Kultová Nebra na Bočnej skončila

Druhé najväčšie mesto na Slovensku sa určite môže pochváliť aj počtom kaviarní a rôznych podnikov na meter štvorcový. Niektoré lokály sa menia, iné ostávajú. A sú aj také, ktoré prežili dlho a v našich končinách miešali ako prví iné drinky a ponúkali netradičnú kávu. 

Ak ste v Košiciach prežili študentské časy, zaiste vám niečo hovorí pojem NEBRA. Alebo, aby sme to upresnili, Nebra Café... Ak ste pravidelným návštevníkom, možno ste si boli tiež tento víkend poplakať a zaspomínať. Kto tu dlhšie nebol, vedzte, že kultová Nebra, v ktorej kto nebol, akoby v Košiciach ani neštudoval - je oficiálne minulosťou. Hovoríme o Nebre na rohu Bočnej a Vrátnej, o mieste, kde sa dalo dostať iba na „klubové karty“ a podával sa fínsky dych i Nebrin bozk.

Nedalo nám to, tak sme sa tam zastavili a zhovárali sa s majiteľmi, teta a ujo Nebrovci, však viete. Teta Majka a ujo Števo si s nami zaspomínali na začiatky a vysvetlili dôvody ukončenia. 

Nebra café začínala svoju púť v Košiciach pred viac ako pätnástimi rokmi. Na Bočnú ulicu radi zabočili mnohí. Začiatky boli náročné, no už vtedy sa tento podnik niečim líšil. Miešanými nápojmi, ktoré vtedy nerobil v Košiciach takmer nikto. 

„Prvý drink, ktorý môj manžel namiešal bol Nebrin bozk. Ľuďom zachutil a tak sa tu vracali. V podstate bol silný a sladký ako bozk. Miešané drinky ľudom chutili, tak sme to vyšperkovali na 60 rôznych druhov,“ spomína teta Majka. 

A to drinky ako Fínsky dych, Borsuk venovaný kamarátovi, či Karamelová cesta. 

„Všetci Košičania si určite spomínajú na to, ako bolo naše mesto a Bočná ulica rozkopaná v roku 2005, tak vznikol drink Karamelová cesta, ktorý sa ale pôvodne volal Rozkopaná cesta. Každý drink sa viaže na určite obdobie,“  doplnila Majka.  

Manželia Hanzušovci mali šťastie v tom, že objavili 80% alkohol v časoch, kedy ho ešte málokto používal. Dodali rôzne ingrediencie a vymýšľali jedinečné drinky.

„V tom čase nikoho ani len nenapadlo miešať silný alkohol s niečim sladkým, slabým. Ja mám rád griotku, tak mi to v jedno sobotnajšie ráno napadlo, bolo to ešte v začiatkoch,“  vysvetľuje ujo Števo.  

Nebra bola známa ako študentský podnik. Budúci ekonomóvia, konzervatoristi, ale aj množstvo zahraničných návštevníkov si tento podnik obľúbili z viacerých dôvodov, no to najpodstatnejšie asi bolo, že sa tu nikto na nič nehral a podnik mal jedinečnú atmosféru. A povedzme si rovno, aj priestory a ceny. Fotky šťastných zákazníkov, faraóni, koberce na stene, futbálek i starý dobrý jukebox. 

„Mladí ľudia sú také otvorené duše, mysle. Mladí boli nadšení z toho, že môžu niečo nové vyskúšať. Aj ten príbeh každého drinku, podávate to, tak vysvetľujete, prečo je to tak… To mladých zaujímalo,“  hovorí teta Majka.  

Nevšedný podnik s jedinečnou atmosférou má dnes slogan NEBRA – CONNECTING PEOPLE.

„To tí Nemci, ktorí sem chodili čo zakladali T-Systems, chodili sem na pivko a dali si aj Nebrin Bozk. A keď sa lúčili, tak mali také tričká Connecting people. Nám sa to tak zapáčilo, že sme si to dali aj my na tričká, aj personál, dodnes to máme, aha,“ ukazuje teta Majka na hnedé tričko so žltým textom. 

Keď už hovoríme o spájaní ľudí, keď sme Nebru navštívili v jej posledný deň otvorenia (25.11.), stretli sme mnohých, ktorí tu doslova prežili časť svojho života, alebo stretli svojich budúcich partnerov. Keď sa rozhliadnete, na stenách nájdete aj svadobné fotky tých, ktorí sa tu zoznámili, dali dokopy a dokonca sa tu prišli aj v deň svojej svadby odfotiť. Chodia tu dodnes. 

Inak, zaujímavé je aj to, že podnik mal od začiatku plno a pritom, jediná reklama, na ktorú sa zamerali, bola ústna. Nebra bola nevšedným podnikom aj preto, že personál, teda samotní majitelia pristupovali k všetkým návštevníkom veľmi osobne. Vytvárali sa tu väzby a vzťahy.

„Mnohí z tých mladých ľudí boli aj na internáte a my tým, že sme od nich boli starší, a manželský pár, oni v nás mali takú oporu, brali nás ako rodičov. Ahoj teta Nebra, ujo Nebro, dali sme si kávičku, pokecali o všetkom…“ 

A legendárne sú aj chrumky, ktoré sa od začiatku podávali automaticky k objednávke. Dnes všade preslávené tapas a pozornosť podniku, v Nebre samozrejmosť už pred pätnástimi rokmi. Čo ale starý dobrý Fínsky dych, ktoré ste si mohli doslova zapáliť. Viete ako vznikol? 

„Namiešaný bol fakt kvôli Fínovi, lebo on tu pil takým zvláštnym spôsobom, že tú poslednú kvapku vdýchol do nosa, na jeho počesť sme to tak nazvali, odvtedy sa to tak prezentuje a pije,“  hovorí teta Majka.  

Nebra café sa nie len tak pre nič za nič nazývala kaviarňou. Aj tu boli priekopníkmi práve manželia Hanzušovci. V našich končinách sa vtedy predávala a podávala iba bežná káva.

„V tom 2002 sme začali robiť kávy s príchuťou, ktoré nikto vtedy ešte nerobil, vtedy sa robila len viedenská, alžírska, s vaječným likérom, a také tie klasické. My sme začali aj capuccino robiť s príchuťou,“ spomína s úsmevom teta Majka. 

Kto do Nebry niekedy zavítal, určite sa mu hneď v hlave vybaví aj vstup. Dvere hlásali, že vstup je len na klubovú kartu. Takže, medzi riadkami išlo o študentské karty. Von sa neskoro nad ránom vypúšťalo cez zadné dvere a sklad. Usmievate sa pri tejto spomienke? Aj my :-)

„Chceli sme tu mať normálnu rodinnú atmosféru, príjemnú a nie bezdomovcov a nejakých divných ľudí, preto sme vymysleli klubovú kartu, čo bola vlastne karta ISIC alebo akože klientská karta,“ hovorí Števo.  

A ľudové tu boli aj ceny. Doslova študentské, majitelia rátali s tým, že študenti majú malý rozpočet na týždeň. Dnes ale Nebra na Bočnej končí a tí, čo videli jej legendárne video miliónkrát, sú smutní. 

„Končíme preto, že sme sa nedohodli s majiteľom budovy, aj keď nás viackrát presviedčal, aby sme ostali, ale po tom, čo nám povedal a urobil, sme sa rozhodli, že zatvárame, bohužiaľ,“ hovoria manželia.  

Dobrou správou však je, že Nebru nájdete aj pár metrov ďalej, tzv. Nebra Club,  čo je akoby dcéra veľkej Nebry. Okrem toho, dozvedeli sme sa, že budúci rok by mala Nebra vzniknúť aj v Poprade. Nuž a jedna je v Bratislave. Tá je, ako inak, plná východniarov. 

„Do bratislavskej Nebry chodia väčšinou ľudia, ktorí niekedy chodili do Nebry v Košiciach a tam pracujú, niektorí študujú, ale mnohí tam žijú a pracujú. Z toho máme radosť, že ostali verní, že stretávame staré tváre.“ 

Stará dobrá Nebra ale definitívne končí a mnohí sú z toho smutní. 

„Myslím, že starú Nebru už nič nenahradí. Je to taká srdcovka, najväčší podiel na tom má Majka so Števom, oni sú také srdce toho, prečo sa tu ľudia radi vracajú,“  hovoria návštevníci v posledný deň otvorenia.  

„Je to smutné, ale nič sa s tým nedá robiť, budeme chodiť do druhej Nebričky,“ usmieva sa jeden z návštevníkov. 

Inak, len tak na záver, viete prečo vlastne NEBRA? Majka miluje Egypt a keď jej manžel hľadal priestor, práve čítala knihu a našla meno jedného faraóna, ktorý sa volal Nebre, čo v preklade znamená slnečný, nezabudnuteľný. A také sú aj ich drinky, preto si hovoria Nebra. Tak teda, na zdravie, Nebra! 

Autorka: IVANA GÁLL BAJEROVÁ 

Ďakujeme, ak sme vás týmto článkom inšpirovali, neboli by sme však radi, ak by ste nás bez zdroja kopírovali.