V tretej časti o histórii košických kúpalísk si priblížime tie, na ktoré si aj dnes Košičania radi zaspomínajú. Košice sa opätovne pripojili k obnovenému územiu Československa na konci II. svetovej vojny v roku 1945.
Vo februári 1948 prevzala moc v štáte Komunistická strana a šport a telesná výchova v Košiciach nastúpili do novej etapy rozvoja. Už v roku 1946 sa športový život v meste rozhýbal, súčasťou čoho bol aj rozvoj košického vodného póla, ktorý už na začiatku 50. rokov dosahoval celoštátne úspechy. Vodnopólový oddiel vystupoval pod názvom Červená hviezda a trénoval na Mestskom kúpalisku, vďaka ich úspechom zľudovelo skrátené pomenovanie kúpaliska ako Červená hviezda – Čéhačko. Neskôr kúpalisko upadalo, no nedávno prevedené rekonštrukcie mu vrátili život a my si tak môžeme užívať jeho jedinečné čaro.
Na začiatku 50. rokov v meste vystala potreba vybudovať krytú plaváreň, aby vodné športy a plávanie mohli byť v Košiciach prevádzané aj v zimných mesiacoch. Budova prvej mestskej krytej plavárne bola vybudovaná v rokoch 1957 – 1962. Autorom projektov bol košický architekt Ladislav Greč a o výtvarnú výzdobu interiéru sa postarala výtvarníčka Herta Ondrušová-Viktorínová. Zaujímavosťou je, že krytý bazén bol v poradí štvrtou takouto stavbou v rámci Slovenska a v období realizácie patril medzi najkrajšie v celom Československu.
„Isteže všetkých našich obyvateľov, najmä mládež a športovcov poteší výstavba očistných kúpeľov a bazénov, s ktorou začneme toho roku v priestoroch terajšieho amfiteátru v Petrovom sade. Bude to pekná, moderne vybavená očistná kúpeľ s bazénmi, kde mimo vaní bude bazén s tribúnami pre jednotlivé plavecké športové podujatia. Očistné kúpele budú vybavené suchou a mokrou parou a príslušným potrebným zariadením.“
Rozvoj mesta Košíc, Zpráva Rady MsNV Košice, 1957
Krytá plaváreň bola v prevádzke až do zistenia vážnych technických problémov v 70. rokoch. V súčasnosti tu sídli umelecká hala Kunsthalle. V susedstve krytej haly bol postavený aj vonkajší bazén, ktorý je po rekonštrukcii a v lete stále víta návštevníkov.
V prvej polovici 60. rokov došlo k zbúraniu obľúbenej vojenskej plavárne na Komenského ulici z dôvodu rozširovania tejto ulice. V nasledujúcej dekáde, počas 70. Rokov sa v Košiciach začali do popredia dostávať prírodné kúpaliská.
Jedno z nich – plážové kúpalisko bolo vytvorené na bývalom štrkovisku v rámci rovnomenného sídliska. Koncom 80. rokov bol na jazere vybudovaný vôbec prvý vodnolyžiarsky areál v ČSSR. Ambiciózne plány na rozvoj tejto lokality neboli ale naplnené, pod čo sa podpísali najmä hygienické problémy s vodou. Hoci na kúpalisku Nad jazerom dlhé roky platil zákaz kúpania, lokalita si udržala pozíciu obľúbeného rekreačného miesta. Vďaka aktuálnym projektom, ktoré sa zameriavajú na čistenie vody v jazere, môžeme s potešením konštatovať, že kúpanie je tu povolené.
Ďalšie kúpalisko, ktoré ťažilo z príjemných prírodných podmienok, bolo vytvorené v rozmedzí rokov 1976 – 1982 v oblasti Aničky a Košičania ho poznajú pod menom Ryba. Tak, ako tomu bolo aj pri iných kúpaliskách, určitý čas chátralo, no v 21. storočí bola jeho prevádzka obnovená. Spolu s priľahlým výletným areálom je už tradičným miestom oddychu v našom meste.
Ako bolo spomenuté vyššie, v 70. rokoch bola uzatvorená Mestská krytá plaváreň a Košice tak na určitú dobu ostali bez možností zaplávať si aj v nepriaznivom počasí. Tento problém sa čiastočne vyriešil vybudovaním nového objektu krytej plavárne na dnešnej ulici Protifašistických bojovníkov. Autorom projektu sa stal Ján Šprlák a stavba odštartovala v júli 1977, celkové náklady sa vyšplhali na 52 miliónov Kčs. Dodnes zostáva jedinou krytou plavárňou v meste a určite sa zhodneme na tom, že plávaniachtivým Košičanom by sa zišla ešte aspoň jedna.
Na záver sa zmienime aj o kúpalisku, ktoré kedysi fungovalo v južnej časti mesta pod sídliskom Železníky. Vzniklo ešte v 50. rokoch, no o niečo neskôr zaniklo a chátralo. V novinových článkoch, ktoré boli uverejnené v priebehu 80. rokov, sa popisujú zámery na revitalizáciu kúpaliska.
Z roku 1984 sú zmienky, ktoré ho popisujú ako zdevastované a zároveň predstavujú plány na obnovu:„Pomenované bude Triton, pribudnú tri bazény z toho dve pre deti“.
Rátalo sa aj s výstavbou atypického bazénu v tvare osmičky a ku komplexu sa mali pristavať reštaurácia aj sauna. Zásadnou rekonštrukciou a dobudovaním Triton prešiel až v polovici 90. rokov a fungoval aj po roku 2010. Problémom však toto kúpalisko čelí aj aktuálne a nanešťastie dlhšie zostáva zatvorené. Veríme však, že sa ich podarí prekonať a my si na Tritone užijeme ešte nejedno leto.
Autor: HistoricKE