Kto bol svätý Štefan a prečo ho slávime?

SlovenskoHistoricKE

Aj pri tomto sviatku sa pozeráme na udalosti v dvoch rovinách.

Foto
Sv. Štefan na obraze renesančného talianskeho maliara Carla Crivelliho z 15. storočia  / HistoricKE

Dnes, 26. decembra oslavujeme sviatok Svätého Štefana. Dívať sa na tento deň možno dvojako - podľa cirkevných tradícií a podľa pohanských, teda tých tradícií a úkonov, ktoré v tento deň po stáročia vykonávali naši predkovia. Svätého Štefana by sme nemali zamieňať so Štefanom I. – prvým uhorským kráľom, ten svoj sviatok oslavuje v auguste.

Foto
Freska zobrazujúca umučenie sv. Štefana  / HistoricKE

Svätý Štefan žil v prvom storočí p.k. v Jeruzaleme a o jeho živote sa v krátkosti píše v Novom zákone v knihe Skutky Apoštolov. V kresťanskej cirkvi pôsobil ako prvý diakon, pričom jeho úlohou bolo starať sa o vdovy a chudobných. Neohrozene kázal, čo sa mu neskôr vypomstilo, keď ako prvý podstúpil pre svoju vieru mučenícku smrť - bol ukameňovaný v roku 33 p. k. Pri jeho smrti bol prítomný aj Šavol, budúci veľký apoštol Pavol.

Na freskách a reliéfoch zvykne byť zobrazovaný ako mládenec v diakonskom odeve a jeho znakmi sú palma – ako symbol mučeníctva a víťazstva, tiež hromada kamenia ako odkaz na jeho smrť. V tradičnej kultúre splynul sviatok svätého Štefana so starším predkresťanským agrárnym sviatkom, keď sa vykonávali obyčaje zabezpečujúce úrodu, blahobyt a šťastie. Jeho charakteristikou bolo obsypávanie zrnom, čo cirkev neskôr prijala a vysvetľovala ho ako pamiatku na ukameňovanie. So Svätým Štefanom považovaným za patróna koní sa spája aj zvyk brodiť kone v snehu alebo vode, aby boli po celý rok silné a zdravé.

Foto
Freska zobrazujúca umučenie sv. Štefana / HistoricKE

Ako bolo spomenuté v úvode, sviatok Svätého Štefana si u nás pripomíname na Druhý sviatok vianočný, ktorý ešte stále býval považovaný za prísny cirkevný sviatok, vzťahovali sa naň zákazy práce a návšteva kostola bola povinnou, hoci v polovici 20. storočia sa už ako obyčajový predpis vytrácala. Avšak už bol slobodnejším dňom na zábavu, sprevádzala ho popôstna radosť, zároveň sa skončila sociálna izolácia, keďže počas pôstu boli tanečné zábavy zakázané. Bezprostredná uvoľnená zábava bola typická aj pre iné historické obdobia.

Veselá atmosféra bola umocnená faktom, že mená Štefan a po ňom nasledujúci Ján boli (spolu s Jozefom) mimoriadne frekventované mená. Konali sa pochôdzky po domoch, v ktorých žili Štefanovia, vinšovalo sa im, rozprávali sa vtipy, čo patrične využívala najmä mládež. Zároveň druhý deň Vianoc bol termínom pre príbuzenské návštevy. Pre stravovanie na Štefana je príznačné, že sa konzumovali zvyšky zo sviatočných jedál. Ak aj potom zostali nejaké zvyšky, zjedli sa na Jána.

Pravdepodobne z týchto zvyklostí sa vyvinuli štefanské zábavy, ktoré poznáme dnes. V súčasnosti sa v tradícii uchovávajú najviac návštevy príbuzných a vinšovanie.

Autor: HistoricKE

 

Komentáre