Kvôli čiernej stavbe už skončil majiteľ za mrežami, teraz ju rieši NAKA

Za roky regionálnej žurnalistiky som na východe Slovenska zažil a videl veľa bizarných a kontroverzných stavieb. Biomasovú elektráreň hltajúcu tony kubíkov zdravého dreva, uvedenú do prevádzky bez platného stavebného povolenia. Obrovské veže Mikuláša Varehu postavené na betónových pätkách, špekulatívne nie pevne spojené so zemou, ktoré podľa nekorunovaného DPH-áčkového kráľa Zemplína neboli stavbami. Alebo niekoľko rokov chátrajúcu neskolaudovanú novostavbu čerpacej stanice na sídlisku iba pár metrov od vchodov protestujúcich obyvateľov obytných blokov.

Na dvoch bojujúcich stranách podobných stavebných sporov sa väčšinou striedajú stavebník, mesto alebo obec, stavebný úrad, verejnosť, aktivisti, susedia. Jedni chcú a druhí nechcú. Miliónkrát novelizovaný stavebný zákon umožňuje sporným stranám nekonečné obštrukcie, námietky, protinámietky a spor často končí na súde alebo zostane nevyriešený a strany rozhádané.

Tento prípad ale prekonáva aj tie najodvážnejšie očakávania kritikov samosprávnej byrokracie. A paradoxne sa obe sporné strany, ich právni zástupcovia, ale aj najvyššia krajská stavebná úradná autorita, zhodujú na spoločnom menovateľovi, ktorý je priamo zodpovedný za roky zbytočne premrhanej energie, času, peňazí a zdravia zúčastnených. Meste Bardejov ako príslušnom stavebnom úrade.

Tento týždeň parlament schválil novelu stavebného zákona, ktorá obciam a mestám poskytne efektívny nástroj na odstraňovanie reklamných stavieb – takzvaného vizuálneho smogu. Bilbordov, bigbordov a podobne. Mestá a obce ich budú môcť povoľovať už iba na dobu určitú. Na odstraňovanie čiernych stavieb úradníci už dávno v stavebnom zákone paragraf majú. Ostáva však bezzubý.

„Ukážte mi jeden prípad, kedy bola nejaká čierna stavba na Slovensku na základe rozhodnutia stavebného úradu aj prakticky odstránená,“ podotkne každý právnik a stavebný úradník od Čiernej nad Tisou až po Malacky, keď ukážete na hociktorú zo stoviek rozostavaných alebo dokončených nelegálnych stavieb na Slovensku, ktoré nemajú právoplatné stavebné povolenie. Tu je podstata celého problému.

Náš príbeh začína v roku 2017, keď Vladimír Dudinský z Bardejova kupuje pozemok na ulici Pod Lipkou, ako štandardný susedský spor. Na Slovensku bežná prax. Niekedy si susedia jednoducho nesadnú. Ani Vladimír Dudinský, ani  jeho susedky Monika Adamuščinová a Marta Jutková vtedy netušia, že celá vec prerastie do obludných rozmerov. A skončí na generálnej aj špeciálnej prokuratúre, polícii a NAKA.

V januári 2019 podáva Vladimír Dudinský mestu Bardejov ako príslušnému stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu Rodinný dom – stavebné úpravy, prístavba a nadstavba. Úrad veci prideľuje spisové číslo 2373. Dom si chce žiadateľ postaviť na základoch zbúranej starej stavby. Na odpoveď úradu nečaká a so stavebnými prácami začína hneď po podaní žiadosti. Susedia nesúhlasia a protestujú.

V máji 2019 podáva ten istý stavebník na ten istý úrad žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na stavbu na tej istej parcele pod tým istým súpisným číslom. Mesto Bardejov zakladá v tej istej veci ďalší, nový spis a prideľuje mu spisové číslo 3937. Úrad začína nové stavebné konanie. Bez toho, aby bolo ukončené to predchádzajúce, v tej istej veci.

Darmo sa susedy niekoľkokrát obracajú na vedúceho mestského stavebného úradu, viceprimátorku, kontrolóra mesta aj primátora, ktorého podpis figuruje pod všetkými mestskými rozhodnutiami. Darmo sa po niekoľkomesačnej večernej škole stavebného práva dožadujú a pýtajú, ako môže byť porušená právna zásada takzvanej litispendencie, podľa ktorej nie je možné viesť konanie o tej istej veci dvakrát.

Úrad trvá na svojom. Nedobrovoľné samoštúdium nestačí. Susedy si musia najať právneho zástupcu. Stavebný a susedský spor sa ďalej prehlbuje, právnika si zakrátko najíma aj stavebník. V pristavovaní a nadstavovaní pokračuje ďalej. Odôvodňuje to odporúčaním statika urobiť nevyhnutne stavebné úpravy pre zabezpečenie stavby tak, aby neohrozovala zdravie jeho rodiny a negenerovala mu škody.

Mesto Bardejov sa rozhýbe až po 8 mesiacoch od prvej žiadosti. V auguste 2019 vydáva rozhodnutie, ktorým zastavuje prvé stavebné konanie pod spisovou značkou 2373. Druhé konanie v tej istej veci, pod značkou 3937 beží ďalej. Košická advokátka susediek Lýdia Figura Molnárová namieta porušenie ďalšieho základného právneho princípu – res iudicate. Ten hovorí, že sa nesmie rozhodovať v tej istej veci, v ktorej už bolo raz právoplatne rozhodnuté.

Namietajú aj susedy a keďže stavebník v prácach pokračuje, úrad žiadajú, aby čiernu stavbu prikázal odstrániť. Návrh na odstránenie nelegálnej stavby podávajú aj na okresný súd. Nasleduje výzva stavebného úradu a potom hneď dve jeho úradné rozhodnutia o okamžitom zastavení prác na stavbe. Ani jedno, ani druhé Vladimír Dudinský nerešpektuje a znova argumentuje odporučením statika, aby v prácach pokračoval.

„Moje klientky podali kvôli opätovnému porušeniu rozhodnutia o zastavení stavebných prác podnet na prokuratúru. Stavebník bol obvinený z trestného činu marenia úradného rozhodnutia mestského stavebného úradu a v októbri 2019 skončil na 28 hodín v cele predbežného zadržania. Po prísľube, že v stavebných prácach pokračovať nebude, ho prepustili,“ hovorí Lýdia Figura Molnárová.   

Dudinského zadržanie políciou na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Bardejove sa nakoniec po jeho sťažnosti na generálnu prokuratúru ukáže ako neoprávnené. Dôvod – jednoduchá stavba.

„Trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa môže dopustiť ten, kto napriek tomu, že mu právoplatným rozhodnutím stavebného úradu bolo zakázané pokračovať v stavbe, v tejto stavbe pokračuje, ale iba v prípade, ak sa nejedná o jednoduchú alebo drobnú stavbu. V tomto prípade išlo o jednoduchú stavbu,“ hovorí advokát Peter Molitoris v relácii RTVS Občan za dverami z 15. decembra 2019, kde svoje neoprávnené zadržanie Vladimír Dudinský medializoval.

„Svoj prísľub stavebník, samozrejme, nedodržal a v stavebných prácach naďalej pokračoval,“ komentuje zadržanie Dudinského suseda Marta Jutková. „Bez prístupovej cesty k stavebnej parcele, s tým, že jeho základy zasahujú 40 centimetrov do nášho pozemku a ďalšími protizákonnými vecami.“

V roku 2020 okrem súdov, kvôli susedským sporom, osočovaniu a ohováraniu z jednej aj druhej strany vstupujú do hry početné podnety a podania, priestupkové konania a výsluchy na polícii a okresnom úrade.

Celá kauza vrcholí v septembri 2020. Stavebný úrad mesta Bardejov vydáva Vladimírovi Dudinskému rozhodnutie v konaní 3937, ktorým mu dodatočne stavbu povoľuje.

Protistrana podáva hneď v októbri odvolanie. Aj keď ho má bardejovský úrad odstúpiť druhostupňovému odvolaciemu orgánu (odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu v Prešove) najneskôr do 30 dní od podania, urobí tak až o tri mesiace neskôr, v januári 2021.

Na konečné rozhodnutie celého prípadu čakajú všetci účastníci ďalšie tri mesiace. V polovici marca prichádza 13-stranové konečné rozhodnutie najvyššieho stavebného odvolacieho úradu. Prešovský okresný úrad rozhodnutie bardejovského stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ruší a vec mu vracia späť.

Odvolaniu Moniky Adamuščinovej a Marty Jutkovej v plnom rozsahu vyhovie a konštatuje viacnásobné procesné chyby mestského stavebného úradu v Bardejove.  

„Vzhľadom na zistené nedostatky v prvostupňovom konaní je stavebný úrad povinný sa vecou opätovne zaoberať, zistené nedostatky odstrániť a vydať rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom a bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci,“ píše sa v závere rozhodnutia, proti ktorému sa už nedá odvolať.     

„Stavebný úrad by mal teraz vydať rozhodnutie o odstránení čiernej stavby. Je to nelegálna, nepovolená a neoprávnená stavba, ktorá arogantne zasahuje na pozemok mojich klientiek a do ich vlastníckych práv,“ komentuje konečné rozhodnutie prešovského stavebného úradu advokátka Adamuščinovej a Jutkovej.

„Ešte predtým sme písali otvorený list primátorovi, kontrolórovi, viceprimátorke aj mestským poslancom v zmysle, že idú protizákonne legalizovať čiernu stavbu, ktorá od samého začiatku nespĺňa podmienky pre stavebné povolenie a napriek tomu v nej stavebník s požehnaním mesta už dva roky pokračuje. Všetci o tom vedeli. Myslíte, že sa niečo udialo? Nič. Stavebný úrad ďalej nekonal,“ vysvetľuje Lýdia Figura Molnárová.

Monika Adamuščinová a Marta Jutková hovoria, že nie sú v meste jediné, ktoré doplácajú na nečinnosť úradov.

„Vieme o mnohých ľuďoch v meste, ktorí si zažili niečo podobné a ktorí na to aj doplatili. Nemajú podmienky, peniaze, ani právnikov na to, aby podstupovali to, čo sme si za tie dva roky zažili my. Nevedia sa brániť korupčným stratégiám úradníkov. Ľudia sa v Bardejove jednoducho nemôžu domôcť práva. Veľa ľudí na stavebný úrad nadáva. Počuli sme už aj o falšovaní podpisov. A máme osobnú skúsenosť s tým, že sa nás v každom smere snažili na úrade zmanipulovať a oklamať,“ hovorí Marta Jutková.

„Chceli by sme vysvetliť ľuďom, ako chaoticky a protichodne rozhoduje mestský stavebný úrad,“ dodáva Monika Adamuščinová.

„Na špeciálnu prokuratúru sme podali podnet na prešetrenie z trestného činu korupcie. Posunuli to do Košíc na NAKA. Boli sme aj vypovedať. Máme dôvodné pochybnosti, že všetky dotknuté orgány v Bardejove, ktoré môžu voči stavebníkovi zakročiť, sú nejakým spôsobom motivované, aby nekonali. Iba sa nečinne prizerajú, ako čierna stavba zo dňa na deň rastie,“ dodáva advokátka.

Vladimír Dudinský je tiež presvedčený, že mesto pochybilo. Tvrdí, že susedy mu robia zo života peklo kvôli závisti.

„Myslím si, že najväčšie chyby urobil stavebný úrad v Brdejove. Milión ľudí stavia načierno, ale milión ľudí nemá takých zlých susedov ako ja. Na Slovensku sa jednoducho spravodlivosti nedovoláte. A najviac sa na tom nabalia právnici a advokáti. Budem sa súdiť s každým, s mestom aj so susedmi,“ hovorí po obdržaní rozhodnutia prešovského úradu Dudinský.

„Na Slovensku ešte nikdy nikto nikomu nezbúral dom a nikto za marenie úradného rozhodnutia nesedel v base tak ako ja. Môj advokát je presvedčený, že aj vzťahu k mojej stavbe Mesto Bardejov viacnásobne pochybilo,“ dodáva stavebník.

„Je potrebné si uvedomiť, že tu nejde o klasické stavebné povolenie, ako sa vydáva napríklad na stavbu rodinného domu, ale na rekonštrukčné práce. Celá vec je podľa mňa iba výsledkom zmätočnej práce mestského stavebného úradu v Bardejove,“ hovorí košický advokát Vladimíra Dudinského Ivan Vanko.

„Úradných pochybení sa, samozrejme, chytila protistrana a využila ich. Jedna vec je, že môj klient nemal právoplatné stavebné povolenie na rekonštrukčné práce. Ale práce, ktoré urobil, jednoducho urobiť musel. Aby zabránil vyšším škodám, ktoré by si spôsobil, ak by tak nekonal. Napríklad, ak by stavbu nezastrešil. Konal ako konal, aby zabránil škodám, na čo ho upozornil aj statik. Teraz je na ťahu mestský stavebný úrad v Bardejove. Ukážte mi na Slovensku jednu čiernu stavbu, ktorá bola odstránená. On jednoducho zrekonštruoval starý dom a prispôsobil si ho na súčasnú dobu. To je všetko.“

„Treba si položiť otázku, kto najviac trpí takýmto nekonaním mestského stavebného úradu. Áno, presne tak, občan. V tomto prípade malo mesto Bardejov konať,“ dodáva Vanko.

Vedúci mestského stavebného úradu v Bardejove Slavomír Kmecík tvrdí, že rozhodnutie prešovského okresného úradu z 18. marca ešte na úrade nemajú.

„Neviem teraz prejudikovať, aké bude naše rozhodnutie, ale existujú dve možnosti. Stavba sa dá buď odstrániť, alebo znova dodatočne povoliť. Budeme sa riadiť tým, čo je napísané v rozhodnutí. Sme viazaní právnym stanoviskom nadriadeného orgánu. Zrejme bude nové konanie,“ vysvetľuje Slavomír Kmecík horúcu situáciu.      

Na otázku, z akého dôvodu mestský stavebný úrad dodatočne stavbu povolil, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky tak, ako to v rozhodnutí konštatuje nadriadený prešovský stavebný úrad, Kmecík odpovedá, že si to presne nepamätá, pretože to spracovával jeho kolega a ide o skutočne mimoriadne rozsiahly spis.

„Aj preto, že tam boli dodané stanoviská požiarnej ochrany a iných dotknutých účastníkov, ktoré neboli záporné,“ dodáva mestský úradník.