Zimná olympiáda v Pekingu je v plnom prúde a medzi naše nádeje patrí aj hokejová reprezentácia. Dnes si zaspomíname na hokejový turnaj OH v Garmisch-Parterkirchene (1936), na ktorom sa predstavil v drese československej reprezentácie Ladislav Troják. Bol prvým Košičanom, ktorý sa zúčastnil na zimnej olympiáde a zároveň jedným z prvých dvoch Slovákov. Druhý, ktorý štartoval na OH 1936, bol bežec na lyžiach Lukáš Mihalák, ktorý ako člen československej štafety na 4x10km obsadil konečné piate miesto.
Džindži bola prezývka slávneho košického hokejového rodáka Ladislava Trojáka. Jeho otec pracoval v neďalekej tehelni oproti rodnému domu a na ľad to Džindži nemal ďaleko. „Začiatkom zimy od roku 1922 sme sa chodievali korčuľovať na tri rybníky pri tehelni, ktoré sme volali Tri hurky. Tu bol ľad vždy o dva týždne skôr ako v parku,“ spomína nestor košického hokeja František Jandera.
Trojáka (narodeného 15. júna 1914, Košice) už ako mladého chlapca uchvátil hokej. Ako 14-ročný hrával súťažne bandy hokej za KMSE i so svojím starším bratom. Po zrode kanadského hokeja v Košiciach pôsobil krátko v klube KSC. Odtiaľ ho ako talentovaného hráča stiahli do ČsŠK, kde trénoval pod taktovkou spomínaného Janderu.
Jeho obrovské hokejové nadanie neuniklo pozornosti vedeniu LTC Praha na medzinárodnom turnaji v Tatrách v roku 1934 a dostal ponuku hrávať hokej v stovežatej Prahe. LTC boli v tom čase jeden z najkvalitnejších európskych klubov a Troják si s radosťou balil kufre a vybral sa za plnením svojich snov. Onedlho sa mladý Košičan pôsobením v pražskom klube dostal do pozornosti reprezentácie. V roku 1936 ho nominovali na olympijské hry v Garmisch-Partenkirchene.
Nemeckí nacisti zneužili k propagande svojho režimu v roku 1936 letné olympijské hry v Berlíne, ale rovnako poslúžila tomuto účelu aj zimná olympiáda v Garmisch-Partenkirchene, ktorá začala o pol roka skôr, 6. februára 1936. Zimné olympijské hry v Garmisch-Partenkirchene boli historicky štvrté a v čase ich plánovania Nemecko nepatrilo v zimných športoch medzi veľmoci. Prevažná väčšina športovísk musela byť v mieste konania vstavaná, práce na nich trvali niekoľko rokov a ich cena sa na svoju dobu vyšplhala do závratnej výšky. Nacisti pri príprave a organizovaní hier rozhodne nešetrili.
Účasť na súťažných zápoleniach, ktoré prebiehali do 16. februára, bola rekordná. Nastúpilo na ne 668 športovcov z 28 krajín, vôbec prvýkrát boli zastúpené napríklad Turecko, Bulharsko, Austrália či Španielsko. Z Československa sa olympiády v Garmisch-Partenkirchene zúčastnilo 55 športovcov, z ktorých žiadny nedesiahol na medailu. Usporiadateľská krajina uspela a čo do zisku cenných kovov – v poradí štátov skončilo Nemecko druhé za víťazným Nórskom.
Turnaj v ľadovom hokeji na ZOH bol zároveň v poradí 10. majstrovstvami sveta a 21. majstrovstvami Európy. Odohrával sa na dvoch miestach, na umelom ľade nového štadiónu pre desaťtisíc divákov a na zamrzlom jazere Riessersee. Účastníci boli rozdelení do troch skupín, z ktorých dve najlepšie celky postupovali do dvoch štvorčlenných semifinálových skupín. Turnaja sa zúčastnilo 15 mužstiev, a tak skupina D mala len tri mužstvá – Britov, Švédov a Japoncov. Najvyrovnanejšia bola skupina, z ktorej pri rovnosti bodov postúpili domáci nemeckí hokejisti a Američania. Zámorský tím po senzačnej prehre s Talianmi zachránili od pohromy Švajčiari, ktorí porazili Talianov. Najväčší favoriti Kanaďania prešli do semifinálovej skupiny bez vážnych problémov, ale jedinou krajinou inkasovaného gólu v základnej skupine bolo Československo po výhrach s Belgickom (5:0), Maďarskom (3:0) a Francúzskom (2:0).
Ladislav Troják bol jedným z mála mladíkov v tíme. Vedúci tímu Zadák, ktorý bol činovníkom Sparty Praha, musel čeliť nátlaku hráčov LTC Praha. Československá tlač informovala o tom, ako sú starí hráči neochotní uvoľniť miesto mladším. Výhrady sa zosilnili zvlášť po prvej prehre v turnaji, ktorou československé mužstvo utrpelo v semifinálovej skupine v zápase s Američanmi (0:2). Československý tím sa z nej dokázal rýchlo spamätať a vďaka výhram so Švédskom 4:1 a Rakúskom 2:1 postúpil do finálovej skupiny medzi štyri najlepšie mužstvá. Vo finálových zápasoch s Britániou (0:5) a Kanadou (0:7) československí hokejisti úplne pohoreli a po vysokých prehrách obsadili konečné štvrté miesto.
Turnaj skončil senzáciou, keď dovtedy neporazení Kanaďania nestačili v rozhodujúcom zápase na Veľkú Britániu, ktorej podľahli 1:2. Je pravdou, že Briti mali v zostave až deväť hráčov, ktorí sa naučili hrať hokej v Kanade a desiaty bol rodený Kanaďan.
Troják ako mladý, dravý a super rýchly hokejista s veľkým morálnym cítením a zmyslom pre fair-play si dokázal získať už na tomto jeho prvom veľkom turnaji davy fanúšikov. Vrátil sa domov síce bez medaily, ale tú získal o dva roky neskôr, keď svetový šampionát hostila pražská Štvanica. Československý tím získal bronzové medaile.
Vojna zapríčinila osemročnú pauzu majstrovstiev sveta. V roku 1947 hostila MS opäť Praha. Najlepší na turnaji bol jednoznačne československý prvý útok v zložení Konopásek – Troják – Zábrodský. Československo sa i vďaka senzačnému víťazstvu outsidera Rakúska nad Švédskom stalo majstrom sveta. Troják sa ako jediný Slovák v reprezentácii radoval z historického zisku titulu majstra sveta. Zároveň si prevzal cenu pre najslušnejšieho hráča turnaja. V Košiciach pripravili Trojákovi obrovskú slávu a jeho rodnú Radlickú ulicu premenovali na Trojákovo námestie.
Majstrovstvá sveta 1948 privítalo mesto St. Moritz v rámci olympijského turnaja. Ladislav Troják niesol vlajku československej výpravy. „Bucknovci“ titul neobhájili. Chýbal im na to iba jeden gól, a preto sa zo zlata kvôli lepšiemu skóre tešila Kanada. Československo skončilo druhé a zároveň získalo titul európskeho šampióna. Troják sa ako prvý Slovák mohol tešiť z medaily zo ZOH.
Koncom roka 1948 odohrala reprezentácia úspešne turnaj v Paríži. Ich cesta ďalej smerovala na turnaj do Wembley. Angličania nestihli včas vybaviť víza šiestim hráčom nášho tímu. Za mužstvom tak leteli dodatočne a bol medzi nimi aj Ladislav Troják. Hokejisti však do Londýna nedorazili. Pri havárii lietadla nad kanálom La Manche 8. novembra tragicky zahynuli. Takto nešťastne sa skončila hokejová i životná púť skvelého hokejistu a výnimočného človeka.
Meno Ladislava Trojáka dlhé roky niesol starý zimný štadión v Košiciach a nesie ho aj nová Steel aréna a na jej priečelí je umiestnená pamätná doska (od roku 2011). Šesťnásobný účastník majstrovstiev sveta, dvojnásobný olympionik a majster sveta obliekol reprezentačný dres ČSR v 75 zápasoch, v ktorých nastrieľal 37 gólov. Dlhé obdobie bol jediným Slovákom v československej reprezentácii a veľkou oporou tímu. Troják je členom slávy slovenského hokeja (2002), českého hokeja (2008) a IIHF (2011).
Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice