Príčinou straty hlasu v lete môže byť aj nadmerné používanie klimatizácie či preťaženie hlasiviek na festivaloch.
Hoci si laryngitídu väčšina ľudí spája s deťmi a zimou, objaviť sa môže aj počas horúcich letných dní. Práve v týchto dňoch ju okrem vírusov môže spôsobiť klimatizácia, reflux, alergie či nadmerná hlasová záťaž. Hlasivky poškodzujú aj inhalačné iritanciá, medzi ktoré patria cigarety, prach či výpary z chemikálií.
Typickým príkladom z praxe je pacient, ktorý prichádza do ambulancie po dlhšej ceste z letnej dovolenky. Počas cesty trávil niekoľko hodín v silne klimatizovanom priestore s teplotou nastavenou na 19 stupňov Celzia, zatiaľ čo vonku boli tropické teploty. Typickými príznakmi je suchosť v hrdle, postupná strata hlasu a suché, dráždivé pokašliavanie. Chrapot až strata hlasu sa často objavuje aj pri nadmernom preťažení hlasiviek, napríklad po letných festivaloch.
„U dospelých je laryngitída väčšinou menej nebezpečná ako u malých detí a nie je prítomný typický záchvatový „štekavý“ kašeľ, ktorý poznáme z detských pohotovostí. Kým u detí môže pre úzke pomery v priestore pod hlasivkami dôjsť k duseniu (subglotická laryngitída), u dospelých dominuje najmä chrapot, ktorý môže vyústiť až do úplnej straty hlasu. Pacienti pociťujú škriabanie, pálenie, suchosť a pocit cudzieho telesa v krku – takzvaný „knedlík“,“ popísal zástupca prednostu Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Košice Vladimír Želizňak.
Ak chrapot hlasiviek pretrváva bez zjavnej príčiny tri týždne, je absolútne nevyhnutné odborné endoskopické/laryngoskopické vyšetrenie na vylúčenie vážnejších patológií, ako sú hlasivkové uzlíky, polypy, Reinkeho edém, alebo malígny nádor (karcinóm hrtana). Rovnako treba vyhľadať odborníka, ak sa objavia ťažkosti s dýchaním (stridor – pískanie pri nádychu), sťažené prehĺtanie, vykašliavanie krvi alebo vysoké horúčky.
„Základom liečby u dospelých pacientov pri laryngitíde je hlasový pokoj a hydratácia. Na rozdiel od detí sa kortikoidy (podávané v tabletkách alebo vnútrožilovo) nasadzujú len pri ťažkom priebehu, výraznom opuchu ohrozujúcom dýchanie alebo u hlasových profesionálov, keď je potrebné čo najskôr obnoviť hlas. Bežná liečba zahŕňa inhalácie slaných roztokov, lokálne protizápalové spreje, antihistaminiká a lieky na riedenie hlienov. Akútna laryngitída odznie zvyčajne v priebehu 7 až 14 dní,“ vysvetlil Želizňak.
Lekár neodporúča pacientom namiesto rozprávania šepkať. Práve tento typ rozprávania ešte viac zaťažuje hlasivky. Namiesto toho odporúča hovoriť tichšie. Ideálny je však úplný hlasový pokoj. U detí pomáha chladnejší vzduch zmierniť opuch sliznice. U dospelých je však lepšie udržiavať v miestnosti primeranú teplotu s dostatočnou vlhkosťou.
„Laryngitíde sa dá čiastočne predchádzať dodržiavaním takzvanej hlasovej hygieny. Väčšiu predispozíciu na ňu majú najmä „hlasoví profesionáli“ – učitelia, herci, speváci, moderátori či operátori v call centrách, ktorých hlasivky sú dlhodobo vystavené záťaži. Prevencia zahŕňa správnu techniku dýchania a tvorby hlasu, pravidelnú a dostatočnú hydratáciu (pitie čistej vody počas dňa), vyhýbanie sa fajčeniu a aktívnu liečbu prípadného refluxu,“ dodal prednostu kliniky otorinolaryngológie.
Pri laryngitíde pomáha tiež pomáha pravidelné vetranie miestností či pravidelné inhalovanie slaných roztokov či lokálne studené obklady na krk, napríklad vo forme Priessnitzovho obkladu.
Naopak, niektoré zaužívané rady môžu stav skôr zhoršiť. Okrem šepkania je nevhodné aj kloktanie silnými antiseptikami alebo roztokmi na báze alkoholu, pretože sliznicu výrazne vysušujú. Dráždiť ju môžu aj príliš horúce nápoje, teplý obklad, naparovanie a inhalácia horúceho vzduchu. Opatrnosť je potrebná aj pri nadmernom používaní niektorých bylinkových čajov, napríklad silných odvarov zo šalvie alebo repíka, ktoré môžu mať vysušujúci účinok a zhoršiť stav podráždenej sliznice hlasiviek.