Kto boli košickí mučeníci a prečo boli vyhlásení za svätých?

KošiceZaujímavosti

Rok vernosti arcidiecézy vyvrcholí slávnostnou omšou.

Nielen Košická arcidiecéza, ale aj katolícka cirkev na Slovensku si tento rok pripomína 400. výročie smrti svätých košických mučeníkov, Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Za svätých ich 2. júla 1995 priamo v metropole východu vyhlásil vtedajší pápež Ján Pavol II. „Pred 400 rokmi boli umučení traja kňazi tu v Košiciach, práve preto, že boli katolíci, práve preto, že chránili katolícku vieru. Protestantské vojská vtedy, keď robili veľké ťahy na všetko katolícke, tak urobili jeden ťah proti týmto trom mladým kňazom. Mali do 40 rokov. Trpeli práve preto, že sa prihlásili ku katolíckej cirkvi a to ich lomenie, aby odišli z katolíckej cirkvi a postavili sa proti cirkvi a proti pápežovi, toto ich stálo život,“ uviedol pre Košice Online košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.

Traja kňazi boli umučení pred 400 rokmi na mieste neďaleko Premonštránskeho kostola. Košická arcidiecéza sa na toto výročie pripravovala od jesene minulého roka. Ako povedal Bober, veriaci sa mohli zúčastniť viacerých aktivít, ktoré odštartovalo blahorečenie Anny Kolesárovej: „7. september je výročný deň smrti našich košických mučeníkov. Pred rokom 1. septembra bola u nás beatifikácia Anky Kolesárovej, ktorá dostala titul mučeníčka z konca druhej svetovej vojny. Začali sme práve s takým svedectvom, s takým aktuálnym, živým svedectvom našich čias a napojili sme to potom už na udalosť, ktorá je veľmi silná, nie tak emočne, ako historicky a hodnotovo.“

Foto
Košickí mučeníci / Košická arcidiecéza

Obnoviť túžbu po vernosti

Celoročná príprava na slávenie výročia smrti košických mučeníkov sa niesla v znamení motta Obnoviť túžbu po vernosti. „My sme sa usilovali v tomto roku na rôznych úrovniach prežívať toto výročie. Predovšetkým sme si dali motto pre tento rok Obnoviť túžbu po vernosti, pretože vernosť je veľmi dôležitá v každom ohľade, nielen vo vzťahu k Bohu, ale aj k záväzkom, ktoré máme tu na zemi, i voči spoločenstvám, či už rodinnému spoločenstvu, manželstvu, alebo aj vernosť napríklad v cirkvi,“ povedal Bober s tým, že traja kňazi sú príkladom vernosti, ktorá je dôležitá aj v súčasnosti: „Vernosť je dôležitá nielen pre nás kňazov, ale aj v živote v rodine, manželstve, priateľstvách. Doba, v ktorej naozaj akosi nič nie je sväté, si zaslúži takéto svedectvo, aby sme sa aj my na nich pozreli, že máme prehodnocovať vždy svoju vieru aj svoju ľudskosť.“

Košická arcidiecéza skúmala príbehy mučeníkov nielen na duchovnej, ale aj na vedeckej úrovni. Vydala viaceré odborné publikácie či usporiadala vedeckú konferenciu o ich živote a smrti. „Titulovali sme našu aulu Teologickej fakulty práve titulom Aula svätých košických mučeníkov. Boli formačné aktivity vytvorené pre kňazov. Pastoračné aktivity boli tým, že sme dali vytvoriť relikviáre s ostatkami košických mučeníkov a tie putovali do každej farnosti,“ dodal Bober s tým, že niektoré aktivity budú pokračovať aj po sviatku košických mučeníkov, ktorý je stanovený na 7. septembra: „Pre mladých sme požehnali základný kameň pre stavbu Pastoračného centra Anky Kolesárovej v jej rodisku vo Vysokej nad Uhom. Bola prvá promócia absolventov kurzu Master v teológii manželstva a rodiny. Pre snúbencov sme vytvorili možnosť jubilejných stretnutí po 25 rokoch manželstva. Teraz v októbri to bude po 50, 60 a 65 rokoch manželstva.“

Čo znamená život košických mučeníkov a ich príklad vernosti pre Bernarda Bobera? „Ja si veľmi ctím týchto našich mužov viery, našich kňazov, mučeníkov, Marka, Štefana a Melichara práve preto, že naozaj v rozhodnej chvíli povedali: „Tu som,“ a potvrdili vernosť jednak Bohu, cirkvi a toto sa mi na nich páči, lebo dnes je to tak, že ak je to dobré, ľahké, tak to berieme. Ak je to trošku náročné, tak uvidíme a ak je to celkom ťažké, tak sa na to nepodujmeme. A toto je práve charakteristika týchto troch postáv.“

Tvárou v tvár

Príbehy košických mučeníkov nezaujali len veriacich, ale aj tím odborníkov, ktorí sa zaoberali tým, nakoľko sa historické záznamy zhodujú so skutočnosťou. „My sme mali veľmi málo času, čiže to nebola analýza, ale bola to skôr obhliadka, pretože antropologická analýza trvá niekoľko hodín, možno niekoľko dní podľa toho, čo na kostiach nájdete. Obhliadli sme lebky. Bolo treba niečo zmerať, čiže zistiť nejaké metrické charakteristiky, ktoré sú potrebné ako podklady k rekonštrukcii,“ vysvetlila antropologička Silvia Bodoriková.

Historické záznamy nie sú vždy presné. Niektoré skutočnosti nám navždy ostanú zahalené rúškom tajomstva. Ako spresnila Bodoriková, odborníkov aj v prípade košických mučeníkov zaujímali stopy po mučení na ich kostrových ostatkoch: „Samozrejme, historické záznamy my nevieme nejakým spôsobom overiť. Je to 400 rokov, čiže je dosť možné, že každý niečo pridal. Niektoré tie zranenia korešpondovali tak, ako ich opisovali.“

O aké zranenia a stopy po mučení išlo, nám vysvetlila antropologička Michaela Dörnhöferová: „U Štefana Pongráca to boli poranenia na ľavej strane temennej kosti, čo by mohlo byť malé poranenie po nejakom bodnutí do hlavy. V oblasti krku v úrovni práve ako je rameno alebo uhol sánky, čo by tiež mohli viesť k nejakému ťažšiemu zraneniu. Ale ani u jedného z nich sme nenašli zranenia, ktoré by bezprostredne hovorili o príčine úmrtia, že by to bolo jednoznačné, že na základe tohto určite zomrel. Skôr tam je predpoklad, že tie zranenia boli charakteru, kedy oslabili telo a postupne zomierali.“

Keďže pri kostrových pozostatkoch chýbali rebrá a časti kostry hrudníka, tím odborníkov nemohol skúmať bodno-rezné poranenia, ktoré by viedli k smrti kňazov. Preto sa domnievajú, že košickí mučeníci zomierali na následky viacerých zranení. Odborníci napokon zistili, že ostatky kňazov boli pomiešané. Čo bolo pre antropológov najťažšie? „Najťažšia bola krátkosť času, pretože, keď sa máte sústrediť na tri rôzne kostry za jeden deň, neprehliadnuť nič, všetko zaznamenať, všetky potrebné veci, tak to bol pre nás adrenalínový výkon, ale podarilo sa nám vyťažiť maximum. V Ostrihome sme si potvrdili, že kostrové pozostatky sú pomiešané. Nevýhodou bolo pre nás to, že sme si nemohli pozrieť kostru vedľa kostry. Určite by sa nám podarilo ich správne napasovať,“ priznala Dörnhöferová.

Konečná podoba tvárí košických mučeníkov vznikala špeciálnou metódou. „Takú metódu sme vynašli v spolupráci s kolegami z Archeologického ústavu Akadémie vied Brno a je to upravená, špeciálna metodika, takzvanej fotogametrie. Týmto pojmom rozumieme vedu, ktorá dokáže získavať metrické údaje, teda informácie o veľkosti a tvare nejakého objektu z fotografií,“ informoval geodét Jiří Šindelář s tým, že podoba tvárí košických mučeníkov vznikala na základe fotografií ich kostrových ostatkov: „Vo chvíli, keď udržíte metódy, ktoré používa Cicero Moraes pre rekonštrukciu tváre z lebky, potom tvar a podoba lebky viac ako z deväťdesiatich percent zodpovedá realite. Tých zvyšných desať percent už je účes, farba vlasov a očí, čo už sú informácie, ktoré bez zložitých analýz DNA a podobne nemáme šancu zistiť.“

Po stopách mučeníkov

Do Dómu svätej Alžbety budú už zajtra (7.9.) putovať tisícky veriacich nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, aby si aj slávnostnou omšou pripomenuli 400. výročie smrti košických mučeníkov. Ich ostatky sú uložené v relikviári v jednom z oltárov katedrály. „My sa predovšetkým stretneme na slávení svätej omše v našej katedrále. Pozvali sme biskupov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Pozvali sme aj laicky zaangažovaných aj verejných činiteľov na toto stretnutie. Kňazi sú pozvaní a prídu aj laici. Majú tu byť aj nejaké večerné programy. Do toho sa zaangažovalo aj mesto a tiež aj naše divadlo,“ doplnil Bober.

Program slávnosti začne už v dopoludňajších hodinách. „O 9.00 hod. začne slávenie Fatimskej soboty tu u nás. Vedenie tejto pobožnosti bude pod záštitou biskupa Mareka, pozvali sme aj kňazov. Celebrantom aj kazateľom by som mal byť ja na tejto slávnosti, ostatní budú koncelebrovať spolu s nami. Ľudia prídu z viacerých strán, nielen diecézy, ale aj Slovenska a zahraničia,“ dodal Bober s tým, že Košická arcidiecéza sa pripravila na nápor pútnikov: „Ak nebude miesta v katedrále, ktorá je dosť priestorovo obsažná, tak bude aj vonkajšia obrazovka, takže nech si veriaci prinesú skladacie stoličky, aby si mohli sadnúť,  mohli pozerať cez obrazovku. Nerobíme to na nejakom širšom priestranstve. Túto akciu robíme v našej katedrále, v Dóme svätej Alžbety. Rozhodli sme sa, že to urobíme práve tu, na mieste v blízkosti ich umučenia.“

 

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

 

 

 

 

Komentáre