Na post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) sa bude 4. novembra uchádzať trinásť kandidátov. Každému z nich sme položili sedem rovnakých otázok, dnes vám ponúkame druhú z nich.
Plánujete v pozícii župana KSK (v nadväznosti na Ministerstvo životného prostredia) konkrétne kroky v súvislosti s revitalizáciou Zemplínskej Šíravy?
Jozef Bobík (nezávislý), technik
Rozbehnem činnosť konzorcia, ktoré bolo založené v prvom volebnom období. Jeho zámerom bola likvidácia PCB látok v prívodnom kanáli Laborca, v rieke Laborec a aj v samotnej Z. Šírave. Konzorcium založil KSK, mesto Michalovce, mesto Strážske, ministerstvo životného prostredia a súkromná firma so skúsenosťou v oblasti likvidácie PCB. Za mesto Michalovce som dokument podpísal ja.
Jozef Červeňák (Rómska iniciatíva Slovenska), riaditeľ ARMO SR
Ak zbavíme Zemplínsku Šíravu názvu Kontaminovaná potom strategický rozvoj turizmu bude mať významnú rolu rozvoja tohto regiónu, budeme konkrétne kroky smerovať aj v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia na získavanie Eurofondov. Toto je dôležitý proces východu - rozvoj turizmu znamená veľa pracovných príležitostí a účasť súkromných podnikateľoch.
Jaroslav Džunko (nezávislý), vynálezca
Zemplínska Šírava je moja srdcová záležitosť už od detstva, keď som každý rok trávil letné prázdniny pri babke na Zemplíne. Pamätám na jej turistický rozkvet, keď bola socialistickým morom aj pre Poliakov a Čechov. Bohužiaľ, politické zmeny v Európe presmerovali turistický ruch k Stredozemnému moru.
Zamorenie Zemplínskej Šíravy polichlórovanými bifenylmi (PCB) uniknutými z Chemka Strážske bolo vážnym ekologickým problémom. Tieto látky usadené v nánosoch sedimentov aj v súčasnosti od Strážskeho pri záplavách sa premiestňujú do Zemplínskej Šíravy, ktorá nie je prietokovou nádržou. Ako chemik poznám laboratórne metódy na odbúranie PCB látok, ale na plošne veľkom a hlbokom území sa prakticky takáto metóda nedá aplikovať. Budem kriticky sledovať pokusy ekologických špekulantov o revitalizáciu životného prostredia od PCB zamorenia za veľké milióny.
Turistická sezóna pri vode Zemplínskej Šíravy trvá sotva 3 mesiace. Podnikatelia v tejto oblasti mali by sa snažiť kvalitnými službami a lacnými cenami lákať turistov aj na nasledujúci rok. Obce mimo turistickej sezóny mali by podnikateľom radikálne znížiť ceny za prenájmy nehnuteľnosti a miestne dane. Pozitívum pre turistický ruch je termálne kúpalisko v Kaluži. Rozšíriť by sa malo o liečebné kapacity. podobne aj Sobranecké kúpele.
Rozvoj turizmu nepovažujem za spásu Slovenskej ekonomiky, keď Zemplínčan ide v zime do Tatier si zalyžovať a na revanš v lete Tatranec sa ide vykúpať do Zemplínskej Šíravy. Prehnane vysoké peniaze vrážané do turistických cyklotrás, po ktorých v zime nikto nebicykluje, mali by sa investovať efektívnejšie do rozvoja priemyslu v KSK. Navrhujem aby sa voda zo Zemplínskej Šíravy pod hrádzou využívala na lacnú závlahu v obciach Závadka, Hnojné a Blatné Revištia pre intenzívnejší rozvoj poľnohospodárskej výroby.
Richard Raši (SMER-SD, SMK, Strana zelených Slovenska a Starostovia a nezávislí kandidát), primátor Košíc
Tak ako už niekoľko rokov postupne revitalizujeme jedinú prírodnú vodnú plochu v intraviláne Košíc na Sídlisku Nad jazerom, aby opäť slúžila ľuďom, určite sa budem snažiť po oboznámení sa s doteraz podniknutými krokmi nájsť riešenie, ktoré pomôže zrevitalizovať Zemplínsku Šíravu a vrátiť jej status „slovenského mora.“ Naša skúsenosť je taká, že takéto zámery si vyžadujú čas. Mesto Košice v súvislosti s výrazne nepriaznivou kvalitou vody v rekreačnej časti Jazero v Košiciach urobilo kroky na jej odstránenie už v rokoch 2015 a 2016. Ak chceme dosiahnuť optimálne výsledky kvality vody, musíme v tomto snažení pokračovať aj v rokoch 2017 a 2018. V rozpočte mesta je na túto aktivitu na tento rok vyčlenených 70 000 eur. Používame pritom prípravky, ktoré sú ekologické, a absolútne neškodné pre zdravie ľudí, ako aj pre rastliny a živočíchy.
Lukáš Sisák (KSS), živnostník
Áno. Zemplínska Šírava si už konečne zaslúži revitalizáciu, po desiatkach rokov nezáujmu, chátrania, rozbitia infraštruktúry a dehonestácie prostredia. Urobím všetko pre to, aby mohla vstať z popola ako jedna originálna vodohospodárska, rekreačná a oddychová oblasť.
Avšak o nič menej, alebo viac, ako pre všetky ďalšie oblasti v kraji, ktoré boli zdehonestované rozbitím systému a nezáujmom kompetentných po roku 1989. Máme tu podobné problémy i v iných lokalitách kraja na Gemeri, Zemplíne, Above, Spiši. Tie tiež potrebujú akútnu, okamžitú revitalizáciu, podporu a starostlivosť. Pomôže rada primátorov a starostov miest a obcí kraja, pomôžu ministerstvá ak ich k tomu patrične pritlačíme a pomôžu i občania, ak ich dostatočne motivujeme. Jedno je ale isté: Už to nenecháme tak, ako to bolo doteraz, že to i pričinením kompetentných spelo k postupnému totálnemu zániku a zničeniu.
Vladislav Stanko (nezávislý), podnikateľ
Najprv by som sa rád oboznámil s tým čo sa doposiaľ v tejto problematike reálne urobilo. Z medializovaných informácii je známe že na revitalizáciu určené finančné prostriedky napríklad z nórskych fondov sa použili na úplne iné ciele.
Štefan Surmánek (ĽSNS), SZČO
Odpovedať na túto otázku v rozsahu niekoľkých viet je nemožné. Revitalizácia Zemplínskej Šíravy si vyžaduje aktívne zapojenie všetkých súčastí verejnej správy ale aj súkromného sektora. Dôležitou úlohou sa ukazuje nutnosť nastaviť legislatívu tak, aby pre krajskú, mestské a obecné samosprávy a podnikateľskú sféru bolo zaujímavé a výhodné investovať do údržby, opráv a budovania potrebnej infraštruktúry. Faktom je, že dnes Z. Šírava stratila svoj pôvodný význam jednej z najznámejších a najnavštevovanejších rekreačných oblastí. Preto je nevyhnutné hľadať nové možnosti jej využitia a tomu prispôsobiť aj nové investičné zámery a budovanie infraštruktúry ( jachtársky šport, športový rybolov, priemyselný chov rýb, wellness centrá, vidiecka turistika apod.).
Jarmila Tkáčová (SNS), ekonómka
Ministerstvo ide hľadať vinníka za nahromadenie polychlorovaných bifenylov (PCB) v Šírave a okolí, ja budem hľadať spôsob a peniaze na odstránenie tejto starej ekologickej záťaže. Zdrojom kontaminácie je výroba PCB látok v Chemku Strážske v druhej polovici minulého storočia. Síce vítam aktivitu ministerstva, hlavne geologický prieskum areálu Chemka Strážske, ale vinník je zrejmý. V čase centrálne riadenej socialistickej ekonomiky všetko riadil štát. Ako poslankyňa výboru pre životné prostredie som bola s kolegami zhruba pred desiatimi rokmi na výjazdovom rokovaní v areáli Chemka Strážske, kde štátny tajomník ministerstva sľuboval, že sa to bude riešiť, no stav sa nezmenil.
Podľa meraní štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach prekročujú vzorky z rýb z výpustného kanála Zemplínskej Šíravy povolené limity a PCB sa cez ryby dostávajú do potravinového reťazca. Preto bude mojou úlohou v prípade zvolenia zoskupiť sily a združiť financie nielen v kraji, ale aj celoslovenské a európske na likvidáciu tejto záťaže. Rozvoj turizmu to nespomalí, pretože voda na kúpanie v Šírave je nezávadná, čo potvrdilo aj meranie kvality vody hygienikmi.
Rastislav Trnka (SaS, OĽaNO, KDH, NOVA a Šanca), projektový manažér
Na Zemplínskej Šírave je obrovský potenciál turistického ruchu. Viem o projektoch, ktoré by pomohli rozhýbať Šíravu: plávajúca reštaurácia na vodnej hladine, cyklochodník okolo Zemplínskej Šíravy, alebo drevená rozhľadňa v pohorí Vihorlat a mnoho ďalších. Urobím všetko preto, aby Košický samosprávny kraj skoordinoval tieto aktivity, rozhýbal turistický ruch a zvýšil kvalitu života ľudí na Zemplíne.
Na otázky neodpovedali:
Súkromný podnikateľ Róbert Bačinský (nezávislý), ekonóm Rudolf Botka (Nový parlament), primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky (Mosta-Híd, SKOK – Európski liberálni demokrati), primátor Kráľovského Chlmca, predseda – občianske združenie Inštitút sociálno – ekonomických otázok Oliver Petrík (Jednota – ľavicová strana Slovenska).
Zoznam kandidátov na poslancov KSK nájdete tu.
Ako plánujú prešovskí kandidáti na župana ochrániť Karpatské bukové pralesy sa dočítate tu.