V júni roku 1906 zažili Košice udalosť, aká dovtedy nemala v meste obdobu. Na tunajšom Vásártér (v preklade Trhovisku, dnes Námestie osloboditeľov) vystúpila svetoznáma spoločnosť Buffalo Bill’s Wild West, ktorá európskemu publiku predvádzala romantizovaný obraz amerického Divokého západu. Do mesta pricestovali stovky účinkujúcich, približne päťsto koní, kovboji, Indiáni, kozáci, vojaci aj jazdci z rôznych častí sveta.
Tohto roku sme si pripomenuli 120 rokov od ich príchodu do Košíc. Za menom Buffalo Bill sa skrýval William Frederick Cody, bývalý lovec, jazdec, armádny prieskumník a jeden z najslávnejších amerických šoumenov svojej doby. Jeho veľkolepé predstavenia neboli klasickým cirkusom, hoci dobová košická tlač ich tak často označovala. Divákom ponúkali jazdecké a strelecké ukážky, prepadnutia dostavníka, vojenské výjavy či inscenované boje medzi americkými vojakmi a Indiánmi.
O plánovanom príchode Buffalo Billa informovala košická tlač už 18. januára 1906. Denník Napló priniesol krátku správu s titulkom „Barnumov konkurent v Košiciach“. Clarence L. Dean, ktorý zastupoval spoločnosť Buffalo Bill Wild West Limited, požiadal mestskú radu o povolenie usporiadať v Košiciach počas jedného júnového dňa dve predstavenia. V žiadosti sa uvádzalo, že spoločnosť už počas svojho turné navštívila Ameriku, Anglicko a Francúzsko a následne prechádzala väčšími mestami Nemecka. Dobová tlač zdôrazňovala najmä obrovské rozmery podniku. Podľa januárovej správy mala spoločnosť približne 900 členov a 500 koní a cestovala vlastným osobitným vlakom. Jej zástupca dokonca tvrdil, že ide o väčší podnik, než bol slávny cirkus Barnum a Bailey.
Barnumov konkurent v Košiciach. Clarence L. Dean, jediný obávaný konkurent svetoznámeho cirkusu Barnum a Bailey, požiadal mestskú radu Košíc o úradné povolenie, aby so svojím svetoznámym cirkusom Buffalo Bill Wild West Limited mohol v júni počas jediného dňa usporiadať v Košiciach dopoludňajšie a popoludňajšie predstavenie. Riaditeľstvo cirkusovej spoločnosti vo svojej žiadosti uvádza, že počas svojho svetového turné už precestovalo Ameriku, Anglicko a Francúzsko a teraz postupne navštevuje väčšie mestá Nemecka. Predstavu o rozmeroch cirkusu poskytuje údaj, že disponuje 500 koňmi a približne 900-členným súborom. Cirkus cestuje vlastným osobitným vlakom. Pán Dean tiež tvrdí, že jeho cirkus je väčší ako Barnumov. Kassai Napló, 18. januára 1906
Po odsúhlasení vystúpenia mestskou radou sa začalo s propagáciou akcie. Skutočná reklamná kampaň sa začala niekoľko týždňov pred predstavením. 12. júna Napló písal, že v Košiciach azda neostal jediný voľný múr, ktorý by neoznamoval príchod Buffalo Billa. Reklamná kancelária cestovala pred samotnou spoločnosťou a pripravovala verejnosť v každom meste, ktoré sa nachádzalo na trase turné. Propagátori sa nesústredili iba na Košice, rozišli sa aj do obcí Abovsko-turnianskej župy, ktoré podľa novín doslova zaplavili obrovskými plagátmi.
Zaujímavá príhoda pochádzala z neďalekého Hernádzsadánya, dnešnej Ždane. Jeden z agentov tam požiadal majiteľa domu Feldmanna, aby mu dovolil nalepiť na dom reklamné plagáty. Ako odmenu mu odovzdal dve vstupenky na košické predstavenie. Feldmann súhlasil a odišiel vybavovať záležitosti do Košíc. Keď sa vrátil, svoj dom takmer nespoznal. Agent pokryl plagátmi nielen steny, ale údajne aj strechu a komíny. Rozhnevaný majiteľ všetky plagáty strhol. Prípad napokon prerástol do súdneho sporu, o ktorom košické noviny informovali pod titulkom „Buffalo Billov súdny spor v Ždani“.
Major Burke, ako dlhoročný tlačový zástupca a organizačný pracovník Buffalo Billovej spoločnosti, pripravoval príchod spoločnosti aj do Košíc. Niekoľko dní pred predstavením pricestoval do mesta a košický denník Kassai Napló s ním 22. júna uverejnil rozhovor pod pôsobivým titulkom „Najväčšia atrakcia sveta. Hlavný predstaviteľ Buffalo Billa v Košiciach“.
Burke novinárom spomenul, že do mesta prichádza približne 800 ľudí a 500 koní. Spoločnosť mala cestovať štyrmi kompletnými vlakovými súpravami. V jej radoch sa podľa jeho slov nachádzali americkí Indiáni, kovboji, kozáci, Kaukazania, Japonci, Arabi, Mexičania, americkí vojaci, delostrelci, kopijníci a jazdci z rôznych častí sveta. Mimoriadnu pozornosť venoval vzdialenostiam, ktoré účinkujúci prekonali. Indiáni mali ešte pred príchodom do New Yorku precestovať tisíce kilometrov naprieč Amerikou a následne sa loďou a železnicou dopraviť až do strednej Európy. Burke sľuboval Košičanom rovnako veľkolepé predstavenie, aké spoločnosť údajne predviedla pred talianskym kráľovským párom či anglickým panovníkom. Pre divákov malo byť pripravených až 12-tisíc miest. Večernú arénu mali osvetľovať tri veľké elektrické zariadenia a predstavenie sa malo konať aj v prípade dažďa.
Ďalšie reklamné inzeráty oznamovali: „V Košiciach iba jeden deň! V utorok 26. júna na Trhovisku dve predstavenia: popoludní o druhej a večer o ôsmej.“ Areál sa mal pre verejnosť otvoriť hodinu pred začiatkom každého predstavenia. Program propagovali ako „kongres najlepších jazdcov sveta“, ktorý osobne vedie plukovník W. F. Cody – Buffalo Bill. Reklamy zároveň tvrdili, že ide o jeho posledné turné a že podobné vystúpenie už diváci nikdy neuvidia.
Preklad reklamy: V Košiciach iba jediný deň! V utorok 26. júna tohto roku. Na Trhovisku sa uskutočnia dve predstavenia: popoludní o 2. hodine a večer o 8. hodine. (Vstup do areálu popoludní od 1. hodiny a večer od 7. hodiny.) Večerné predstavenie sa v ničom nelíši od popoludňajšieho. Všetky miesta na sedenie sú chránené nepremokavou plachtou. Buffalo Bill’s Wild West Kongres odvážnych jazdcov sveta (najodvážnejší jazdci sveta). Pod osobným vedením a za účinkovania plukovníka W. F. Codyho – „Buffalo Billa“. Posledný raz! Už sa nikdy nevrátia! Kto ich neuvidí teraz, neuvidí ich už nikdy! Tri osobitné vlaky, 800 ľudí a 500 koní. Neporovnateľné predstavenie, ktorého skutočnosť ďaleko prekonáva jeho veľkú povesť. Nepochybne ide o najvýnimočnejšie spojenie obdivuhodných jazdcov a najväčšiu vojenskú jazdeckú prehliadku, akú kedy svet videl! Predstavia sa najodvážnejší jazdci so svojimi najodvážnejšími jazdeckými kúskami: kozáci z Kaukazu, americkí jazdci, príslušníci občianskej jazdy Spojených štátov, beduíni zo Sahary, rýchlostrelci, vrhači lasa, vaquerovia – pastieri dobytka zo starého Mexika, kovboji a Indiáni z amerických prérií. Potom pred divákmi prejdú bojovníci na koňoch, veteráni jazdeckých jednotiek armád z celého sveta. Skupina japonských samurajov predvedie staré i moderné bojové cvičenia. 100 amerických Indiánov – skutoční pôvodní obyvatelia Ameriky: náčelníci, bojovníci, ženy a deti. Predvedené budú dojímavé a zaujímavé výjavy zo známych príbehov Divokého západu a z ciest naprieč prériou: prepad poštového dostavníka, jazda na divokých vzpierajúcich sa broncoch, indiánske vojnové tance, útok na skupinu vysťahovalcov, pozoruhodné jazdecké kúsky. Skutočné vojenské drámy vo viacerých obrazoch: Bitka pri Little Bighorne alebo „Custerov posledný ústup“. Buffalo Bill, majster streľby z koňa, predvedie svoje obdivuhodné strelecké kúsky počas jazdy v plnom cvale. Riadne delostrelecké bojové cvičenia – presne ako na bojisku. Všetky predstavenia sa vždy a všade uvádzajú v úplnej podobe, bez skracovania, vo veľkolepej aréne. Ohlásené predstavenia sa uskutočnia za každého počasia. Veľkolepé osvetlenie zabezpečí osobitné elektrické osvetľovacie zariadenie. Jediná vstupenka oprávňuje návštevníka pozrieť si všetky ohlásené atrakcie. Ceny vstupeniek na Buffalo Billa prvé miesto: 2 koruny, číslované miesto: 4 koruny, rezervované miesto: 5 korún, sedadlo v lóži: 8 korún, celá lóža pre šesť osôb: 48 korún, deti mladšie ako desať rokov platia polovicu. Vstupenky na miesta v hodnote 5 a 8 korún možno v deň predstavenia kúpiť vopred od 9. hodiny za bežné ceny u Bélu Lászlóa na Hlavnej ulici č. 39. V Miškovci 25. júna, v Užhorode 27. júna.
V utorok 26. júna 1906 nadišiel dlho očakávaný deň. Buffalo Bill’s Wild West odohral v Košiciach 26. júna 1906 dve predstavenia – popoludní o druhej a večer o ôsmej hodine. Večerný program sa uskutočnil pri elektrickom osvetlení, ktoré bolo v tom čase samo osebe veľkou atrakciou. Údaje o návštevnosti sa rozchádzajú, podľa dobových správ však na popoludňajšie predstavenie prišlo viac ako 8000 ľudí, zatiaľ čo večerné malo o niečo menšiu návštevnosť.
Približne dvaapolhodinový program otvorila veľká slávnostná prehliadka. Arénou prešli účinkujúci z rôznych častí sveta v typických odevoch, vojenských uniformách, výstroji a výzbroji. Diváci tak mohli na jednom mieste vidieť amerických kovbojov a Indiánov, ruských kozákov, gruzínskych, arabských a mexických jazdcov, ako aj príslušníkov rozličných vojenských jednotiek. Po úvodnej prehliadke vystúpila slávna americká ostrostrelkyňa Annie Oakleyová. Jej číslo pozostávalo z ukážok presnej a rýchlej streľby, pričom zasahovala aj predmety nečakane vyhadzované do vzduchu. Nasledovali preteky kovbojov, kozákov, arabských jazdcov a pôvodných obyvateľov Ameriky. Publikum mohlo porovnať nielen rozdielne jazdecké štýly, ale aj stavbu a vlastnosti koní – od mohutných kozáckych koní až po americké mustangy. K hlavným atrakciám patrili dramatizované výjavy z prostredia Divokého západu. Jedným z nich bol prepad poštového dostavníka, ďalším útok skupiny Indiánov na železničný vagón. Jazdci mali počas jazdy obkľúčiť vagón a pokúsiť sa doň preniknúť, zatiaľ čo Buffalo Billovi kovboji útok odrážali streľbou. Išlo o efektné scény, ktoré patrili k najznámejším a najobľúbenejším častiam programu počas celého európskeho turné.
Sýrski a arabskí jazdci predvádzali drezúru koní, rýchle skupinové útoky a manévre vychádzajúce z ich tradičného spôsobu jazdeckého boja. Po nich prišli ruskí kozáci a gruzínski jazdci. Zaujali predovšetkým akrobaciou vykonávanou na koňoch v plnej rýchlosti, vrhaním nožov a tradičným kozáckym tancom. Práve kozácki jazdci patrili pre svoju obratnosť a odvahu medzi najvýraznejších účinkujúcich celej spoločnosti. Ďalším ostrostrelcom programu bol Johnny Baker, známy najmä presnou streľbou na väčšie vzdialenosti. Mexickí jazdci následne ukázali jazdecké umenie, prácu s lasom a rozličné podoby akrobatického lasovania zo zeme aj z konského sedla. Nezvyčajným bodom programu boli preteky indiánskych a belošských žien, o ktorých však košická tlač nepriniesla podrobnejšie informácie.
Potom do arény vstúpili kovboji, ktorí predvádzali streľbu, jazdu na koni a chytanie dobytka pomocou lasa. Jazdec musel mladého býčka zachytiť do slučky, znehybniť ho a zviazať mu nohy. Podobným spôsobom sa chytali aj divoké kone, tie však jazdci pre nebezpečenstvo nespútavali.
Súčasťou programu bolo tiež číslo s reklamným názvom „Evolúcia zbraní“, v ktorom sa predstavili príslušníci amerického jazdectva a vojenské jednotky rôznych krajín. Program dopĺňali vojenské manévre, jazdecké súboje a ukážky streľby Buffalo Billa z cválajúceho koňa.
Vrcholom celého predstavenia bola veľkolepá inscenácia bitky pri Little Bighorne, v dobovej reklame uvádzaná aj ako „Custerov posledný boj“. Účinkujúci pred divákmi vytvorili obraz jedného z najznámejších stretov amerických dejín, pri ktorom v roku 1876 bojovníci Lakotov, Severného Šajenov a Arapahov porazili jednotky 7. jazdeckého pluku pod velením podplukovníka Georgea Armstronga Custera. V aréne sa odohrávali jazdecké útoky, streľba a bojové scény za účasti početnej skupiny indiánskych jazdcov a vojakov. Táto dramatická rekonštrukcia, hoci dejiny podávala zjednodušene a podľa predstáv dobového publika, patrila k hlavným atrakciám Buffalo Billovej show a tvorila pôsobivé vyvrcholenie programu.
Pestrosť predstavenia ocenila aj košická tlač. Noviny Felsőmagyarország zdôraznili výnimočnosť súboru slovami: „Každý, kto je členom tejto skupiny, je vyberaný jedinec.“ Mimoriadny rozsah programu vystihovalo aj hodnotenie parížskeho denníka Petit Journal, podľa ktorého ten, kto videl Buffalo Billovo predstavenie, absolvoval „cestu okolo sveta za dve a pol hodiny“. Hoci niektorí košickí novinári kritizovali prehnanú reklamnú kampaň a mali výhrady k jednotlivým číslam, aj kritickejšie hodnotenia uznávali mimoriadny poriadok, presnosť a rýchlosť, s akými rozsiahla spoločnosť fungovala.
Obrovský záujem verejnosti a tisíce návštevníkov napokon potvrdili, že príchod Buffalo Billovej spoločnosti patril k najvýznamnejším kultúrno-zábavným udalostiam v Košiciach na začiatku 20. storočia.
Autor: HistoricKE