétne činy, ktorých sa dopustil, ukrývajú archívne dokumenty v Košiciach.
Zaujímavou skupinou archívnych dokumentov v Štátnom archíve v Košiciach sú dokumenty o holokauste. Povedal to riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič. Podľa neho môžeme toto obdobie ohraničiť rokmi 1938 – 1945. V následnej fáze išlo o vyrovnávanie sa s holokaustom, teda o obdobie tzv. retribučného súdnictva, čiže potrestanie vojnových zločincov.
„Dokumenty k holokaustu sa v Štátnom archíve v Košiciach nachádzajú v niekoľkých archívnych fondoch. Jeden z najzaujímavejších je Maďarský kráľovský policajný kapitanát. Išlo o organizáciu maďarského ministerstva vnútra, ktorá mala okrem iného na starosti aj kontrolu Židov, ich pohybu, taktiež vydávala súhlas na ich pohyb a zaoberala sa trestnými záležitosťami,“ ozrejmil Pavlovič.
Ako ďalej uviedol, keď vypukla najhoršia fáza holokaustu na maďarskom území v roku 1944, Maďarský kráľovský policajný kapitanát riadil sústredenie a neskôr deportácie Židov. Židovské obyvateľstvo bolo koncentrované na dvoch miestach v Košiciach.
„Prvé miesto bola takzvaná Jakabova tehelňa na dnešnej Moldavskej ulici, druhé miesto už bolo bližšie k železničnej stanici, kde prebiehali deportácie, bolo to židovské geto zhruba v priestore Palackého ulice. Niektoré z tých ulíc sú už ale asanované.“
Do táborov posielal aj chorých
Veliteľom židovského geta bol László Csatáry, ktorý je známy svojou krutosťou. V košických dejinách sa mihol v niekoľkých mesiacoch, a to práve v roku 1944. V archívnych dokumentoch ľudového súdu v Košiciach, konkrétne v trestnom spise, je zachovaná nielen charakteristika jeho osobnosti, ale aj konkrétne činy, ktorých sa dopustil.
Základnou výhovorkou vojnových zločincov, ako poznáme aj z Norimberského procesu, bolo, že počas holokaustu plnili len príkazy nadriadených. Archívne dokumenty však hovoria niečo iné.
„Tu je niekoľko svedectiev, a nejde vždy o svedectvá preživších židovských obyvateľov, že Csatáry vykonával nadprácu a činy, ktoré vykonal, vykonával z vlastnej iniciatívy. A v mnohých prípadoch gestapo muselo meniť, respektíve brzdiť jeho rozhodnutia, prípadne nesúhlasilo s jeho rozhodnutiami,“ uviedol riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach.
Zároveň doplnil, že Csatáry mal konkrétne na starosti organizáciu židovských obyvateľov do transportov. Nerešpektoval však výnimky, ktoré niektorí ľudia mali, napríklad aj od maďarského ministerstva vnútra.
„Ani tieto neakceptoval. A keď hrozilo, že toto jeho rozhodnutie bude zvrátené, a že tí ľudia sa do transportu nedostanú, tak ich na pár dní skryl, kým sa ich nepodarilo nájsť ich príbuzným. A keď už opadol záujem, tak či tak, ich do toho vagónu naložil a odtransportoval do Osvienčimu.“
Spravodlivosti ušiel
Csatáry bol nielen antisemita, ale takisto mu prekážalo aj akékoľvek demokratické alebo protifašistické zmýšľanie. Nielenže vyhľadával obyvateľov židovského pôvodu, ale aj predstaviteľov politických strán spred roka 1938 z obdobia prvej republiky. Rovnako iniciatívne navyšoval počty ľudí, ktorí mali byť deportovaní do koncentračných táborov.
„Tak napríklad v trestnom spise je zachované svedectvo lekára z košickej psychiatrie, keď Csatáry iniciatívne prišiel do nemocnice a všetkých psychicky chorých pacientov naložil do transportu. Takisto odtransportoval deti z detských domovov židovského pôvodu. Takisto odtransportoval pacientov z košickej nemocnice, ktorí boli po ťažkých operáciách a transport pravdepodobne ani neprežili,“ načrtol Pavlovič.
Podobných príkladov by sa podľa neho našlo v archívoch oveľa viac. Ak by sme po nich pátrali, zistili by sme, že všetky výpovede svedkov majú spoločného menovateľa. A to Csatáryho krutosť, a jeho pravidelné používanie koženého korbáča, ktorým bil ľudí.
„Niekoľkí svedkovia spomínajú, že pri tom, ako sa zriaďoval sústreďovací tábor v tehelni, sa vytváralo oplotenie, a jamy na stĺpy pre to oplotenie holými rukami vyhrabávali ženy, ktoré tam boli sústredené,“ uviedol ako jeden z príkladov Csatáryho krutosti Richard Pavlovič.
Vojnový zločinec László Csatáry bol v roku 1948 odsúdený v Košiciach v neprítomnosti na trest smrti. Spravodlivosti sa ale nakoniec vyhol. A to tak, že utiekol do Kanady. V roku 2013 zomrel vo veku nedožitých 99 rokov v Budapešti na zápal pľúc.
Autorka: LEA HEILOVÁ