Ocenení vedci sú najmä z USA či Japonska.
Švédska Kráľovská akadémia tento týždeň oznámila laureátov Nobelovej ceny za medicínu, fyziku a chémiu. Cenu za fyziológiu alebo medicínu získali vedci z USA a Japonska Mary Brunkowová, Fred Ramsdell a Šimon Sakaguči za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie. Tá bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus. Objavy týchto vedcov podnietili vývoj nových liečebných postupov, napríklad v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení. Postupy sa aktuálne hodnotia v klinických štúdiách.
„Ich objavy boli rozhodujúce pre naše pochopenie fungovania imunitného systému a toho, prečo sa nie u všetkých vyvinú závažné autoimunitné ochorenia,“ uviedol predseda Nobelovho výboru Olle Kämpe.
Tieto objavy by okrem iného mohli zvýšiť úspešnosť aj pri transplantáciách.
Nobelovu cenu za fyziku získali spoločne John Clarke, Michel Devoret a John Martinis, ktorí pôsobia na Kalifornskej univerzite v USA. Akadémia ocenila ich objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantizácie energie v elektrickom obvode.
Na základe výskumu týchto vedcov bude možné vyvíjať novú generáciu kvantových technológií vrátane kvantovej kryptografie, kvantových počítačov a kvantových senzorov.
„Je úžasné sledovať, ako už sto rokov stará kvantová mechanika dokáže stále ponúknuť nové prekvapenia. Je to aj nesmierne užitočné, pretože kvantová mechanika je základom všetkých digitálnych technológií,“ povedal predseda Nobelovho výboru pre fyziku Olle Eriksson.
Ocenenie v oblasti chémie získali Susumu Kitagawa z Kjótskej univerzity v Japonsku, Richard Robson z Melbournskej univerzity v Austrálii a Omar Yaghi z Kalifornskej univerzity v americkom Berkeley, a to za vývoj kovovo-organických štruktúr.
Laureáti vytvorili molekulárne štruktúry, ktoré obsahujú veľké póry. Cez nich môžu prúdiť plyny a iné chemické látky. Tieto kovovo-organické štruktúry možno použiť napríklad na získavanie vody zo vzduchu na púšti, na zachytávanie oxidu uhličitého, zadržiavanie toxických plynov alebo na katalýzu chemických reakcií.
„Kovovo-organické štruktúry majú obrovský potenciál a prinášajú doteraz netušené možnosti výroby na mieru šitých materiálov s novými funkciami,“ uviedol predseda Nobelovho výboru pre chémiu Heiner Linke.
Napríklad v elektronickom priemysle sa už začali tieto materiály používať na zadržiavanie niektorých toxických plynov potrebných pri výrobe polovodičov. Iná kovovo-organická štruktúra dokáže zas rozkladať škodlivé plyny vrátane takých, ktoré sa dajú použiť ako chemické zbrane. Mnohé firmy s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov testujú materiály, ktoré dokážu zachytávať oxid uhličitý z komínov tovární a elektrární.
Niektorí vedci sa domnievajú, že kovovo-organické štruktúry majú taký obrovský potenciál, že sa stanú materiálom 21. storočia.
Zdroj: TASR