Kvetnou alebo Palmovou nedeľou začína kresťanský Svätý týždeň

SlovenskoSpravodajstvo

Ježiš prichádza do Jeruzalema. Vie, že ho čaká tragický koniec. Do mesta však nevstupuje ako porazený, ale ako víťaz. Jednoducho, pokorne a s dobrotou. V ten deň, tesne pred Veľkou nocou sa najvyššie náboženské autority rozhodnú ho zavraždiť.

Foto
Ilustračná fotografia / Flickr/Archive

„V Kvetnú nedeľu Ježiš prichádza do Jeruzalema. Mesto a chvíľa kedy sa to stáva označujú tragický koniec, ktorý ho tam čaká. Ježiš to vie. To čo však prekvapuje je, že sa nepriblizuje ku konečnej porážke ako porazený, ale vstupuje do mesta triumfálne ako víťaz," hovorí o udalostiach Kvetnej nedele jeden z najvýznamnejších svetových teológov José Maria Castillo.

Jednoducho a pokorne s dobrotou, čo udivuje, sám organizuje svoj vstup, aby to nebola triumfálna okázalosť víťaza, ale ľudový prejav pokoja a radosti najpokornejších a najjednoduchších ľudí, ktorí ho vždy sprevádzali a zostali pri ňom. Imperátor by určite nevstúpil do svojho hlavného mesta na oslíkovi, ale na koni."

Oslík na ktorého si sadne, učeníci, ktorí mu prevolávajú, divotvorné fakty, na ktoré v tomto momente spomínajú - divy, ktoré dali život chorým a pokrm chudobným - a zvolania pokoja a slávy na nebi, toto všetko iba evokuje ašpirácie najbiednejších a najopustenejších tohto sveta."

V Ježišovi triumfuje všetko to, čo podľa súčasného poriadku je odsúdené na krach. Toto je hlboký zmysel Ježišovho vstupu do Jeruzalema," dodáva Castillo.

 

Foto
Ilustračná fotografia / Flickr/Archive

Ide o najstarší a najvýznamnejší sviatok kresťanského cirkevného roka. Sväté omše budú aj v tomto období naďalej slávené bez účasti veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šírenia nového koronavírusu. Kvetnou nedeľou vstupujú kresťania na Slovensku, ale i vo svete do Veľkého či Svätého týždňa.

Katolíci si počas tohto dňa pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša do Jeruzalema, kde ho vítali palmovými listami a volali mu na slávu. O pár dní neskôr žiadali jeho ukrižovanie.

Počas Kvetnej nedele v rímskokatolíckych kostoloch kňazi posväcujú palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach sú to najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy v budúcom roku. Bahniatka si do kostolov prinášajú na posvätenie aj veriaci.

Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych a evanjelických kostoloch spievajú alebo čítajú pašie - časti evanjelia, ktoré opisujú Pánovo utrpenie, od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Týmto dňom sa zároveň sa začína Veľký týždeň, čo je slovenské pomenovanie obdobia známeho ako Hebdomada sancta, čiže Svätý týždeň.

Kvetnú nedeľu slávia aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Tento deň je známy i pod názvom Palmová nedeľa podľa ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema.

V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: „Aj hľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Tento sviatok slávia i veriaci gréckokatolíckej cirkvi.

Zdroj: TASR/FB RD

Komentáre