Vonku sa nám poriadne oteplilo, no zima ešte definitívne nezložila zbrane a prežíva hlavne na chladnejších miestach. Na jedno také sa dnes vyberieme. Turistom garantujeme brodenie v snehu i nádhernú sieň plnú ľadových kvapľov. Našim cieľom bude totiž Veľká Ružínska jaskyňa.
Štartujeme z chatovej osady Ružinok na brehu vodnej nádrže Malá Lodina (Ružín). Dostať sa tam možno samozrejme autom, ale čo by kameňom dohodil je to aj z vlakovej zastávky Ružín.
Na úvod pohľad na pokojnú vodnú hladinu (v tejto časti je už na rozdiel od hornej časti Ružína bez ľadovej pokrývky) a po prechode cez most naskakujeme na modrú značku. Po počiatočných povzdychoch – mať tu chatu musí byť nádherné – nám dvíha náladu „kadibudka“ s vtipným nápisom „búdka oddychu“. V dobrej nálade pokračujeme v príjemnej prechádzke popri potoku Ružinok, ktorý sa po pár minútach delí (nakoľko ideme proti prúdu, tak skôr spája) na Veľký a Malý Ružinok. Našim súputníkom pre najbližšie chvíle bude Malý Ružinok a pozornosť čochvíľa vzbudzuje malebná studnička. Po príjemnom osviežení pokračujeme ďalej a po pravej strane obdivujeme viaceré skalné útvary.
Sivé skaly dávajú tušiť prítomnosť jaskýň a na tie je tento úsek Národného prírodného parku Sivec poriadne štedrý. Jaskyňa pod ľadopádom, Zákrutová jaskyňa, Hadia jaskyňa, Antonova jaskyňa a Netopieria jaskyňa. Tie všetky sa ukrývajú v monumentálnych skalách, no nás láka tá posledná. Ak sa k nej chceme dostať, potrebujeme zísť z modrej turistickej značky. Cestička k Veľkej Ružínskej jaskyni značená nie je, no stačí nezabočiť v ostrej 180-stupňovej zákrute a pokračovať rovno. Zima je v tomto smere mimoriadne nápomocná, pretože chodníček k jaskyni je krásne vyšliapaný v snehu. Stačí sa teda držať stôp našich predchodcov. Rodiny s malými deťmi však vopred upozorňujeme, že tento chodníček je momentálne pomerne šmykľavý a chce to poriadne drsné podrážky.
Pribúdajúce výškové metra stupňujú intenzitu reptania našich detí, no to ešte netušia, že to pravé stúpanie ešte iba príde. Záverečné desiatky metrov k jaskyni sú naozaj prudké a to už deti brblú ako papiňák. Krik či zodvihnutá ruka by tentoraz nepomohli a volíme teda tradičnú rodičovskú taktiku – „ak budete ticho, tak bude večer play-station“. Namosúrené ratolesti tíchnu a narastajúcu frustráciu v sebe dusia v súlade s našimi očakávaniami.
Už len pár metrov a je to tu. Veľká diera v zemi, ktorá nás víta svojimi ľadovými vrátnikmi. Cencúle zhora i zdola. Dych vyrážajúca ľadová sieň. Z vrecka tasím pripravený balíček gumených mackov a vkladám ich do úst očarených detí. „Tati, môžem si odtrhnúť ten veľký? Veď on sa aj tak roztopí,“ prosíka upokojený synátor. „Nie, nemôžeš. Keby tak robili všetci, tak tu teraz nevidíme nič.“ Vyzerá to tak, že mladý pochopil a vystačí si aj s pohodeným odlomeným bielym trpaslíkom. Obdivujeme armádu jeho šťastnejších kolegov a pri pohľade nahor tíšime hlas. Aha, netopier. A tam je ďalší. Nebudeme teda rušiť a pripravené pohostenie servírujeme až po návrate k vstupe do jaskyne. Nešetríme superlatívmi na zvolenú túru a pod vplyvom nadšenia meníme plán. Nie, nejde sa domov, vrátime sa na modrú značku a okolo bývalej Békefiho chaty na Vozárskej mierime cez Gáľovú až na majestátny Sivec.
Horu, ktorá je čarovná v každom ročnom období. Pohľad na kľukatý Ružín neomrzí nikdy a tentoraz mu jedinečnosť dodáva kontrast medzi zamrznutou a nezamrznutou časťou, ktoré oddeľuje vodné dielo. Späť na Ružinok sa vraciame po žltej značke a výsledkom je solídnych 20 kilometrov na zasnežených cestičkách. Deti majú dosť a my tiež. Ak teda nie ste vopred pripravení na celodennú zaberačku, pokojne to otočte už z Veľkej Ružínskej jaskyne. V takom prídete domov svieži, no zároveň dostatočne nabití zážitom z jaskynnej ľadovej krásy.
https://sk.mapy.cz/turisticka?moje-mapy&x=21.1243976&y=48.8361383&z=14&cat=aktivity&mid=603532e8eceea794f9e025cd