Bežecký klub Furča Košice usporiadal v lesoparku sídliska Dargovských hrdinov 23. ročník Extrém maratónu.
Fyzicky náročný 42-kilometrový beh s prevýšením takmer 600 metrov zvládol najrýchlejšie Peter Kühtreiber. Členovi klubu Spartans Michalovce namerali v cieli čas 3 hodiny, 5 minút a 21 sekúnd. Obhajcu vlaňajšieho triumfu Jozefa Čurleja zdolal o takmer dve minúty, pričom väčšinu pretekov strávili bok po boku.
„Počasie nám vyšlo výborné a vďaka Jožkovi sa mi išlo skvele. Po 39. kilometer sme išli spolu a pocitovo som sa cítil na jednotku. Všade bolo dostatok tieňa i vody. Naozaj super,“ pochvaľoval si podmienky i priebeh pretekov Kühtreiber. Problémy mu nerobil ani ťažší profil trate, ktorá obsahuje výrazné klesanie a následné stúpanie medzi Zeleným dvorom a Budimírom. „Pri otočke do štvrtého kola som už ten kopec cítil v nohách, ale treba trénovať aj kopce. Je to hlavne o tréningu. Faktom je, že napríklad v porovnaní s Medzinárodným maratónom mieru je to oveľa ťažšie. Mne sa tu napriek tomu beží lepšie ako na košickom maratóne. Toto je jednoducho zaujímavejšie. Teraz sa ešte pôjdem trochu vyklusať potom sa možno poopaľovať k vode.“
Očakávanú rolu hlavnej favoritky ženskej časti potvrdila ultramaratónkyňa a milovníčka kopcov Ivana Butoracová z MTC Vyšná Šebastová. S časom 3:36:33 sa zmestila aj do najlepšej desiatky absolútneho poradia.
„Pred dvomi týždňami som odbehla celkom slušne 130-tku a toto som teda brala ako vyklusanie. Momentálne nabehávam kopce a snažím sa nabrať čo najviac kilometrov do jesene. Tento maratón dá určite zabrať tým, ktorý netrénujú kopce. Ja pre zmenu nebehám roviny a mne to teda sedelo a bolo to úplne v pohode,“ pousmiala sa ženská víťazka, ktorej čas mohol byť aj oveľa lepší. Väčšinu pretekov však predebatovala s parťákmi na trati. „Môžem povedať, že som sa veru dobre nasmiala a prebrali sme všetky možné témy. Bavili sme sa o ženských implantátoch, bežeckých gatiach, hudbe, ale napríklad aj o tom, ako som vlani zablúdila. Aj vďaka tomu zbehli preteky hladko.“
Podobné „kratšie“ behy vníma Ivana ako tréning pre ultramaratóny. Za svoj jesenný vrchol považuje Spartathlon v Grécku a medzitým absolvuje viaceré maratóny a 6-hodinovky. Furčiansky Extrém maratón vníma ako jednu zo svojich srdcoviek.
„Ja mám tieto behy na Furči veľmi rada. Stretávajú sa tu spravidla praví maratónci a nie tzv. komerční bežci. A navyše tu v podstate všetkých poznám. Pochváliť musím aj organizátorov, pretože priamo po dobehu do cieľa ma v ňom čakala pizza. Ja som totiž po takýchto pretekoch hladná,“ dodala dobre naladená ultrabežkyňa s rozvoniavacou pizzou v rukách.